Niekoľko sudcov amerického Najvyššieho súdu minulý týždeň spochybnilo tvrdenia, že obmedzenia chirurgických či hormonálnych zmien pohlavných znakov u neplnoletých osôb predstavujú diskrimináciu na základe pohlavia, informovala agentúra CNA.
Takéto obvinenie vznieslo ministerstvo spravodlivosti administratívy Joea Bidena a ľavicová organizácia ACLU proti zákonu štátu Tennessee, ktorý zakazuje procedúry na zmenu pohlavných znakov u neplnoletých osôb. Tento zákon vstúpil do platnosti v júli 2023.
Precedens Najvyššieho súdu bude mať výrazný dosah aj na ostatné štáty, pripomína agentúra CNA. V súčasnosti 26 štátov zakazuje chirurgické zmeny pohlavných znakov u neplnoletých osôb a 24 z nich zakazuje aj chemické procedúry ako predpisovanie blokátorov puberty či hormónov opačného pohlavia. Množstvo z týchto zákonov pritom čelí podobným právnym napadnutiam ako zákon v Tennessee.
Tieto zákony zakazujú zákroky upravujúce orgány tak, aby vizuálne pripomínali orgány opačného pohlavia. Vo veci chemických zákrokov zakazujú predpisovanie tzv. blokátorov puberty s cieľom zastaviť prirodzený pohlavný vývin dieťaťa a predpisovanie hormónov opačného pohlavia (čiže testosterónu, respektíve estrogénu) s cieľom uľahčiť tranzíciu.
Podľa informácií skupiny Do No Harm lekári v USA poskytli takúto hormonálnu terapiu najmenej 13 944 deťom. Viac ako 5 700 z týchto detí podstúpilo aj chirurgické zákroky.

Ministerstvo spravodlivosti a ACLU argumentujú takto: ak nejakému chlapcovi hrozí predčasná puberta, podľa legislatívy štátu Tennessee môže mať prístup k blokátorom puberty či hormonálnej liečbe, aby sa zabezpečilo, že jeho telo prejde pubertou v pravý čas.
Ak však dievča chce prejsť „chlapčenskou pubertou“, čo by mu mohli umožniť blokátory puberty (tým, že by zabránili prirodzenému dievčenskému vývinu), podľa zákona prístup k hormonálnej liečbe nemá.
Zákony štátu Tennessee preto podľa nich jednoznačne predstavujú diskrimináciu na základe nemennej charakteristiky, v tomto prípade pohlavia.
Viacerí konzervatívni sudcovia, ktorí v súčasnosti na Najvyššom súde tvoria väčšinu, však vyjadrili skepsu voči tomuto argumentu. Je podľa nich potrebné rozlišovať, či skutočne ide o diskrimináciu na základe pohlavia alebo o opodstatnenú zdravotnú reguláciu.
Sudca Brett Kavanaugh napríklad pripomenul, že viaceré európske krajiny v posledných rokoch dupli v tejto veci na brzdu a hormonálnu liečbu detí trpiacich rodovou dysfóriou obmedzili prísnymi reguláciami.
Tvrdenia o diskriminácii na základe pohlavia sú podľa neho neopodstatnené, pretože zákon zakazuje tranzíciu aj chlapcov, aj dievčat.
Sudca Samuel Alito dokonca argumentoval vedecky, keď spomenul britskú Cassovej správu, o ktorej sme na Postoji podrobne písali. Pediatrička upozornila, že hoci sa blokátory v posledných rokoch deťom nadmerne predpisujú, dlhodobé účinky ich užívania nie sú vôbec preskúmané a že existujú relevantné obavy, že „môžu zmeniť trajektóriu vývoja psychosexuálnej a rodovej identity“.
Pediatrička dôrazne kritizovala, že riešenie rodovej dysfórie sa sústreďuje takmer výlučne na medicínske zákroky, pričom možné príčiny tohto stavu sa majú hľadať aj v širšej oblasti psychosociálnych problémov, medzi ktoré patrí napríklad šikanovanie alebo rozpad rodiny.
Cassovej správa v Anglicku spôsobila takmer úplný zákaz transgenderových zákrokov u neplnoletých osôb a dokonca mala vplyv aj na iné európske krajiny, ako napríklad Škótsko.
Elizabeth Prelogarová, ktorá zastupuje ministerstvo, vo svojej reakcii uviedla, že „existuje konsenzus, že táto liečba môže byť pre niektorých dospievajúcich z lekárskeho hľadiska potrebná“, ale pripustila priestor na inú ako plošnú reguláciu.
.jpg)
Väčšie pochopenie však argumenty ministerstva a ACLU našli u sudkyne Sonie Sotomayorovej, ktorú do úradu nominoval Barack Obama. Tá prerušila zástupcu štátu Tennessee J. Matthewa Ricea, keď hovoril, že blokátory puberty či hormóny opačného pohlavia môžu u detí spôsobiť „nezvratné a život meniace následky“, pričom „nie sú preukázané žiadne výhody“.
„Je mi to ľúto, ale každá liečba má svoje riziko, dokonca aj aspirín,“ prerušila ho sudkyňa. Zopakovala pritom argument o diskriminácii na základe pohlavia – ak sa chce chlapec vyhnúť predčasnému rastu brady či ochlpenia, prístup k blokátorom má, no dievča, ktoré sa chce vyhnúť nežiaducemu rastu pŕs, nie.
Rice odvetil, že z podstaty daných motivácií vyplýva, že nejde o ten istý typ liečby. Podanie testosterónu človeku, ktorý ho má nedostatok, je podľa neho niečo podstatne odlišné od podania testosterónu žene, ktorá má zdravú hladinu hormónov.
Poznamenal, že už v súčasnosti platí legislatíva, ktorá obmedzuje používanie hormónov. Testosterón napríklad nemožno užívať z čisto estetických dôvodov, a to bez ohľadu na to, či ide o tranzíciu alebo nie.
„Neexistuje žiadna lekárska liečba, ktorú by mohli dostať chlapci a ktorú by nemohli dostať dievčatá,“ dodal.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.