Začiatkom septembra 2024 sa vo Francúzsku začal súdny proces, ktorý rieši jeden z najohavnejších prípadov opakovaného znásilňovania v histórii a po vynesení definitívneho rozsudku v druhej polovici decembra zmení francúzsku spoločnosť.
Zločin, ktorý médiá podľa dedinky, kde sa tieto činy poväčšine diali, označujú ako „prípad znásilnení z Mazanu“, je nesmierne šokujúci svojou brutalitou a bezcitnosťou.
Pelicotovci boli päťdesiat rokov normálnou rodinou. Gisèle pracovala v miestnych elektrárňach na administratívnej pozícii a jej manžel Dominique ako elektrikár a realitný agent. Spoločne mali tri deti a až na zopár nezhôd žili spokojný život.
V roku 2013 sa rozhodli opustiť región Île-de-France, ktorý obklopuje Paríž, a odísť na dôchodok na juh Francúzska do dedinky Mazan. Tam sa venovali hlavne športom a horolezectvu.
Po zatknutí Dominiqua Pelicota v roku 2020 v úplne inej záležitosti však vyplávali na povrch veci, ktoré momentálne desia celé Francúzsko. Dominique, ktorý mal vtedy už 67 rokov, bol zatknutý v miestnom obchodnom dome preto, že sa snažil viaceré ženy natáčať pod ich sukňami. Keď sa miestni policajti dostali do jeho počítača, našli priečinok s názvom „ABUS“ (znásilnenia). Obsahoval záznamy 92 znásilnení jeho vlastnej manželky.
K týmto znásilneniam dochádzalo v rokoch 2011 a 2020 a Gisèle Pelicotová o nich vôbec nevedela. Jej manžel ju totiž zakaždým zdrogoval a na internete ju doslova predával neznámym mužom, pričom si každý akt nakrúcal.
V rámci procesu bolo identifikovaných 50 rôznych mužov, ktorí ju počas desiatich rokov znásilnili. Niektorí vykonali tento čin raz, viacerí sa však niekoľkokrát vrátili a pozorovali ju v bežnom živote aj pri takých banálnych veciach, ako je nakupovanie.
Čo je však na tomto prípade ešte hrôzostrašnejšie, je fakt, že väčšina týchto mužov by mohla byť označená za vzorových občanov. Vo svojom okolí mali skvelú povesť, mnohí mali veľké rodiny. Najmladší z nich mal 26 rokov, najstarší 74. Boli to hasiči, robotníci, zdravotníci, ale aj novinári či pracovníci na radnici v neďalekom Avignone. Prokuratúra pre nich momentálne navrhuje tresty od 10 do 20 rokov (maximálna sadzba) vo väzení.
Ako však poznamenalo mnoho súdnych znalcov a psychiatrov, viacerí títo muži mali sexuálne deviácie a sklon k násiliu. U približne štvrtiny z nich zároveň prišlo k sexuálnemu zneužívaniu počas detstva. Každý z nich sa však rozhodol dobrovoľne a pri plnom vedomí znásilniť Pelicotovú a neexistuje dôvod, prečo by ich vina mala byť umenšená.
Okrem nesmiernej psychickej traumy si Pelicotová nesie aj fyzické ujmy, dostala totiž štyri sexuálne prenosné ochorenia. Následky bude znášať do konca života. Iba zázrakom unikla HIV, ktorý mali viacerí z mužov.
Pokiaľ by Dominique Pelicot nebol býval zatknutý za úplne iný čin a nebol by mu býval prehľadaný počítač, čo nie je úplne štandardný postup vo všetkých prípadoch, Gisèle Pelicotová, ktorá má 71 rokov, by pravdepodobne doteraz čelila znásilneniam. Svojho muža totiž milovala natoľko, že ešte po zatknutí ho predtým, ako sa dozvedela, čo spravil, nazývala „skvelým manželom“.
Pelicotová sa s manželom okamžite rozviedla a ich deti s hrôzou sledujú, čo ich otec za posledné desaťročie vykonal. Ako sa ukazuje, možno spáchal oveľa viac činov, ako sa spočiatku predpokladalo. Momentálne ho totiž začínajú vyšetrovať aj v nevyriešenom prípade vraždy a znásilnenia mladej ženy ešte z roku 1991.

Demonštrácia na protest proti znásilneniu Gisèle Pelicotovej pri príležitosti Medzinárodného dňa odstránenia násilia páchaného na ženách v pondelok 25. novembra 2024 v juhofrancúzskom Avignone. Foto: TASR/AP
Keďže Dominique Pelicot nakrúcal každý jeden akt, právnici obžalovaných mužov nespochybňujú, že sa činy stali. Ich obranou je však argument, že si mysleli, že Pelicotová so sexuálnymi aktmi implicitne súhlasí. Viacerí obžalovaní tvrdia, že celú záležitosť považovali iba za súčasť „sexuálnej hry“ Dominiqua Pelicota a jeho manželky a mysleli si, že Pelicotová bola pri vedomí a iba sa tvárila, že spí.
Práve toto tvrdenie je však dôvodom na novú snahu francúzskeho parlamentu zmeniť definíciu znásilnenia. Súčasná definícia hovorí o „akte..., ktorý bol spáchaný násilím, nátlakom, hrozbou alebo prekvapením“.
Táto definícia je však jednoznačne nedostatočná. Keďže neobsahuje podmienku explicitného súhlasu, umožňuje obvineným používať ich súčasné argumenty. Ako odpovedala na argumenty obžalovaných sama Pelicotová, „(v akejkoľvek situácii) ak by prišiel nejaký muž, aby mal so mnou pohlavný styk, mal by ma požiadať o súhlas“.
Definícia znásilnenia ako sexu bez súhlasu sa teda pravdepodobne stane súčasťou francúzskeho práva, rovnako ako je to v 19 európskych krajinách. Pelicotovej prípad zjednotil väčšinu politického spektra v prospech zmeny. To však otvára aj politicky citlivú tému pre Macrona.
Minulý rok sa totiž celou svojou politickou váhou postavil za herca Gérarda Depardieua, ktorého desiatky žien obviňujú zo znásilnenia a v poslednom období je známy nevhodnými sexuálnymi komentármi, aj pokiaľ ide o malé dievčatá. Navyše Macronov bývalý dlhoročný minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti niekoľko rokov vystupoval proti zmene súčasnej definície znásilnenia, čo teraz vyvoláva na Macrona veľký tlak.
Ako ukazuje „prípad znásilnení z Mazanu“, je čas zamyslieť sa nad zmenou definície znásilnenia aj u nás na Slovensku. Koniec koncov, definícia znásilnenia ako sexuálneho styku bez súhlasu je platná aj vo vedľajšej Českej republike.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.