Po dobytí Štajerska Slobodnými Rakúsky zlepenec porazených ešte ani nevládne a v zdecimovaných štátostranách už ku koalícii silnie odpor

Keďže spolkovému prezidentovi Alexandrovi van der Bellenovi – bývalému predsedovi Zelených – bolo proti srsti, aby zostavením vlády poveril víťaza volieb, lídra pravicovopopulistickej FPÖ Herberta Kickla, vymyslel priehľadnú fintu: nariadil, aby sa lídri troch najsilnejších strán najprv nezáväzne medzi sebou rozprávali a aby záujemcovia potom „sondovali“ možnosti rokovaní o zostavovaní spoločnej vlády.

A hľa, dva mesiace po voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. septembra, sa o formovaní vlády už naozaj rokuje: keďže tradičná „veľká koalícia“ zo stredopravej ľudovej strany ÖVP (51 mandátov) a sociálnodemokratickej SPÖ (41 kresiel) disponuje pri celkovom počte 183 mandátov iba väčšinou, ktorá je ešte o pol mandátu tesnejšia ako sedemdesiatšestka Ficovej vlády bez huliakovcov, potrebujú tretieho do partie. 

Voľba padla na progresívno-liberálnych NEOS (18 mandátov), ktorých od svojho vzniku v roku 2012 spaľuje túžba po vládnutí.

O obsahu rokovaní nie je známe vôbec nič, nadpis správy verejnoprávnej ORF z posledného týždňa však hovoril všetko: „Obsahy od štvrtka.“ V preklade to znamená, že lídri troch strán doteraz trikrát do týždňa spolu popíjali kávu a údajne od štvrtka sa už venujú aj možnému vládnemu programu.

Medzitým kŕmili verejnosť vznešenými frázami: vraj pripravujú „alianciu konštruktívnych síl“, „alianciu rozumu a politického stredu“, „zmenu, reformu, prelom“, „nový štýl“, nebude to „už žiadne ‚ako doteraz‘“, lebo „vládnutie nikdy nie je samoúčelné“ a „spolupracovať nemusíme, ale chceme“.

Problémom nádejných koaličníkov je, že svet sa za dva mesiace zmenil: v USA triumfoval Trump, blízky európsky spojenec Kicklových Slobodných Viktor Orbán je na koni, no a nepriznaný vzor avizovanej rakúskej trojkoalície – „semafor“ nemeckého kancelára Olafa Scholza – neslávne padol.

Keďže obdobný rakúsky projekt už dostal nálepku „rakúskeho semafora“ (slovami víťaza volieb Kickla „semafor lúzrov“), protagonisti horúčkovito hľadajú lichotivejší názov. Doteraz vymysleli Dirndlkoalition (podľa rakúskeho ženského kroja) a Zuckerlkoalition – „cukríková koalícia“.

Mnohým voličom však ten cukrík nechutí. Obchádzanie víťazných Slobodných, ktorí sa o získanie priazne ľudovcov kancelára Karla Nehammera ani veľmi nesnažili, nemálo voličov sklamalo.

Šéf Slobodných Kickl, najlepší rečník v aktuálnej rakúskej politike, je vo svojom živle. Robí to, čo jeden politológ nazýva „manažment emócií“. Slobodní, ktorí 29. septembra zvíťazili so ziskom 28,85 percenta, v prieskumoch vzrástli na 33 percent a odstup k ľudovcom zvýšili z 2,6 na 9,6 percenta.

Po krajinských voľbách v Štajersku

Problém ctených štátostrán spočíva v tom, že nejde iba o prieskumy – Slobodní v nedeľu v Štajersku reálne získali moc.

Nacionalisti nečakane výrazne valcovali v krajinských voľbách: získali 34,76 percenta a rozdrvili vládnucu „veľkú koalíciu“ z ÖVP a SPÖ do takej miery, že už veľkou nie je, nemá už spoločnú väčšinu mandátov a na pokračovanie vládnutia by potrebovala jednu z troch menších strán, ktoré sa opäť dostali do krajinského snemu: NEOS, Zelených alebo komunistov.

So štajerským semaforom sa však neráta. Keďže víťaz volieb podľa krajinskej ústavy automaticky zostavuje vládu, bývalý spolkový minister obrany Mario Kunasek – umiernenejší, ale aj mužskejší typ než celoštátny líder Slobodných Kickl – bude pravdepodobne štajerským hajtmanom.

A čuduj sa svete: od prvej chvíle to vyzerá, že Kunasek o potenciálnych partnerov do dvojkoalície núdzu nemá. Kým spolkový predseda sociálnych demokratov a kovaný marxista Andreas Babler každú spoluprácu s protimigračnými Slobodnými rezolútne vylučuje, štajerskí súdruhovia sú ochotní s Kunasekom rokovať – a v Štajersku sa v tretí deň po voľbách už aj rokuje.

Štajersko patri medzi štyri veľké z deviatich spolkových krajín Rakúska. Je to veľmi špecifický kraj. V niečom je to Rakúsko v malom, v niečom také zvýraznené Rakúsko, v niečom laboratórium do budúcna. 

Nachádza sa tam pyšné kozmopolitné veľkomesto Graz, kde vládne milá postaršia pani z Komunistickej strany Rakúska, no sú tam aj rozsiahle alpské kraje ako Waldheimat („lesná domovina“) národno-romantického spisovateľa Petra Roseggera.

Keďže v Hornom Štajersku sa nachádza významná výroba ocele, v krajinskej oblasti vládli už aj sociálni demokrati. Ich hajtmanom bol bývalý hokejista Franz Voves, veľkohubý mačo, ktorý predstaveným vo Viedni pravidelne posielal šťavnaté odkazy. 

Štajerčania sú totiž presvedčení, že sú najväčšími silákmi ak nie celého sveta, tak minimálne Rakúska. Majú na to dva silné argumenty: Arnold Schwarzenegger je Štajerčan a významným vývozným tovarom Štajerska je tekvicový olej. Od Viedenčanov si nedajú povedať.

Výsledky volieb v RakúskuPrvé víťazstvo antisystémových nacionalistov v histórii, inak všetko po starom

Martin Leidenfrost

Šance cukríkovej koalície: 50 : 50

Štajersko malo väčšinu času hajtmanov z Ľudovej strany. Najlegendárnejší z nich, Josef Krainer starší a Josef Krainer mladší, vedeli pôsobiť rovnako autenticky v kroji pred dychovkou aj v mestskom obleku pred progresívnymi umelcami, ktorých krajinské vlády výrazne podporovali.

Odvolený hajtman Christopher Drexler, ktorý reprezentoval už len to veľkomestské krídlo štajerskej ÖVP, v nedeľu večer stál po boku uplakanej manželky a do Viedne poslal trpký odkaz. Povedal: „Cítim sa trochu ako obetný baránok republiky.“ Dosť priamo vyjadril názor, že formovanie nesúrodého viedenského zlepenca mu pokazilo regionálne voľby.

Štajerská facka viditeľne zneistila niektorých nižšie postavených sociálnych demokratov, no aj spolkového predsedu ľudovcov Nehammera. Ten pravdepodobnosť, že cukríková koalícia naozaj vznikne, odhadol už iba na 50 : 50.

Kancelár, ktorý na ten úrad po troch rokoch stále nedorástol, sa kvôli zachovaniu svojej stoličky dopustil ťažkej strategickej chyby: najprv odmietol koaličné rokovania so Slobodnými a potom aj so Zelenými – teda so svojimi doterajšími koaličnými partnermi. Jeho manévrovací priestor je tým nulový. Iné varianty vládnutia už nie sú.

Ak rokovania stroskotajú, Nehammer sa môže iba ťažko udržať v kresle. Ak sa skončia úspechom, ťažkopádny Nehammer bude mať do činenia s veľmi sebavedomou líderkou NEOS, ktorá žiada protrhové reformy, a s retroľavičiarom Bablerom, o ktorom práve vysvitlo, že v roku 2005 prispel do knihy Stamokap heute, v ktorej sa Stalin spomína priaznivo.

Štajerské čísla sú nemilosrdné: FPÖ napríklad volilo 42 percent pracujúceho obyvateľstva a 47 percent voličov z vekovej skupiny 35 – 59 rokov. Človek by tak mohol nadobudnúť dojem, že práve ľudia, ktorí udržiavajú štát v chode, žiadne cukríky a semafory nechcú.

Marxistický rojko šéfom SPÖBeda rakúskym červeným, ktorí už neovládajú ani základy matematiky

Martin Leidenfrost

Radil sa Trump s Nehammerom?

Od nedele to vrie aj v ľudovej strane. Kolujú divoké fámy: jedna hovorí o tom, že jeden z najvplyvnejších politikov strany, dolnorakúska hajtmanka Johanna Miklová-Leitnerová, údajne zvažuje ísť ako vicekancelárka do spolkovej vlády, ktorú by viedol prijateľný nominant Slobodných. Špekuluje sa aj o bleskovom návrate padlého mesiáša ľudovcov, stále pomerne mladého exkancelára Sebastiana Kurza.

Porazený Nehammer vedie rokovania iba preto, lebo ľudovci lepšieho v tejto chvíli nemajú. On to asi vie a najnovšie hľadá útočisko v zahraničnej politike.

V týchto dňoch rozširuje, že mu zavolal Donald Trump, ktorý v osemminútovom telefonáte údajne chcel tipy, ako rokovať s Putinom. Pripomíname, že Nehammer bol prvým predsedom vlády členského štátu EÚ, ktorý po invázii na Ukrajinu v roku 2022 navštívil ruského prezidenta. Neskúsený Nehammer tam, samozrejme, nedosiahol nič.

Správa, že veľký americký narcis Donald sa radil s malým porazeným Rakúšanom Karlom, sa v Rakúsku stretla skôr s nedôverou.

K tejto nedôvere prispelo, že v správe, ktorú ľavicové médiá ani neprevzali, sa údajne vyskytol aj štajerský rozmer telefonátu. Trump a Nehammer sa vraj rozprávali o štajerskom pôvode nebohej slovinskej svokry bývalého a budúceho prezidenta USA: Štajersko bolo kedysi väčšie, z jeho južnej slovanskej časti je dnes slovinský kraj „Štajerska“.

Vzhľadom na skutočnosť, že Donald Trump nikdy nenavštívil rodné mesto svojej manželky Melanie, rakúski neprajníci teraz spochybňujú ešte aj to, že Trump vôbec o existencii nejakého Dolného Štajerska vie.