Výsledky volieb v Rakúsku Prvé víťazstvo antisystémových nacionalistov v histórii, inak všetko po starom

Nálada vygradovala po tom, čo sa niekoľko skupín viedenskej pobočky Antifa vydalo na cestu k reštaurácii pivnej značky Stiegl s vtipným názvom „Stiegl Ambulanz“.

Ľavicoví extrémisti tam protestovali proti víťazstvu pravicovopopulistickej, nacionalistickej a po pan­démii už aj celkom jednoznačne antisystémovej strany, ktorá v „pivnej ambulancii“ slávila svoj prvý historický triumf v demokratickom Rakúsku.

Slobodní z FPÖ získali vo včerajších parlamentných voľbách 29,2 per­centa (o 13 percent viac než naposledy v roku 2019), vládnuci ľudovci z ÖVP 26,5 (o 11 percent menej), opoziční sociálni demokrati z SPÖ 21,05 (mínus 0,1 percenta).

Herbert proti všetkým

V ambulancii teda oslavovalo Rakúsko. Presnejšie povedané: biele, o niečo viac muž­s­ké, vidiecke alebo mi­ni­málne kultúrne vidiecke, neaka­de­mic­ké Ra­kús­ko najmä pracujúcich ročníkov v strednom veku. Podávali sa pár­ky s hor­čicou a chre­nom, kapustové placky, guláš a špecle. Z pó­dia postaveného pred malou horskou chatou hrala jemná lounge hud­ba, pilo sa pivo a Aperol striky. Oslávenci nosili kro­je či skôr pseu­dokroje alebo kabáty Bur­ber­ry.

Hilmar Kabas – dávno zabudnutý harcovník strany, ktorého spolkový pre­zident pred tak­mer 25 rokmi pri prvej účasti FPÖ vo vláde odmietol vymenovať za ministra, lebo ho údajne urazil označením za „lumpa“ – poskytol ORF nadšené in­ter­view. Výstižné bolo pozadie rozhovoru: stánok s celým radom kla­sic­kých aj novodobých strikov, medzi ktorými figurovali „Hugo Sprit­zer“ a „Veilchen Spritzer“.

Na snímkach z víťaznej oslavy a na volebných výsledkoch bolo vi­di­eť, že Slobodní si vydobyli stred rakúskej spoločnosti, svet bež­ných, „normálnych“, mäsožravých. Stále však ne­získali spoločenskú väčšinu a stále nemajú rešpekt väčšiny.

Prvé miesto tak môže byť ľahko pre­klia­tím: iba ľudovci si vedeli predstaviť koalíciu s „ro­zum­nými ľuď­mi“ v FPÖ, rezolútne však vylúčili, že by zvolili pred­se­du Her­ber­ta Kickla za kancelára.

Keby boli Slobodní získali o dve-tri per­cen­tá menej, mali by odvčera per­spek­tí­vu moci a aspoň čiastočného presadenia svojej strik­t­nej migračnej politiky („pevnosť Rakúsko – pevnosť slobody“). S prvým víťazstvom v povojnovej Ra­kús­kej republike im zatiaľ neostáva nič iné, iba žúrovať.

K zrážke s Antifou pritom nedošlo: keďže Slobodní už mi­ni­málne dva ro­ky pred voľbami viedli vo všetkých prieskumoch, ani ľavicoví extrémisti neboli z 29 percent „modrých“ prekvapení. Priš­lo ich málo, polícia ich bez väčšej námahy vytlačila z pivnej ambulancie.

Kickl tam uprostred radostných výkrikov („Herbert! Her­bert!“) predniesol víťazný prejav. Malý, krehký, in­te­lek­tuál­ne pôsobiaci muž s okuliarmi, ktorý sa vždy tvári tak trochu pla­cho alebo ura­zene, funguje desaťročia v pozadí ako spindoctor strany, veľké javisko mu stále nesvedčí.

Najlepší rečník v rakúskej politike predtým v televízii predviedol ďal­šie ukážky svojej štipľavej ré­toriky: predsedom ostatných par­la­mentných strán, ktorí s ním v te­le­ví­zi­ách odmietli koaličné rokovania, vyčítal „model asi­sto­va­ného myslenia a asistovaného hla­so­vania“, kým „ja tu stojím iba ako vyslanec mnohých, mnohých voličov a vo­ličiek – a vy im hovoríte, že sú občanmi druhej kategórie“. Ani na otázku, či bolo od neho múdre, že 80-ročného spolkového pre­zi­denta Alexandra van der Bel­le­na na­z­val „múmiou“, nepoľavil vo svo­jej kritike „mocenského kar­te­lu“.

Na javisku v ambulancii Stiegl už svojich prí­vržencov nepreťažoval. Odporučil im, aby si víťazstvo jednoducho užívali. On sám ne­vy­ka­zo­val žiadne známky konzumácie alkoholu. Kickl je askéta a samotár, behá sám v lese a vraj ani blízkych spolupracovníkov ne­púšťa do svoj­ho bytu. O jeho (už takmer dospelom) dieťati niet nikde žiadnych fo­tografií.

Arogancia porazených

S výnimkou progresívnoliberálnych NEOS, ktorí sa zlepšili o skro­m­né necelé percento na 9 percent, všetky parlamentné strany včera stra­tili. Obe vládne strany zažili čistý masaker: od ľudovcov kan­ce­lára Kar­la Nehammera odišlo k Slobodným 443 000 voličov, čo pred­stavuje dru­hý najväčší presun voličov od jednej strany k dru­hej v histórii rakúskeho štátu.

To je daň za masový prílev ne­le­gál­nych migrantov z krajín ako Sýria či Afganistan, ale aj za au­to­ritársku očkovaciu politiku (lockdown pre ne­za­oč­ko­va­ných, zákon o povinnom očkovaní). Zvlášť nezaočkovaný alpinista Kickl ne­od­pus­til ľudovcom obmedzenie občianskych práv štvrtiny dospelého oby­va­teľstva počas jedného štvrťroka v zime 2021/22 – tejto téme venoval štvrtinu svojho televízneho duelu s Nehammerom. 

Druhý koaličný partner bol takisto zdecimovaný: Zelení stratili 5,9 percentuálneho bodu a skončili s výsledkom 8 percent na piatom mieste. Keďže pred voľbami preferenčne silná Strana piva ani ko­mu­nis­tic­ká KPÖ sa do rakúskej Národnej rady nedostali, Zelení odteraz pred­stavujú najmenšiu z piatich frakcií.

Neboli by to Zelení, keby pre takú maličkosť stratili se­ba­ve­do­mie: spolupáchateľ nielen brutálnej, ale aj neúspešnej ko­ro­na­po­li­tiky, minister zdravotníctva Johannes Rauch, vo vo­leb­nom štúdiu vyhlásil, že stratu takmer polovice zelených voličov považuje za „mandát na pokračovanie“. Na prekvapenú otázku moderátora od­ve­til: „No viete, povodňovým katastrofám a klimatickým ka­tastrofám sú nejaké volebné výsledky celkom ukradnuté.“

Politici strany, ktorí zo svojho asistovaného pseudoparlamentu s názvom „Klimatická rada“ vylúčili všetkých nezaočkovaných de­le­gá­tov, sa včera so závideniahodnou drzosťou hrali na učiteľov de­mo­kra­cie. Prišli dokonca s požiadavkou, že víťazovi volieb by teraz už nemal pri­pad­núť post predsedu parlamentu. 

Na rozdiel od Slo­vens­ka totiž v Rakúsku neplatí nepísané pravidlo, že najsilnejšia stra­na dostane automaticky pred­se­du parlamentu, druhá najsilnejšia strana „dru­hého predsedu“ a tretia najsilnejšia strana „tretieho pred­sedu“. Krajina sa nikdy od tejto tradície neodklonila, FPÖ bežne obsadila úrady druhého a tretieho predsedu Národnej rady. Teraz, keď majú Slobodní nárok na pozíciu prvého predsedu, berú si rakúski Zelení prí­k­lad z ne­šťast­ného Nemecka. Lebo podľa odchádzajúceho zeleného vi­ce­kancelára Wernera Koglera „v ústave sa nikde nepíše, že na čele par­lamentu musí byť pravicový extrémista“.

Aj takýto typ škatuľkovania sa preberá z Nemecka. FPÖ určite nie je oby­čajná strana, jej funkcionári sú pravidelne zapletení do škan­dá­lov s nacistickými spevníkmi a spevmi, Kickl voči WHO a Da­vo­su čiastočne používa konšpiračný slovník a za­hra­nič­ná po­li­tika strany je orientovaná na Viktora Orbána a ruský plyn.

Výčitka, že FPÖ ohrozuje rakúsku demokraciu, je však trochu pritiahnutá za vla­sy: či sa to niekomu pozdáva, alebo nie, Slobodní presadzujú roz­širovanie demokratických práv občanov, napríklad so svojou po­žia­davkou, že 250-tisíc podpisov by malo stačiť na povinné vy­hlá­se­nie celonárodného referenda.

Včerajší volebný večer ponúkol divákovi nedôstojné a časom aj únav­né predstavenie: predsedovia hneď troch parlamentných strán by sa museli po takom debakli okamžite odporúčať, neodstúpil však nik­to. Napriek tomu sa všetci tlačia do budúcej vlády.

Jediný problém pri tvorbe „demokratickej vlády“ proti víťazovi Kicklovi spočíva v číslach: „veľká koalícia“ z ľudovcov a so­ciál­nych demokratov, ktorá Rakúsku vládla dlhé desaťročia, už nie je veľ­ká. Väčšina v 183-mandátovom parlamente je 92 mandátov, ÖVP a SPÖ spolu síce získali 93, to sa však vníma ako príliš tesné. Jed­no možné riešenie sa ponúka v pribratí liberálov z NEOS, ktorí už zúfalo túžia po vládnutí.

Takáto nesúrodá trojkoalícia, ktorá by sa nemilo podobala na stros­kotanú se­maforovú koalíciu v Nemecku, môže mať likvidačný efekt najmä na sociálnych demokratov. Tí včera za veľmi priaz­ni­vých podmienok zopakovali iba výsledok z posledných volieb – ktorý už pred­stavoval najhorší v hrdej histórii tejto štátostrany. Nový pred­seda, vi­diecky vod­ca robotníkov Andreas Babler, to skúšal s vášnivým ná­vratom strany k chudobným a bezprávnym, nemal však za sebou ce­lú stranu.

Hoci rakúska skúsenosť ukazuje, že menší partner vo veľkej koa­lí­cii takmer zakaždým vykrváca, červení baróni SPÖ Bablera ihneď tla­čili do tejto pozície. Viedenský primátor Michael Ludwig na­to­čil video, v ktorom jednoznačne vyhlásil, ako je teraz „dô­ležité“, „aby SPÖ bola súčasťou spolkovej vlády“. Kovaný marxista Bab­ler to po­chopil a už včera hovoril len o „našich vystretých ru­kách“ a o vládnutí. Odstúpiť nechce.

Kancelár Nehammer má po včerajšku celkom slušné šance, aby ob­hájil úrad. Celý večer opakoval, že stranu prevzal s pre­fe­ren­ci­ami okolo 21 percent a „postupne sa prebojoval späť“. To síce ne­bo­la celkom pravda, keďže na tých 21 percent ju ako kan­ce­lár vie­dol on, ale takto sa nemusel zaoberať myšlienkami o rezignácii.

Veľ­ký chlap Nehammer včera vo svojom prejave pred straníkmi povedal cel­kom zaujímavé veci. Napríklad že je správne „zaujať postoj pro­ti zradikalizovaným“ a „postaviť sa na obranu svojich hodnôt“.

Našťastie sa ho nikto nepýtal, aké hodnoty mal na mysli. ÖVP po 38 ro­kov nepretržitého vládnutia totiž už na takéto otázky nevie odpovedať.

Ukázalo sa to na tom, že strana potrestala poslednú kresťanskú de­mo­kratku vo frak­cii, aj medzinárodne známu katolíčku Gudrun Kug­le­ro­vú, dosť mizerným miestom na kandidátke.

Kuglerová potrebovala na úspech malý zázrak. Ten sa očividne stal: aj vďaka stov­ke mladých zapálených dobrovoľníkov stratila ÖVP v Kug­le­rovej ob­vode Viedeň-sever menej ako inde. Tak aspoň jeden z 52 po­slancov bu­de môcť bez začervenenia hovoriť o hodnotách.