Výsledky volieb v Rakúsku Prvé víťazstvo antisystémových nacionalistov v histórii, inak všetko po starom

Prvé víťazstvo antisystémových nacionalistov v histórii, inak všetko po starom
Herbert Kickl, líder Slobodných, ktorí včera vyhrali voľby. Foto TASR/AP

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Herbert Kickl síce triumfoval, ale nikto s ním nechce ísť do vlády.
 
Vypočuť článok
Výsledky volieb v Rakúsku / Prvé víťazstvo antisystémových nacionalistov v histórii, inak všetko po starom
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost
Rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.
Ďalšie autorove články:

Ide výlučne o islam Znepokojuje ma, ako ľahkovážne reagujú niektorí slovenskí kresťania na plán ombudsmana Dobrovodského

Postreh z južnej Moravy Ako je možné, že pravicová hviezda Petr Macinka pochádza z bašty kresťanských prakomunistov?

Štyri povzbudivé májové správy Možno bude dobre, možno dokonca vstupujeme do obdobia bez nových veľkých vojen

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Nálada vygradovala po tom, čo sa niekoľko skupín viedenskej pobočky Antifa vydalo na cestu k reštaurácii pivnej značky Stiegl s vtipným názvom „Stiegl Ambulanz“.

Ľavicoví extrémisti tam protestovali proti víťazstvu pravicovopopulistickej, nacionalistickej a po pan­démii už aj celkom jednoznačne antisystémovej strany, ktorá v „pivnej ambulancii“ slávila svoj prvý historický triumf v demokratickom Rakúsku.

Slobodní z FPÖ získali vo včerajších parlamentných voľbách 29,2 per­centa (o 13 percent viac než naposledy v roku 2019), vládnuci ľudovci z ÖVP 26,5 (o 11 percent menej), opoziční sociálni demokrati z SPÖ 21,05 (mínus 0,1 percenta).

Herbert proti všetkým

V ambulancii teda oslavovalo Rakúsko. Presnejšie povedané: biele, o niečo viac muž­s­ké, vidiecke alebo mi­ni­málne kultúrne vidiecke, neaka­de­mic­ké Ra­kús­ko najmä pracujúcich ročníkov v strednom veku. Podávali sa pár­ky s hor­čicou a chre­nom, kapustové placky, guláš a špecle. Z pó­dia postaveného pred malou horskou chatou hrala jemná lounge hud­ba, pilo sa pivo a Aperol striky. Oslávenci nosili kro­je či skôr pseu­dokroje alebo kabáty Bur­ber­ry.

Hilmar Kabas – dávno zabudnutý harcovník strany, ktorého spolkový pre­zident pred tak­mer 25 rokmi pri prvej účasti FPÖ vo vláde odmietol vymenovať za ministra, lebo ho údajne urazil označením za „lumpa“ – poskytol ORF nadšené in­ter­view. Výstižné bolo pozadie rozhovoru: stánok s celým radom kla­sic­kých aj novodobých strikov, medzi ktorými figurovali „Hugo Sprit­zer“ a „Veilchen Spritzer“.

Na snímkach z víťaznej oslavy a na volebných výsledkoch bolo vi­di­eť, že Slobodní si vydobyli stred rakúskej spoločnosti, svet bež­ných, „normálnych“, mäsožravých. Stále však ne­získali spoločenskú väčšinu a stále nemajú rešpekt väčšiny.

Prvé miesto tak môže byť ľahko pre­klia­tím: iba ľudovci si vedeli predstaviť koalíciu s „ro­zum­nými ľuď­mi“ v FPÖ, rezolútne však vylúčili, že by zvolili pred­se­du Her­ber­ta Kickla za kancelára.

Keby boli Slobodní získali o dve-tri per­cen­tá menej, mali by odvčera per­spek­tí­vu moci a aspoň čiastočného presadenia svojej strik­t­nej migračnej politiky („pevnosť Rakúsko – pevnosť slobody“). S prvým víťazstvom v povojnovej Ra­kús­kej republike im zatiaľ neostáva nič iné, iba žúrovať.

K zrážke s Antifou pritom nedošlo: keďže Slobodní už mi­ni­málne dva ro­ky pred voľbami viedli vo všetkých prieskumoch, ani ľavicoví extrémisti neboli z 29 percent „modrých“ prekvapení. Priš­lo ich málo, polícia ich bez väčšej námahy vytlačila z pivnej ambulancie.

Kickl tam uprostred radostných výkrikov („Herbert! Her­bert!“) predniesol víťazný prejav. Malý, krehký, in­te­lek­tuál­ne pôsobiaci muž s okuliarmi, ktorý sa vždy tvári tak trochu pla­cho alebo ura­zene, funguje desaťročia v pozadí ako spindoctor strany, veľké javisko mu stále nesvedčí.

Najlepší rečník v rakúskej politike predtým v televízii predviedol ďal­šie ukážky svojej štipľavej ré­toriky: predsedom ostatných par­la­mentných strán, ktorí s ním v te­le­ví­zi­ách odmietli koaličné rokovania, vyčítal „model asi­sto­va­ného myslenia a asistovaného hla­so­vania“, kým „ja tu stojím iba ako vyslanec mnohých, mnohých voličov a vo­ličiek – a vy im hovoríte, že sú občanmi druhej kategórie“. Ani na otázku, či bolo od neho múdre, že 80-ročného spolkového pre­zi­denta Alexandra van der Bel­le­na na­z­val „múmiou“, nepoľavil vo svo­jej kritike „mocenského kar­te­lu“.

Na javisku v ambulancii Stiegl už svojich prí­vržencov nepreťažoval. Odporučil im, aby si víťazstvo jednoducho užívali. On sám ne­vy­ka­zo­val žiadne známky konzumácie alkoholu. Kickl je askéta a samotár, behá sám v lese a vraj ani blízkych spolupracovníkov ne­púšťa do svoj­ho bytu. O jeho (už takmer dospelom) dieťati niet nikde žiadnych fo­tografií.

Arogancia porazených

S výnimkou progresívnoliberálnych NEOS, ktorí sa zlepšili o skro­m­né necelé percento na 9 percent, všetky parlamentné strany včera stra­tili. Obe vládne strany zažili čistý masaker: od ľudovcov kan­ce­lára Kar­la Nehammera odišlo k Slobodným 443 000 voličov, čo pred­stavuje dru­hý najväčší presun voličov od jednej strany k dru­hej v histórii rakúskeho štátu.

To je daň za masový prílev ne­le­gál­nych migrantov z krajín ako Sýria či Afganistan, ale aj za au­to­ritársku očkovaciu politiku (lockdown pre ne­za­oč­ko­va­ných, zákon o povinnom očkovaní). Zvlášť nezaočkovaný alpinista Kickl ne­od­pus­til ľudovcom obmedzenie občianskych práv štvrtiny dospelého oby­va­teľstva počas jedného štvrťroka v zime 2021/22 – tejto téme venoval štvrtinu svojho televízneho duelu s Nehammerom. 

Druhý koaličný partner bol takisto zdecimovaný: Zelení stratili 5,9 percentuálneho bodu a skončili s výsledkom 8 percent na piatom mieste. Keďže pred voľbami preferenčne silná Strana piva ani ko­mu­nis­tic­ká KPÖ sa do rakúskej Národnej rady nedostali, Zelení odteraz pred­stavujú najmenšiu z piatich frakcií.

Neboli by to Zelení, keby pre takú maličkosť stratili se­ba­ve­do­mie: spolupáchateľ nielen brutálnej, ale aj neúspešnej ko­ro­na­po­li­tiky, minister zdravotníctva Johannes Rauch, vo vo­leb­nom štúdiu vyhlásil, že stratu takmer polovice zelených voličov považuje za „mandát na pokračovanie“. Na prekvapenú otázku moderátora od­ve­til: „No viete, povodňovým katastrofám a klimatickým ka­tastrofám sú nejaké volebné výsledky celkom ukradnuté.“

Politici strany, ktorí zo svojho asistovaného pseudoparlamentu s názvom „Klimatická rada“ vylúčili všetkých nezaočkovaných de­le­gá­tov, sa včera so závideniahodnou drzosťou hrali na učiteľov de­mo­kra­cie. Prišli dokonca s požiadavkou, že víťazovi volieb by teraz už nemal pri­pad­núť post predsedu parlamentu. 

Na rozdiel od Slo­vens­ka totiž v Rakúsku neplatí nepísané pravidlo, že najsilnejšia stra­na dostane automaticky pred­se­du parlamentu, druhá najsilnejšia strana „dru­hého predsedu“ a tretia najsilnejšia strana „tretieho pred­sedu“. Krajina sa nikdy od tejto tradície neodklonila, FPÖ bežne obsadila úrady druhého a tretieho predsedu Národnej rady. Teraz, keď majú Slobodní nárok na pozíciu prvého predsedu, berú si rakúski Zelení prí­k­lad z ne­šťast­ného Nemecka. Lebo podľa odchádzajúceho zeleného vi­ce­kancelára Wernera Koglera „v ústave sa nikde nepíše, že na čele par­lamentu musí byť pravicový extrémista“.

Aj takýto typ škatuľkovania sa preberá z Nemecka. FPÖ určite nie je oby­čajná strana, jej funkcionári sú pravidelne zapletení do škan­dá­lov s nacistickými spevníkmi a spevmi, Kickl voči WHO a Da­vo­su čiastočne používa konšpiračný slovník a za­hra­nič­ná po­li­tika strany je orientovaná na Viktora Orbána a ruský plyn.

Výčitka, že FPÖ ohrozuje rakúsku demokraciu, je však trochu pritiahnutá za vla­sy: či sa to niekomu pozdáva, alebo nie, Slobodní presadzujú roz­širovanie demokratických práv občanov, napríklad so svojou po­žia­davkou, že 250-tisíc podpisov by malo stačiť na povinné vy­hlá­se­nie celonárodného referenda.

Včerajší volebný večer ponúkol divákovi nedôstojné a časom aj únav­né predstavenie: predsedovia hneď troch parlamentných strán by sa museli po takom debakli okamžite odporúčať, neodstúpil však nik­to. Napriek tomu sa všetci tlačia do budúcej vlády.

Jediný problém pri tvorbe „demokratickej vlády“ proti víťazovi Kicklovi spočíva v číslach: „veľká koalícia“ z ľudovcov a so­ciál­nych demokratov, ktorá Rakúsku vládla dlhé desaťročia, už nie je veľ­ká. Väčšina v 183-mandátovom parlamente je 92 mandátov, ÖVP a SPÖ spolu síce získali 93, to sa však vníma ako príliš tesné. Jed­no možné riešenie sa ponúka v pribratí liberálov z NEOS, ktorí už zúfalo túžia po vládnutí.

Takáto nesúrodá trojkoalícia, ktorá by sa nemilo podobala na stros­kotanú se­maforovú koalíciu v Nemecku, môže mať likvidačný efekt najmä na sociálnych demokratov. Tí včera za veľmi priaz­ni­vých podmienok zopakovali iba výsledok z posledných volieb – ktorý už pred­stavoval najhorší v hrdej histórii tejto štátostrany. Nový pred­seda, vi­diecky vod­ca robotníkov Andreas Babler, to skúšal s vášnivým ná­vratom strany k chudobným a bezprávnym, nemal však za sebou ce­lú stranu.

Hoci rakúska skúsenosť ukazuje, že menší partner vo veľkej koa­lí­cii takmer zakaždým vykrváca, červení baróni SPÖ Bablera ihneď tla­čili do tejto pozície. Viedenský primátor Michael Ludwig na­to­čil video, v ktorom jednoznačne vyhlásil, ako je teraz „dô­ležité“, „aby SPÖ bola súčasťou spolkovej vlády“. Kovaný marxista Bab­ler to po­chopil a už včera hovoril len o „našich vystretých ru­kách“ a o vládnutí. Odstúpiť nechce.

Kancelár Nehammer má po včerajšku celkom slušné šance, aby ob­hájil úrad. Celý večer opakoval, že stranu prevzal s pre­fe­ren­ci­ami okolo 21 percent a „postupne sa prebojoval späť“. To síce ne­bo­la celkom pravda, keďže na tých 21 percent ju ako kan­ce­lár vie­dol on, ale takto sa nemusel zaoberať myšlienkami o rezignácii.

Veľ­ký chlap Nehammer včera vo svojom prejave pred straníkmi povedal cel­kom zaujímavé veci. Napríklad že je správne „zaujať postoj pro­ti zradikalizovaným“ a „postaviť sa na obranu svojich hodnôt“.

Našťastie sa ho nikto nepýtal, aké hodnoty mal na mysli. ÖVP po 38 ro­kov nepretržitého vládnutia totiž už na takéto otázky nevie odpovedať.

Ukázalo sa to na tom, že strana potrestala poslednú kresťanskú de­mo­kratku vo frak­cii, aj medzinárodne známu katolíčku Gudrun Kug­le­ro­vú, dosť mizerným miestom na kandidátke.

Kuglerová potrebovala na úspech malý zázrak. Ten sa očividne stal: aj vďaka stov­ke mladých zapálených dobrovoľníkov stratila ÖVP v Kug­le­rovej ob­vode Viedeň-sever menej ako inde. Tak aspoň jeden z 52 po­slancov bu­de môcť bez začervenenia hovoriť o hodnotách.

Zobraziť diskusiu
Martin Leidenfrost

Martin Leidenfrost

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
voľby Rakúsko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť