Marxistický rojko šéfom SPÖ Beda rakúskym červeným, ktorí už neovládajú ani základy matematiky

V sociálno­demo­kra­tic­kej štátostrane SPÖ, z ktorej pochádzali ôsmi kancelári a šiesti prezidenti povojnového Rakúska, zúril dlhoročný boj medzi neúspešnou slniečkarskou predsedníčkou Pamelou-Joy Rendiovou-Wagnerovou a protimigračným burgenlandským hajtmanom Hansom-Petrom Doskozilom.

Na jar tento boj vyústil do priamej voľby predsedu, a to celou členskou základňou. Starosta Babler sa prihlásil do voľby ako tretí kandidát.

Vyzeralo to tak, že nemá šancu. Bývalý robotník bez maturity, ktorý rozpráva aj na verejnosti dialektom a presadzuje utópie ako 32-hodinový týždeň, však nečakane oživil ospalú funkcionársku stranu a ohúril najmä mladších sociálnych demokratov (teda všetkých pod 65 rokov).

Účasť 147 993 oprávnených členov bola so 72,39 percenta vysoká a výsledok tesný: každý z troch kandidátov získal približne tretinu hlasov: 33,68, 31,51 a 31,35 percenta.

Úradujúca líderka rakúskej opozície Rendiová-Wagnerová mala smolu, že získala iba tých 31,35 percenta. Uznala svoju porážku a stiahla sa z politiky.

Úctyhodná 135-ročná partaj sa dostala do kolízie s naj­jed­no­duch­šími základmi matematiky – so sčítaním a odčítaním.Zdieľať

Keďže sa nerátalo s druhým kolom, rozhodlo vedenie strany, že 3. júna mimoriadny linzský snem SPÖ vyberie medzi „pravicovým“ realistom Doskozilom a ľavicovým „rojkom“ Bablerom.

Odvtedy sa pritrafilo niekoľko nehôd, ktoré majú spoločné to, že sa úctyhodná 135-ročná partaj dostala do kolízie s naj­jed­no­duch­šími základmi matematiky – so sčítaním a odčítaním.

Rozhádaná strana sa už pred snemom topila vo vzájomnej nedôvere. Predseda volebnej komisie odstúpil uprostred volebného procesu „zo zdra­votných dôvodov“ a novú predsedníčku volebnej komisie Michaelu Gru­besovú poznal mimo strany málokto, straníci však vedeli, že ide o družku kľúčového človeka v Doskozilovom tíme.

Rakúšania počas tých týždňov pred snemom mali príležitosť spoznať novú tvár rakúskej po­litiky bližšie: Babler sa bez hanby označuje za „marxistu“, v jeho kancelá­rii na traiskirchenskej radnici však nevisí podobizeň bradatého filo­zofa, ale Sigiho Marona.

Dnes už nebohý Sigi Maron bol ateis­tic­kým a komunistickým spevákom, ktorý celý život bojoval vo vie­den­s­kom dialekte proti „zasranému kapitalizmu“ („Scheiß­kapitalis­mus“). Keďže verejnoprávna ORF jeho piesne tri desaťročia boj­ko­tovala, oslovil v Rakúsku iba úzky kruh fajnšmekrov.

Superhviezdou sa stal v už nebohom druhom nemeckom štáte, teda v ko­munistickej NDR. Tam ho poznalo každé dieťa, vystupoval dokonca v hlav­nom vysielacom čase.

Človek si povie, že takáto voľba sa nedá pokaziť. No pokazili ju.Zdieľať

Prekvapení Rakúšania sa ešte dozvedeli, že Babler vo voľnom čase spo­lu so svojou vorarlberskou manželkou prevádzkuje v Trais­kir­che­ne vinársku viechu.

Pár v roku 2020 na Facebooku hlásil: „Už sa veľ­mi tešíme, že môžete ochutnať naše nové červené vína: volajú sa Ernesto a Comandante en Jefe, naši najnovší červení súdruhovia.“

Nový predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska teda pomenúva svoje vína podľa revolucionára Ernesta „Che“ Guevaru.

Na sneme mal Babler ohnivý prejav. Povedal: „Sociálna demokracia, to je len iné slovo pre rojka. Hovorí sa, že som rojko, ale aj komunálne pa­neláky Gemeindebauten boli vzdušné zámky, kým sme ich ne­po­sta­vi­li, aj osemhodinový pracovný deň bol utópiou, kým sme si ho ne­vy­bo­jovali.“

Podmanil si časť sály a zožal ovácie.

Potom sa hlasovalo a spočítal sa výsledok. Spomedzi všetkých typov vo­lieb boli tieto najjednoduchšie: jedna sála fyzicky prítomných vo­ličov, dvaja kandidáti, jedno kolo.

Človek si povie, že takáto voľba sa nedá pokaziť. No pokazili ju.

Na linzskom sneme vyhlásili burgenlandského hajtmana Doskozila za víťaza. Mnohí v strane síce toho vidieckeho intrigána nevedia vy­s­táť, no tesný výsledok v jeho prospech mal logiku: podľa prie­sku­mov je iba Doskozil schopný získať späť voličov od pra­vi­co­vopopulistických Slobodných, ktorí sú už viac ako rok naj­ob­ľú­be­nejšou rakúskou stranou.

Nový predseda sa už chystal prezrieť si stranícku centrálu vo Viedni, keď sa zrazu v strane zvýšila nervozita.

Moderátor televíznych správ Martin Thür si totiž všimol malú matematickú nezrovnalosť: podľa predsedníčky volebnej komisie Grubesovej bolo na sneme odovzdaných 596 platných hlasov, z ktorých vraj Doskozil dostal 316 a Babler 279. Thür tvítoval: „316 + 279 = 595 a nie 596.“

Nevedno, prečo na takéto jednoduché sčítavanie potrebovali Excel.Zdieľať

V tejto chvíli verejnosť ešte netušila, čo sa ten víkend dialo vnútri strany. Hlasovacie lístky priviezli zapečatené v igelite do Viedne a išli hľadať chýbajúci hlas. Grubesová sa v jednej chvíli zamkla sama s hlasovacími lístkami.

Chýbajúci hlas sa našiel a bol vraj neplatný.

Pri prepočítavaní však došlo k strašnému objavu: ukázalo sa, že na sneme omylom vy­me­nili výsledky dvoch kandidátov. Súdruh, ktorý sčítaval výsledky z jed­notlivých volebných urien v programe Excel, priradil Doskozilov vý­sledok Bablerovi a Bablerov výsledok Doskozilovi.

Nevedno, prečo na takéto jednoduché sčítavanie potrebovali Excel, v kaž­dom prí­pa­de sa stala jediná chyba, ktorá sa mohla stať.

Gru­be­so­vá zvolala tlačovku, na ktorej ihneď odstúpila. Dvojdňový pred­se­da Doskozil sa rozhnevane stiahol z celoštátnej politiky, kra­ji­na sa niekoľko dní smiala na SPÖ a satirický portál Ta­ges­pres­se oznámil svoje rozpustenie z dôvodu, že tomuto už nevie kon­ku­ro­vať.

No a Andreas „Che“ Babler bol odrazu šéfom sociálnych demokratov. Pri­šiel o slávu víťazstva, lebo čaro nového začiatku bolo preč.

Zvolený však je. Nie je ani poslancom Národnej rady, opozičnú frakciu v Národnej rade bude viesť z pozície poslanca bezvýznamnej druhej komory rakúskeho parlamentu, Spolkovej rady.

Rakúšania odvtedy ľudového vinára „Andiho“ spoznávajú ešte lepšie.

Pravdaže, zázrak v prieskumoch sa nekoná, protimigrační Slobodní stá­le vedú a našli v Bablerovi, ktorý sa stotožňuje s heslom „Nik­to nie je nelegálny“, lacný terč.

Vzťah s viedenskými straníkmi, ktorým do veľkej miery vďačí za svoje zvo­lenie, už vychladol.Zdieľať

Čím viac prezrádza o svojej agende, tým viac je jasné, že trais­kirchenský Che sa ani nechce stať kancelárom.

Jeho zahraničnopolitická línia je viac ako nejasná. V minulosti krátky čas pôsobil ako profesionálny vojak, pri inej príležitosti však filozofoval o „zrušení vojenskej štruktúry“.

Tvrdí, že si ani nepamätá, či v referende o vstupe Rakúska do Európskej únie v roku 1994 hlasoval za alebo proti. Odpoveď by mohla byť ukrytá na nahrávke z roka 2020, na ktorej nazýva EÚ „naj­ag­re­sív­nejšou vojenskou alianciou v oblasti zahraničnej politiky, aká ke­dy existovala“, dokonca „horšou ako NATO“.

Vzťah s viedenskými straníkmi, ktorým do veľkej miery vďačí za svoje zvo­lenie, už vychladol, lebo Viedenčania dúfajú vo výstavbu vý­chod­ného viedenského obchvatu tunelovým projektom Lobautunnel, no Babler sa – rovnako ako vládni Zelení – vyslovuje proti.

Bližšie k Zeleným má aj pri inej téme, pre ktorú Babler v týchto dňoch stráca popularitu: v krajine, kde je na diaľniciach povolená rých­losť 130 km/h, navrhuje zníženie maximálnej rýchlosti na 100 km/h.

Tým sa stal nezvoliteľným aj pre mnohých čitateľov bulvárneho den­ní­ka Kronenzeitung, ktorý sa tradične zasadzuje za ochranu ži­vot­ného prostredia a klímy. Medzi listami do redakcie, ktoré najčítanejšie rakúske médium zverejňuje k tejto debate, sa nájdu aj dosť os­tré ataky na „rojka“ Bablera.

V situácii, keď vzťah rakúskej sociálnej demokracie a základov matematiky je už riadne naštrbený, nový predseda očividne mieni tento vzťah ešte zhoršovať.

Nedávno obhajoval svoj postoj v prospech 100 km/h argumentom, že pri rýchlosti nižšej o 30 km/h na diaľnici „ročne zomrie pri dopravných nehodách o 100 ľudí menej“.

No odmieta povedať, z akého zdroja čerpal údaj sto zachránených životov. Počas celého roka 2022 totiž na všetkých diaľniciach a rýchlostných cestách Rakúskej republiky zahynulo celkovo 34 ľudí.