V sociálnodemokratickej štátostrane SPÖ, z ktorej pochádzali ôsmi kancelári a šiesti prezidenti povojnového Rakúska, zúril dlhoročný boj medzi neúspešnou slniečkarskou predsedníčkou Pamelou-Joy Rendiovou-Wagnerovou a protimigračným burgenlandským hajtmanom Hansom-Petrom Doskozilom.
Na jar tento boj vyústil do priamej voľby predsedu, a to celou členskou základňou. Starosta Babler sa prihlásil do voľby ako tretí kandidát.
Vyzeralo to tak, že nemá šancu. Bývalý robotník bez maturity, ktorý rozpráva aj na verejnosti dialektom a presadzuje utópie ako 32-hodinový týždeň, však nečakane oživil ospalú funkcionársku stranu a ohúril najmä mladších sociálnych demokratov (teda všetkých pod 65 rokov).
Účasť 147 993 oprávnených členov bola so 72,39 percenta vysoká a výsledok tesný: každý z troch kandidátov získal približne tretinu hlasov: 33,68, 31,51 a 31,35 percenta.
Úradujúca líderka rakúskej opozície Rendiová-Wagnerová mala smolu, že získala iba tých 31,35 percenta. Uznala svoju porážku a stiahla sa z politiky.
Úctyhodná 135-ročná partaj sa dostala do kolízie s najjednoduchšími základmi matematiky – so sčítaním a odčítaním.Zdieľať
Keďže sa nerátalo s druhým kolom, rozhodlo vedenie strany, že 3. júna mimoriadny linzský snem SPÖ vyberie medzi „pravicovým“ realistom Doskozilom a ľavicovým „rojkom“ Bablerom.
Odvtedy sa pritrafilo niekoľko nehôd, ktoré majú spoločné to, že sa úctyhodná 135-ročná partaj dostala do kolízie s najjednoduchšími základmi matematiky – so sčítaním a odčítaním.
Rozhádaná strana sa už pred snemom topila vo vzájomnej nedôvere. Predseda volebnej komisie odstúpil uprostred volebného procesu „zo zdravotných dôvodov“ a novú predsedníčku volebnej komisie Michaelu Grubesovú poznal mimo strany málokto, straníci však vedeli, že ide o družku kľúčového človeka v Doskozilovom tíme.
Rakúšania počas tých týždňov pred snemom mali príležitosť spoznať novú tvár rakúskej politiky bližšie: Babler sa bez hanby označuje za „marxistu“, v jeho kancelárii na traiskirchenskej radnici však nevisí podobizeň bradatého filozofa, ale Sigiho Marona.
Dnes už nebohý Sigi Maron bol ateistickým a komunistickým spevákom, ktorý celý život bojoval vo viedenskom dialekte proti „zasranému kapitalizmu“ („Scheißkapitalismus“). Keďže verejnoprávna ORF jeho piesne tri desaťročia bojkotovala, oslovil v Rakúsku iba úzky kruh fajnšmekrov.
Superhviezdou sa stal v už nebohom druhom nemeckom štáte, teda v komunistickej NDR. Tam ho poznalo každé dieťa, vystupoval dokonca v hlavnom vysielacom čase.
Človek si povie, že takáto voľba sa nedá pokaziť. No pokazili ju.Zdieľať
Prekvapení Rakúšania sa ešte dozvedeli, že Babler vo voľnom čase spolu so svojou vorarlberskou manželkou prevádzkuje v Traiskirchene vinársku viechu.
Pár v roku 2020 na Facebooku hlásil: „Už sa veľmi tešíme, že môžete ochutnať naše nové červené vína: volajú sa Ernesto a Comandante en Jefe, naši najnovší červení súdruhovia.“
Nový predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska teda pomenúva svoje vína podľa revolucionára Ernesta „Che“ Guevaru.
Na sneme mal Babler ohnivý prejav. Povedal: „Sociálna demokracia, to je len iné slovo pre rojka. Hovorí sa, že som rojko, ale aj komunálne paneláky Gemeindebauten boli vzdušné zámky, kým sme ich nepostavili, aj osemhodinový pracovný deň bol utópiou, kým sme si ho nevybojovali.“
Podmanil si časť sály a zožal ovácie.
Potom sa hlasovalo a spočítal sa výsledok. Spomedzi všetkých typov volieb boli tieto najjednoduchšie: jedna sála fyzicky prítomných voličov, dvaja kandidáti, jedno kolo.
Človek si povie, že takáto voľba sa nedá pokaziť. No pokazili ju.
Na linzskom sneme vyhlásili burgenlandského hajtmana Doskozila za víťaza. Mnohí v strane síce toho vidieckeho intrigána nevedia vystáť, no tesný výsledok v jeho prospech mal logiku: podľa prieskumov je iba Doskozil schopný získať späť voličov od pravicovopopulistických Slobodných, ktorí sú už viac ako rok najobľúbenejšou rakúskou stranou.
Nový predseda sa už chystal prezrieť si stranícku centrálu vo Viedni, keď sa zrazu v strane zvýšila nervozita.
Moderátor televíznych správ Martin Thür si totiž všimol malú matematickú nezrovnalosť: podľa predsedníčky volebnej komisie Grubesovej bolo na sneme odovzdaných 596 platných hlasov, z ktorých vraj Doskozil dostal 316 a Babler 279. Thür tvítoval: „316 + 279 = 595 a nie 596.“
Nevedno, prečo na takéto jednoduché sčítavanie potrebovali Excel.Zdieľať
V tejto chvíli verejnosť ešte netušila, čo sa ten víkend dialo vnútri strany. Hlasovacie lístky priviezli zapečatené v igelite do Viedne a išli hľadať chýbajúci hlas. Grubesová sa v jednej chvíli zamkla sama s hlasovacími lístkami.
Chýbajúci hlas sa našiel a bol vraj neplatný.
Pri prepočítavaní však došlo k strašnému objavu: ukázalo sa, že na sneme omylom vymenili výsledky dvoch kandidátov. Súdruh, ktorý sčítaval výsledky z jednotlivých volebných urien v programe Excel, priradil Doskozilov výsledok Bablerovi a Bablerov výsledok Doskozilovi.
Nevedno, prečo na takéto jednoduché sčítavanie potrebovali Excel, v každom prípade sa stala jediná chyba, ktorá sa mohla stať.
Grubesová zvolala tlačovku, na ktorej ihneď odstúpila. Dvojdňový predseda Doskozil sa rozhnevane stiahol z celoštátnej politiky, krajina sa niekoľko dní smiala na SPÖ a satirický portál Tagespresse oznámil svoje rozpustenie z dôvodu, že tomuto už nevie konkurovať.
No a Andreas „Che“ Babler bol odrazu šéfom sociálnych demokratov. Prišiel o slávu víťazstva, lebo čaro nového začiatku bolo preč.
Zvolený však je. Nie je ani poslancom Národnej rady, opozičnú frakciu v Národnej rade bude viesť z pozície poslanca bezvýznamnej druhej komory rakúskeho parlamentu, Spolkovej rady.
Rakúšania odvtedy ľudového vinára „Andiho“ spoznávajú ešte lepšie.
Pravdaže, zázrak v prieskumoch sa nekoná, protimigrační Slobodní stále vedú a našli v Bablerovi, ktorý sa stotožňuje s heslom „Nikto nie je nelegálny“, lacný terč.
Vzťah s viedenskými straníkmi, ktorým do veľkej miery vďačí za svoje zvolenie, už vychladol.Zdieľať
Čím viac prezrádza o svojej agende, tým viac je jasné, že traiskirchenský Che sa ani nechce stať kancelárom.
Jeho zahraničnopolitická línia je viac ako nejasná. V minulosti krátky čas pôsobil ako profesionálny vojak, pri inej príležitosti však filozofoval o „zrušení vojenskej štruktúry“.
Tvrdí, že si ani nepamätá, či v referende o vstupe Rakúska do Európskej únie v roku 1994 hlasoval za alebo proti. Odpoveď by mohla byť ukrytá na nahrávke z roka 2020, na ktorej nazýva EÚ „najagresívnejšou vojenskou alianciou v oblasti zahraničnej politiky, aká kedy existovala“, dokonca „horšou ako NATO“.
Vzťah s viedenskými straníkmi, ktorým do veľkej miery vďačí za svoje zvolenie, už vychladol, lebo Viedenčania dúfajú vo výstavbu východného viedenského obchvatu tunelovým projektom Lobautunnel, no Babler sa – rovnako ako vládni Zelení – vyslovuje proti.
Bližšie k Zeleným má aj pri inej téme, pre ktorú Babler v týchto dňoch stráca popularitu: v krajine, kde je na diaľniciach povolená rýchlosť 130 km/h, navrhuje zníženie maximálnej rýchlosti na 100 km/h.
Tým sa stal nezvoliteľným aj pre mnohých čitateľov bulvárneho denníka Kronenzeitung, ktorý sa tradične zasadzuje za ochranu životného prostredia a klímy. Medzi listami do redakcie, ktoré najčítanejšie rakúske médium zverejňuje k tejto debate, sa nájdu aj dosť ostré ataky na „rojka“ Bablera.
V situácii, keď vzťah rakúskej sociálnej demokracie a základov matematiky je už riadne naštrbený, nový predseda očividne mieni tento vzťah ešte zhoršovať.
Nedávno obhajoval svoj postoj v prospech 100 km/h argumentom, že pri rýchlosti nižšej o 30 km/h na diaľnici „ročne zomrie pri dopravných nehodách o 100 ľudí menej“.
No odmieta povedať, z akého zdroja čerpal údaj sto zachránených životov. Počas celého roka 2022 totiž na všetkých diaľniciach a rýchlostných cestách Rakúskej republiky zahynulo celkovo 34 ľudí.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.