Niekomu sa pre krátenie daňového bonusu oplatí skrátiť si úväzok, niekomu zasa prejsť na živnosť. Aj takéto správanie prinesie podľa odborníka na dane a odvody a bývalého ministra práce Jozefa Mihála konsolidačný balíček.
Víťazom konsolidácie sú podľa neho živnostníci, a preto ich bude zrejme pribúdať. „Živnostníkom pomáha aj zmena v daňovom bonuse. Aj pri príjme vo výške 3600 eur im vychádza plný daňový bonus,“ hovorí pre Postoj.
V rozhovore sme sa rozprávali aj o dôchodkoch, o tom, ako sa na ne majú pripraviť mladí ľudia, o daňovom bonuse či transakčnej dani.
Určite by som povedal, že dôchodcovia. Vidíme, že trináste dôchodky sa zrealizovali napriek tomu, že sa musí konsolidovať, že je Slovensko zadlžené a čísla sú až desivé. Napriek tomu, že náš dôchodkový systém, teda prvý pilier, je nastavený tak, že generuje obrovskú časť z deficitu, ktorý máme celkovo vo verejných financiách.
Pre Smer, ale momentálne hlavne pre Hlas je trinásty dôchodok ich politickou vlajkovou loďou, a tak si za tým jednoducho idú hlava-nehlava. Pred voľbami mali heslo, že chcú poskytnúť plný trinásty dôchodok, a to aj splnili. Ale za cenu, že tieto dôchodky stoja plus-mínus miliardu eur, čiže tretinu sumy, ktorú treba konsolidovať. Čo si o tom má človek myslieť?
Dôchodcovia sú možno spokojní, no bolo by fajn, keby si samotní dôchodcovia uvedomili, že takéto cukríčky sú síce sladké, ale celý dôchodkový systém je nastavený veľmi zle. A doplácajú na to oni sami. Ale len máloktorí z nich to chápu a vidia.
Napríklad taká valorizácia. Teraz boli dva-tri štedré roky, vyplývalo to z vysokej vlny inflácie. Lenže teraz sa vraciame do starých koľají, dôchodky sa budú valorizovať už iba o 2,1 percenta, a to je ešte stále celkom dobré. Spomeňme si napríklad na rok 2016, keď v dobrých časoch, v časoch hojnosti, boli dôchodky zvýšené o 1,9 eura. A tie časy sa vracajú späť.
Valorizácia je teda zle nastavená. Je nízka alebo, lepšie povedané – je nastavená tak, aby dôchodcom len udržala ich životnú úroveň. Filozofiou je, že dôchodky sa zvyšujú o infláciu, dokonca iba o takzvanú dôchodcovskú infláciu.
Keď niekto išiel do dôchodku povedzme pred 20 rokmi, tak životná úroveň, ktorá vyplývala z vtedy priznaného dôchodku, mu má zostať až do smrti. Si dôchodca, tak rátaj s tým, že tvoj dôchodok bude presne taký, aký si mal, keď si do dôchodku odchádzal.
Možno poviete: čo je na tom zvláštne? Však je to správne. Možno pre niekoho to správne je, ale všetci ostatní, ktorí pracujú, majú nejaký príjem a ten postupne rastie. Viem, že nie každému, ale vo všeobecnosti príjmy na Slovensku rastú, životná úroveň ide hore.
Čo tým chcem povedať? Že náš systém je nastavený tak, že dôchodcovia sú občanmi druhej kategórie. Ich príjem spočívajúci v dôchodku je nastavený tak, aby sa ich životná úroveň od odchodu do dôchodku až do ich smrti nezvýšila ani o cent. Toto vidím ako základný problém, ktorý sa vôbec nerieši.
Áno, do dôchodku pôjdu onedlho takzvané Husákove deti, kde je stotisíc ľudí v jednom ročníku, pričom sa nám rodí čoraz menej a menej ľudí. Bolo to okolo 55- až 60-tisíc detí ročne, teraz je to už menej ako 50-tisíc. No tak si to vezmite, narodí sa menej ako 50-tisíc detí a z nich ešte polovica odíde pracovať do zahraničia. Tí najšikovnejší, tí, ktorí by platili najväčšie odvody, ak by zostali na Slovensku.
No a zároveň budeme v situácii, keď pôjde do dôchodku každoročne okolo stotisíc ľudí. Kto im bude platiť dôchodok? Už teraz je v systéme diera, a to ešte nemáme demografický problém. Ten začne okolo roku 2030 a neskôr, potom to bude katastrofa.
Áno, na dôchodky bude vždy, ale uvidíme, aký vysoký ten dôchodok bude. Dnes po zarátaní trinásteho dôchodku dosahuje priemerný dôchodok 50 percent priemernej mzdy. Ale už takto nastavený systém generuje ročnú stratu vo výške troch miliárd eur.
Možno miliarda z toho je v dôsledku druhého piliera, lebo tie odvody tam síce prídu, ale okamžite idú na osobné účty. Čiže ak by sme to očistili, tak Sociálna poisťovňa má ročne dvojmiliardový deficit. Takže takto je dnes na dôchodky.
Aj v budúcnosti bude na dôchodky, s tým súhlasím, lenže budú možno dosahovať 30 percent priemernej mzdy a ešte to bude musieť štát dotovať.
Celá táto vládna garnitúra má negatívny vzťah k druhému pilieru, je to historicky dané. Je to veľká chyba všetkých politikov, aj Kaníka a Dzurindu, ktorí druhý pilier rozbiehali. Mali sa snažiť o spoločenskú zhodu na tom, že druhý pilier je skutočne potrebný, mal byť robustný, aby sa nestal predmetom politického zápasu, ako sa stal. Zhoda nenastala, a tak ako sa tie dva tábory medzi sebou bijú v rôznych iných agendách, bijú sa aj v tejto.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Veľa vecí by sa v ňom dalo zlepšiť, ale keby sa aspoň nezhoršovali. Napríklad čo sa týka znižovania sadzieb príspevkov. Teraz sme na štyroch percentách, mohli sme byť na šiestich. Druhý problém je vyhnanie ľudí z akciových fondov.
Veľká boľačka, ktorá sa zatiaľ nijako nezlepšila, nech bola pri moci akákoľvek vláda vrátane tej, v ktorej som sedel chvíľku ja, je takzvaná výplatná fáza.
Nie je možné, aby to mali v rukách dve životné poisťovne, ktoré dostanú vaše dôchodkové úspory, povedzme napríklad 30-tisíc eur. A to ste dobrý, ak ste si našetrili 30-tisíc, takú sumu má málokto. V každom prípade oni vám dajú nejakú ponuku doživotného dôchodku. Tých 30-tisíc rozrátajú na mesačné splátky doživotnej renty tak, ako keby ste sa mali dožiť 30 rokov.
Čiže tú nasporenú sumu, nech je akákoľvek, rozpočítajú na 360 mesačných čiastok a vo výsledku je mesačná suma strašne malá. Lenže vy sa nedožijete 30 rokov na dôchodku, pri všetkej úcte. Možno niekto áno, ale väčšina ľudí sa na dôchodku dožije 15, maximálne 20 rokov.
Erik Tomáš je skúsený politik. V prvom rade toho veľa prežil, preskákal a veľmi dobre vie, že ak by sa on podpísal pod nejaké znižovanie príspevkov do druhého piliera, tak by stratil podporu u časti ľudí. Ale je si vedomý, v akej vláde je a aké problémy táto vláda má. Čiže on to nemusí urobiť, ale urobí to ministerstvo financií. Tie zásahy nemusia písať úradníci na ministerstve práce.
Myslíte, že Erik Tomáš bude na nejakej koaličnej rade veľmi proti tomu? Veľmi rýchlo mu vysvetlia, že ak to nebude druhý pilier, tak škrtnú prídavky na deti alebo zvýšia dane.
Myslím si teda, že by sme nemali byť prekvapení a ani nebudeme, ak to zníženie príde, a pokojne to môže byť aj na menej ako na tri percentá. Jediná brzda pre túto koalíciu je to, že je to zakotvené v ústave. Ale môžu urobiť dokonca aj to, že povedia, že v prechodnom období 2026 až 2028 bude príspevok do druhého piliera nula percent. Nebude to zrušenie druhého piliera, ale prechodné opatrenie.
Mladým sa to oplatí, aj keby mal byť príspevok na úrovni jedného percenta. Aj tak si našetria niečo vo vlastnej réžii. Z priebežného systému budú dôchodky nižšie, ako sú nastavené dnes. Možno nominálne budú vyššie, ale v porovnaní s priemernou mzdou budú nižšie. Vždy bude lepšie preháňať to cez druhý pilier. Len je to škoda. Čím menšie percento to bude, tým bude tá výhoda nižšia.
To je druhá vec. Ale mladý človek nemôže vedieť, aké budú jeho príjmy v celej jeho kariére. Pre toho, kto má nízke alebo dokonca veľmi nízke príjmy, je druhý pilier nevýhodný, to je holý fakt, pretože prvý pilier ponúka rôzne solidárne prvky. Lenže viete vy, ako sa váš život bude vyvíjať? Ide aj o rozloženie dôchodkového rizika. Spoliehať sa na jednu formu zabezpečenia nie je dobrá stratégia. Je dobré riziko rozložiť a využiť aj iné formy ako prvý a druhý pilier.
Tu ma veľmi mrzí, že štát to podporuje veľmi nedostatočne. Sú tu možnosti dobrovoľných sporení, pri ktorých je síce nejaké zvýhodnenie, ale je absolútne symbolické, nepostačujúce, deravé, nemotivujúce. Štátu by na tom pritom malo záležať.
Áno, myslím si to aj ja. Bola to taká negatívna vlastnosť Igora Matoviča. Igor – budem ho tak familiárne nazývať, lebo ho považujem za kamaráta po tom všetkom, čo sme prežili v dobrom aj zlom –, Igor sa nemal stať premiérom a už rozhodne nie ministrom financií. Mal si užívať veľké volebné víťazstvo a niekde z pozadia to makromanažovať, ale nie ísť do výkonu, ktorý mu je cudzí.
Narobil tam veľa zla, narobil si nepriateľov, urobil veľmi veľa zlých krokov. Jeho politika bola postavená na tom, že treba urobiť niečo veľké. Baviť sa s ním o tom, že by sme urobili trpezlivú reformu rozloženú na niekoľko rokov, ktorá by priniesla ovocie o tri-štyri roky, to bolo vždy úplne zbytočné. On potreboval robiť veľké gestá.
Ráno sa zobudím, večer je to napísané, na druhý deň je to vo vláde, na tretí v parlamente a na štvrtý deň v Zbierke zákonov. No a na piaty deň nech už ľudia dostávajú dvesto eur na dieťa. A ak si proti, tak si nepriateľ národa.
Naša ekonomika nemá na to, aby štát dával dvesto eur na dieťa. Kritizoval som trináste dôchodky s tým, že na to nemáme, tak aj pomoc rodinám, samozrejme, musí byť, ale mala by byť robená citlivo, adresnejšie a tak, aby sme nezvyšovali deficit.
Keby to bolo sto eur na dieťa, rozložené na prídavok na dieťa, daňový bonus a bol by tam aj ten tretí element vo forme nejakého športovo-vzdelávaco-kultúrneho poukazu, tak si myslím, že ľudia by boli spokojní, rodinám by to pomohlo a nenarobilo by to toľko zla.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
To, čo urobila súčasná vládna koalícia, je ďalšia forma brutality a ani to neodkomunikovali férovým spôsobom. Povedali, že zlý Matovič, a ešte sa snažili ľuďom nahovoriť, že vlastne sa budú mať aj lepšie.
Viem vám povedať príklady ľudí, ktorým bude daňový bonus po novom vychádzať lepšie, nie je to klamstvo. Ale bude ich veľmi málo v porovnaní s rodinami, ktoré dostanú menej alebo ktoré dokonca dostanú omnoho, omnoho menej.
Áno, zrušenie bonusu pre deti nad 18 rokov je úplne brutálne.
Ja súhlasím, aby tam boli nejaké úpravy. Áno, časti rodín sa niečo vezme, pretože im bolo pridané príliš veľa. Keď človek súhlasí s tým, aby boli znížené trináste dôchodky, prečo by nemal súhlasiť s tým, že niektorým rodinám sa má ubrať z daňového bonusu? Skrátka, robme politiky podľa toho, na čo máme.
Ale je pozitívne, že sa zvýšilo percento čiastkového základu dane pri nízkopríjmových rodičoch. Daňový bonus na tri deti do 15 rokov na mesiac je tristo eur, ale zároveň je to 43 percent základu dane rodiča. Keď ho má nízky, lebo chodí do práce za minimálnu mzdu alebo má čiastočný úväzok, nemusí mu vyjsť plných tristo eur, vyjde mu menej. Toto teraz zlepšili, ale nevrátili tam pôvodný jednoduchý vzorec, ktorý fungoval predtým. Ale dobre, zlepšili to.
To je negatívne. Ja by som s tým aj súhlasil, ale urobili to zle. V tom zmysle, že vám stačí hrubá mzda nad 2500 eur, aby sa vám začal krátiť daňový bonus, keď zarábate 3000 eur, tak sa vám kráti už veľmi výrazne, a keď 3600, tak ste na nule. Krátenie sa začína na pomerne nízkej mzde.
Keď máte v rodine jedného pracujúceho rodiča a tri-štyri deti, tak to nie je taká vysoká mzda. Možno má taký plat, pretože má dve zamestnania. Takých ľudí je veľa, nie sú to žiadni milionári, to po prvé. Po druhé, vyklesávanie bonusu je strašne prudké a je urobené zle v tom, že na to doplatia viacdetné rodiny.
Rodina, ktorá má jedno dieťa, príde o sto eur, rodina s piatimi deťmi príde o 500 eur. Mohlo by to fungovať tak, že aj tejto rodine sa zníži bonus o sto eur, ale nie, ide rovno na nulu. To je systémovo zle nastavené.
Môžem sa dohodnúť so zamestnávateľom. Ak zarábam do približne 2500 eur, tak mám bonus v plnej výške. Možno mi to vyjde tak, že ak zarábam 3600 eur v hrubom, tak po odrátaní daní a vezmúc do úvahy, že nemám nárok na bonus, ktorý je pri piatich deťoch 500 eur, je ten rozdiel minimálny. Radšej si znížim úväzok na polovičný a budem síce zarábať polovicu, ale budem doma a budem mať plný bonus.
Ale nie je dobré sa takto správať. Normálne bude to, že ľudia, ktorí boli doteraz zamestnancami, prejdú na živnosť. Dohodnú sa so zamestnávateľom, vždy sa to dá vymyslieť.
V každom prípade živnostníkom bude na budúci rok sveta žiť, pretože všetky Dankove výhody im Danko ubránil. Danka si pri všetkej jeho nešikovnosti a všetkom, čo tu pácha, treba vážiť, pretože o živnostníkov sa naozaj stará. Zostali paušálne výdavky, dokonca zostala znížená sadzba dane.
Živnostníkom pomáha aj zmena v daňovom bonuse. Aj pri príjme vo výške 3600 eur im vychádza plný daňový bonus. Ak má zamestnanec takýto plat, ako živnostník by mal dostať viac, superhrubá mzda je v takomto prípade na úrovni pomaly 5000 eur.
Dohodne sa teda so zamestnávateľom, že dostane povedzme 4000 eur fakturačne. Keď si pri tomto príjme odráta paušálne výdavky a tak ďalej, tak vám garantujem, že takýto človek bude mať nárok na plný daňový bonus. Základ dane bude dostatočne vysoký, ale ani náhodou nebude taký vysoký, aby sa mu bonus krátil.
To znamená, že my sa tu môžeme baviť o konsolidačnom balíčku, môžeme nariekať, že je to zlé. Áno, je to zlé, ale je to veľmi deravé.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Drvivá väčšina živnostníkov využíva paušálne výdavky a využívať ich budú aj naďalej. Filozofia transakčnej dane je taká, že keď podnikateľ živnostník robí nejakú platbu za tovar alebo službu prevodom z účtu na účet, banka automaticky strhne ešte 0,4 percenta z výšky transakcie.
Keď si však živnostník uplatňuje paušálne výdavky, tak to, že niekomu dá tisíc eur, po prvé nemusí evidovať, nemusí si robiť účtovníctvo. Druhá vec je, prečo by mal tie platby robiť z podnikateľského účtu, keď to aj tak nebude evidovať a nebude to mať ani v daňovom priznaní. Nikoho nezaujíma, či si kúpi nový počítač, kancelársky papier a tak ďalej.
Tak tie platby bude robiť zo súkromného účtu. V banke má dva účty, jeden podnikateľský, označený ako transakčný, z neho bude platiť aj transakčnú daň. A potom má v tej istej banke aj súkromný účet, ktorý používa na súkromné účely.
Na transakčný účet bude iba inkasovať, čiže mu to môže vyjsť tak, že na transakčnej dani nezaplatí ročne ani jedno euro.
Ak by predsa len z podnikateľského účtu niečo platili, oplatí sa platiť vždy kartou, pretože tam sa platí iba ročný paušálny poplatok dve eurá a inak tá platba zaťažená nebude. Takže bude prekvitať kartový biznis. Treba sa pýtať, prečo je to v zákone takto zaujímavo napísané, že platby kartou vlastne nie sú zaťažené, ale platby prevodom sú. Vidíte v tom nejakú logiku? Logika v tom celom zákone nie je vôbec žiadna.
Hovorilo sa o tom v tom zmysle, že čo keby sme zaviedli nejakú celoeurópsku daň. Lebo Európsky parlament, európske inštitúcie by rady mali nejakú svoju daň.
Ale tou daňou mali byť zaťažené finančné transakcie typu, keď niekto kupuje akcie, dlhopisy a podobne. A nie to, že človek platí za nejaký tovar ako podnikateľ či dokonca ako nezisková organizácia. Na to v Európskej únii ani nepomysleli. To Kamenický fabuluje.
Ale v každom prípade na úrovni Európskej únie sa nakoniec nezaviedlo vôbec nič, lebo tam videli rôzne problémy, ktoré by spôsobili, že by to aj tak nemalo zmysel.