Výchovná poradňa Dcéra zažíva na ihrisku zmätok. Keď jej nejaké správanie nedovolím, iní rodičia svoje deti za to ešte aj chvália

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, potrebovala by som poradiť, čo s tým, keď svojou výchovou narážam na realitu. Aby som to vysvetlila, mám trojročnú dcéru, na svoj vek je šikovná, veľa rozpráva, počúvne nás. Je to také normálne živé dieťa, ktoré síce skúša hranice, ale rovnako sa nechá aj usmerniť. Veľa sa s ňou rozprávame, vysvetľujeme a snažíme sa z nej vychovať ohľaduplného človeka, aby si osvojila určité pravidlá správania, ktoré považujeme za správne. V realite však narážame na to, že čo dcére vysvetlíme, tak potom vo svojom okolí napríklad na detských ihriskách vidí, že to neplatí.

Príklad z nedávneho zážitku. Dcéra začala veľmi akčne hrabať v piesku, ktorý lietal von z pieskoviska. Upozornila som ju, že to musí robiť jemnejšie, pretože piesok patrí do pieskoviska a niekto by si mohol na chodníku ublížiť. Hneď to prijala a tempo zmiernila. O chvíľku priskočil do pieskoviska iný chlapec a takisto s veľkou vervou rozhadzoval piesok. Jeho mama ho však za to ešte pochválila, aký je šikula a ako vie silno hrabať. Dcéra nechápala, prečo bol chlapec pochválený za niečo, čo som jej ja nedovolila, a mala z toho zmätok.

Alebo dcéra sa snažila dostať na šmykľavku po časti, na ktorej sa šmýka. Vysvetlila som jej, že takto by bola šmykľavka rýchlo špinavá a že je to nebezpečné, hneď pochopila a vyšla na ňu po schodíkoch. Tento chlapec priskočil a začal robiť to isté, pričom jeho mama ho ešte povzbudzovala, aký je šampión.

Podobných situácií zažívame na ihriskách veľa a ja už skutočne neviem, ako reagovať na tieto evidentne rozdielne štýly výchovy. Nechcem cudzie deti poučovať a zasahovať ich rodičom do výchovy, ale hnevá ma, že v dôsledku toho má moja dcéra v hlave „bordel“. Ako je najlepšie sa v takýchto situáciách zachovať, keď je mi proti srsti takéto správanie detí a najmä reakcia ich rodičov a vidím, že to ovplyvňuje moje dieťa? Ďakujem pekne za odpoveď.

Milá čitateľka, oceňujem, že ste sa obrátili na výchovnú poradňu s touto neľahkou situáciou. Píšete, že máte šikovnú trojročnú dcérku, živé, vnímavé dieťa, ktoré sa zaujíma o svet okolo seba. Veľa rozpráva, pýta sa, vyjadruje svoje emócie a myšlienky, počúva, skúša hranice, ale zároveň sa nechá aj usmerniť.

Vaša trpezlivosť pri výchove, objasňovanie každodenných sociálnych interakcií či vedenie dcérky k vzájomnej ohľaduplnosti si zasluhujú najvyššie ocenenie. Právom ich môžeme považovať za kľúčový faktor na ceste k zdravej osobnosti dieťaťa aj celej spoločnosti. Deti potrebujú od nás citlivé vysvetlenia, ktorými rozvíjame ich hodnotovú orientáciu aj prosociálne tendencie.

Som presvedčená, že svoj rodičovský prístup môžete využiť aj v náročnejších sociálnych situáciách, ktoré opisujete. Dcérku si môžete napríklad na ihrisku zobrať bokom, aby ste konali taktne s ohľadom na druhého rodiča.

Citlivo a zrozumiteľne, vzhľadom na vek dcérky, môžete vysvetliť, čo sa udialo. Áno, chlapček rozhadzoval piesok, čím vzniklo potenciálne nebezpečenstvo pre iné deti, ktoré by sa mohli napríklad na vysypanom piesku pošmyknúť. A je pravda, že chlapček konal ľahkovážnejšie, keď liezol na šmykľavku po časti na šmýkanie. Svojej dcérke môžete, bez dehonestácie druhého rodiča, objasniť svoj úprimný postoj. Môžete povedať, že jeho maminka sa podľa Vás v danej situácii zachovala nedbanlivo, nezvážila aspekty rozhádzaného piesku či zašpinenej šmykľavky.

Naše deti od nás potrebujú úprimné odpovede v tom, čo si myslíme a čo cítime, čo považujeme za správne. A nie je to prínosné len pre ne, ale aj pre nás. Nemusíme vymýšľať náhradné zdôvodnenia, dieťaťu môžeme tlmočiť svoje autentické hodnoty a postoje. Jasne tak dáme svojmu dieťaťu šancu porozumieť fungovaniu vecí okolo seba a situáciám, s ktorými sa stretáva.

Nie je našou úlohou poučovať iné deti alebo zasahovať ich rodičom do výchovy. Je na svedomí a vedomí každého rodiča niesť zodpovednosť za proces výchovy svojho dieťaťa.

Mnoho ráz sa dostávame do osobnej nepohody, keď sa obávame deťom povedať svoje pravé názory. Chceme sa správať ohľaduplne k svojmu okoliu a zavše konať podľa noriem a očakávaní spoločnosti. Je frekventovanou praxou mnohých rodičov, že pri poskytovaní odpovedí svojim deťom ako prvé siahame paradoxne práve po rôznych zložitých či skresľujúcich až zavádzajúcich vysvetleniach.

Prípadne sa z rôznych dôvodov odpovediam vyhýbame. Robíme to často automaticky a neuvedomene. Veľakrát si pritom volíme pre nás ťažšiu cestu. Namiesto toho, aby sme dieťaťu jednoducho a zrozumiteľne vysvetlili, na čo sa pýta, spôsobom, ako to my sami vidíme a poznáme.

Rodičovstvo je neľahkým poslaním a tým, že sme si zvolili túto krásnu a zároveň ťažkú cestu, sme preukázali veľkú odvahu a ochotu sebaobetovania sa. Najmä v prípade, keď k rodičovstvu pristupujeme s plnou vážnosťou, zodpovednosťou a vedomím vlastnej bezvýhradnej významnosti a jedinečnosti pre naše dieťa.