Výchovná poradňa Dcéra chce schudnúť a drží diétu. Mám jej dovoliť experimentovať s jedlom?

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Naša trinásťročná dcéra sa spolu s kamarátkou rozhodla, že začnú chudnúť. Dcéra si upravuje stravu, odmieta sladké, čo je z mojej strany v poriadku, ale už odmieta aj niektoré druhy jedál, ktoré bežne pripravujem, začala vynechávať prílohy a podobne. Ako sa mám k tomu postaviť? Bojím sa, že to dcéra časom poženie do extrému. Teraz je také obdobie, všade sa hovorí o novoročných predsavzatiach, o diétach a chudnutí. A zase tiež aj o poruchách príjmu potravy u tínedžeriek. Čo si mám všímať, čo je ešte normálne? Bojím sa, že si včas nevšimnem, keby sa to dcére vymklo z rúk.

Myšlienka „Ako vyzerám, nemala by som schudnúť?“ príde k väčšine mladých dievčat a žien. Akoby to bola len otázka času, kedy sa vlastným výzorom začne človek zaoberať. Náročnejšie to majú dievčatá na začiatku puberty a dievčatá v adolescencii. Nechcem všetko pripisovať sociálnym sieťam, ale nedá sa zatvárať oči pred „masírovaním ideálu krásy“ práve prostredníctvom nich. Tento tlak by mala vyvážiť rodina, vzťahy a bezpečné prostredie.

Pri trinásťročnom dievčati je kľúčový vzťah rodičov (oboch) s dcérou. Už to, že mama dievčaťa vie o túžbe schudnúť, je veľmi dobré. Mnoho rodičov si nevšimne alebo si to všimne výrazne neskôr, že niečo sa v strave a životnom štýle dieťaťa zmenilo. Práve záujem o vlastné dieťa a blízky vzťah s ním je kľúč k tomu, aby sa znižovala možnosť výskytu poruchy príjmu potravy.

Otázka našej čitateľky znela, čo si všimnúť, čo nezanedbať, aby sa „to dcére nevymklo z rúk“. Je potrebné sledovať škálu symptómov, pričom niektoré z nich môžu byť viac a niektoré menej viditeľné. Čo ešte je a čo nie je v poriadku? Keďže symptómov je naozaj mnoho, vybrala som tie, ktoré môže rodič najskôr zaregistrovať.

Ak badáte akúkoľvek zmenu, stav, ktoré zasahujú do fungovania života vašej rodiny alebo do života vašej dcéry, ako napríklad obmedzovanie sa v strave, zmenšovanie porcií, počítanie kalórií alebo vyhýbanie sa jedlám, argumenty, prečo nie je hladná. Na druhej strane ak odrazu doslova zmizne veľké množstvo jedla. Ale aj keď spozorujete, že dcéra vyhadzuje jedlo, schováva ho.

Cvičenie a sledovanie svojho vzhľadu pred zrkadlom a hodnotenie samej seba.

Takisto časté zameranie sa na jedlo v zmysle zdravého stravovania, sledovania trendov, ako schudnúť, porovnávanie sa s inými.

Kolísanie hmotnosti (náhly úbytok váhy, potom pribratie a opäť úbytok) môže byť príznakom, že proces chudnutia sa nevyvíja zdravým smerom.

Ak badáte známky vracania (napríklad zápach z úst, návšteva toalety hneď po jedle), vypadávanie vlasov.

Dcéra má dlhodobý pocit únavy, závraty, je apatická. Stratila záujem o priateľstvá, krúžky, zhoršil sa jej prospech.

Toto sú niektoré symptómy, ktoré môžu poukázať na to, že snaha schudnúť sa uberá nie zdravým spôsobom. Ako podporiť dcéru a zároveň zabrániť tomu, aby sa túžba schudnúť nevyvinula do poruchy príjmu potravy?

Ako som už hneď v úvode spomenula – úplne najdôležitejšia je rodinná atmosféra, vzťah s dcérkou a komunikácia. Ak dcéra odmieta jesť, ak si o sebe myslí, že potrebuje schudnúť, neuverí opaku, ak jej poviete, že je chudá, že nemusí schudnúť, že je pekná. Jej vnímanie seba samej prechádza zmenou, a preto namiesto „Nechudni, nepotrebuješ to“, „Nevymýšľaj a najedz sa“ skúste povedať: „Vidím, že sa zaoberáš jedlom a tým, čo máš a nemáš jesť. Som zvedavá, ako to vidíš a ako o tom premýšľaš.“

Mali by ste sa snažiť čo najviac pochopiť, čím si dcéra prechádza a prečo chce schudnúť. Dôležité je, aby vedela, že ste jej spojenec a nie autorita, ktorá ju bude bez pochopenia nútiť jesť. Zároveň oceňte a vyzdvihnite dôležitosť snahy o zdravý životný štýl. Môžete sa spolu rozhodnúť pre aktivity, šport, prechádzky. Vy ako matka jej budete najväčšou inšpiráciou a vzorom.

Keď dcérka pochybuje sama o sebe, je o to dôležitejšie dávať jej lásku a svoju pozornosť. Nepoužívajte komplimenty týkajúce sa jej vzhľadu, ale chváľte jej vlastnosti. Skutočná hodnota je vo vnútri človeka. Aby tomu uverila, je to proces, je to každodenné uvedomenie a pripomínanie, zameranie sa na hodnoty a dobro. Práve v tom ju môžete ako rodič podporovať a uisťovať.

A keďže sa chudnúť rozhodla spolu s kamarátkou, odporučila by som venovať pozornosť aj tomuto vzťahu, spoločnej motivácii a za istých okolností aj kontaktovať rodiča kamarátky a byť úprimná v komunikácii o svojich obavách.

Na záver by som chcela vyjadriť podporu rodičom, ktorí venujú svoj čas, lásku a pozornosť dieťaťu. Všímajú si ho a vedia, čím žije a čo prežíva vo svojom vnútri.