A teraz čo? V Amerike po voľbách ožívajú pro-life iniciatívy, s podporou Trumpa však nemôžu rátať vždy

Po amerických voľbách, v ktorých sa republikán Donald Trump stal zvoleným prezidentom a republikáni získali väčšinu v oboch celounijných zákonodarných zboroch, pro-life aktivisti plánujú intenzívnejšie tlačiť na politikov, informuje agentúra CNA.

Pro-liferom určite pôjde o zvrátenie viacerých politík Joea Bidena, ktoré nejakým spôsobom liberalizovali potratovú politiku, o reguláciu potratového lieku mifepristón a podporu výhrady vo svedomí.

Niektoré ambicióznejšie hlasy hovoria aj o federálnom obmedzení potratov, ktoré by ovplyvnilo legislatívu všetkých štátov. V súčasnosti nič také neexistuje a štáty si môžu vytvoriť takú potratovú legislatívu, akú chcú, aj keď to v niektorých prípadoch znamená možnosť potratu počas celých deviatich mesiacov tehotenstva.

Potraty ako silná téma kampane

Až do roku 2022 bola federálna legislatíva pre precedens Najvyššieho súdu USA Roe vs. Wade zväzujúca v opačnom smere a štáty si nemohli vytvárať takú legislatívu, ktorá by narúšala prístup k potratom do bodu životaschopnosti dieťaťa, teda približne 15. až 20. týždňa.

Tento precedens sa však nedožil päťdesiatky, pretože ho sudcovia v roku 2022 zvrátili. To v USA vyvolalo nové kolo tejto kultúrnej vojny a potraty sa v roku 2024 stali jednou z hlavných tém prezidentskej kampane, najmä zo strany neúspešnej demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej.

Donald Trump sa v tejto veci počas kampane prejavil ako federalista, ktorý verí, že by o svojej potratovej legislatíve mali rozhodovať štáty samostatne.

Trump a potratyKandidát na prezidenta chce potratovú politiku ponechať na štátoch, kritici mu vyčítajú cynickosť

Michal Lukáč

Jeho viceprezident J. D. Vance dokonca povedal, že ak by zákonodarcovia schválili federálne obmedzenie potratov, Trump by ho vetoval. Napriek tomu je zrejmé, že jeho administratíva bude k veci pro-liferov minimálne zhovievavejšia ako potenciálna administratíva Harrisovej.

Okrem kampaní prezidentských kandidátov sa však potraty objavili aj priamo na hlasovacích lístkoch, pretože sa vo viacerých štátoch stali predmetom referenda.

O výsledkoch týchto hlasovaní sme vtedy na Postoji podrobnejšie informovali. Za pozornosť stojí, že propotratové iniciatívy prešli aj v niekoľkých štátoch, v ktorých v prezidentskej voľbe zvíťazil Donald Trump.

Potraty na volebných lístkochKľúčové hlasovanie na Floride nebolo úspešné, sedem štátov však zakotvilo právo na potrat do svojich ústav

Michal Lukáč

Chemické potraty

Organizácia Students for Life of America (SFLA) predstavila svoj plán „Make America Pro-Life Again“ (Urobme Ameriku znovu pro-life), v ktorom dáva hlavný dôraz na obmedzenie chemických potratov. Organizácia uvádza, že legislatívne by to bolo možné dosiahnuť aj v štátoch, ktoré majú „právo na potrat“ zakotvené vo svojich ústavách. Toto právo totiž nezaručuje konkrétny typ potratu.

Inšpirácií by sa v tejto veci dalo nájsť viacero. Louisiana napríklad začala klasifikovať mifepristón a misoprostol – dva lieky používané na chemické potraty – ako kontrolované látky. Na štátnej úrovni by sa takisto dal dosiahnuť úplný zákaz predaja či distribúcie takýchto liekov.

Vo federálnom americkom práve takisto existuje takzvaný Comstockov zákon z roku 1873, ktorý zakazuje doručovanie „obscénnych“ a „odporných“ produktov poštou. Do tejto množiny spadá aj čokoľvek, čo súvisí s umelým potratom.

Zvolený prezident Trump počas kampane avizoval, že tento zákon nebude vymáhať. Organizácia Students for Life of America naňho teraz nalieha, že keď chce byť skutočne vnímaný ako prezident „práva a poriadku“, zákon by mal presadzovať tak, „ako je napísaný“.

Medzi menej ambiciózne možnosti vo veci chemických potratov patrí napríklad regulácia likvidácie pozostatkov potrateného dieťaťa. V súčasnosti je bežnou praxou spláchnuť ich do odpadových vôd, čo je jednak krajne nedôstojné a zároveň to aj znečisťuje vodné zdroje.

Potratová tabletkaPohľad na dieťa v záchodovej mise či kŕče ako pri pôrode. Čo sme v debate obišli

Zuzana HanusováAlena Potocká

Zvrátiť Bidenove zásahy

Organizácia Susan B. Anthony Pro-Life America zas na Trumpa nalieha, aby zvrátil niektoré propotratové nariadenia predchádzajúcej administratívy.

Medzi propotratové skutky Bidenovej administratívy patrí napríklad vznik federálnych fondov na potraty v zahraničí, financovanie nákladov na potratovú turistiku zamestnancov ministerstva obrany či stíhanie pro-life demonštrantov obvinených z porušovania zákona o slobodnom prístupe na kliniky.

O poslednom bode Trump počas kampane avizoval, že dostane ľudí stíhaných za modlitbu spred potratových kliník „späť k ich rodinám“.

Takisto povedal, že zvažuje obnovenie zákonov, ktoré by zakázali financovanie zahraničných organizácií poskytujúcich potraty z prostriedkov daňových poplatníkov. Zvolený prezident sa k tomu nezaviazal s určitosťou, ale počas svojho predošlého obdobia vo funkcii tento zákaz naozaj obnovil.

Federálne obmedzenie?

Pro-life aktivisti sa napriek Trumpovým vyjadreniam stále usilujú o to, aby zákonodarcovia schválili aspoň nejakú podobu federálneho obmedzenia potratov.

„Potrebujeme nejaký národný minimálny štandard, pokiaľ ide o potraty, keďže sme jednou z ôsmich krajín na svete, ktoré povoľujú potrat v akomkoľvek bode,“ povedala aktivistka Kelsey Pritchardová.

Dodala, že verejná mienka by nemusela byť úplne proti snahe nastoliť tento limit niekde okolo 15. týždňa tehotenstva. Trumpov názor, že potraty by mali zostať štátnou záležitosťou, považuje za „krátkozraký“, ale myslí si, že „s ním na tom môžeme spolupracovať“.

Pro-life hnutie podľa nej potrebuje jasnejšiu podporu republikánskych politikov, pričom ako pozitívny príklad spomenula floridského guvernéra Rona DeSantisa. Ten pred floridským referendom o liberalizácii potratov s ním vyjadril svoj nesúhlas. Hlasovanie napokon tesne nedosiahlo hranicu 60 percent potrebnú na prijatie.

„Potrebujeme, aby to robilo viac republikánov. Demokrati sú tak ďaleko od amerického ľudu,“ dodala Pritchardová.

Potratové hoaxyPro-life zákony zabíjajú ženy, tvrdia americkí demokrati. Nepravda, reagujú odborníci

Michal Lukáč

Napadnutie „nárazníkových zón“ na Najvyššom súde

Okrem týchto snáh o ovplyvnenie výkonnej zložky moci sa americkí pro-life aktivisti pokúšajú aj o napadnutie zákonov o „nárazníkových zónach“ na Najvyššom súde, informovala agentúra CNA.

Organizácia Coalition Life pred potratovými klinikami v Carbondale poskytovala ženám bezplatné poradenstvo. Mesto Carbondale však zmenilo svoje zákony o výtržníctve tak, aby kriminalizovali priblíženie sa k inej osobe na menej ako osem metrov bez jej súhlasu v okruhu 100 metrov od zdravotníckeho zariadenia.

Takýchto zákonov je v Spojených štátoch amerických viac a opierajú sa o precedens v prípade Hill vs. Colorado. Aktivisti teraz Najvyšší súd žiadajú, aby s ohľadom na slobodu prejavu tento rozsudok zrušil.

Očakáva sa, že Najvyšší súd svoje rozhodnutie v tom, či sa prípadu bude alebo nebude venovať, oznámi na konci tohto týždňa.