Práca rehoľných rúk je na predaj

Amerika je zemou nekonečných možností, zvykne sa hovoriť. Podobný atribút však na seba prebral aj internet. Čo môže vzniknúť, ak spojíme dobrú myšlienku, šikovné ruky rehoľníkov a internet a celú situáciu zasadíme do Spojených štátov? Projekt Monastery Greetings teda Pozdravy z kláštora, ktorý predáva prácu rehoľných rúk z celého sveta. Viac pre Postoy.sk prezradil prostredníctvom e-mailu jej majiteľ Will Keller a tiež direktor najväčšieho producenta rehoľných výrobkov v USA otec Robert Morhous.

Will Keller (49) z Filadefie je autorom myšlienky a zároveň majiteľom jedinečnej internetovej stránky www.monasterygreetings.com. V Spojených štátoch sa cez ňu predávajú produkty kláštorov, opátstiev a pustovní. Hoci Will začínal v seminárnom kníhkupectve, neskôr ho začali zaujímať kláštory. Aj preto sa v roku 1997 rozhodol listom osloviť približne 350 z nich na území USA a Kanady.

Marketingová pomoc reholiam

Objektom záujmu boli ich výrobky. Počas prieskumu zistil, že hoci väčšina z nich vyrába vysokokvalitné produkty, nedostatok času a peňazí im neumožňuje ich lepšiu distribúciu a efektívny predaj. A práve tam našiel svoje miesto Will. Rozvoj internetu vtedy vyriešil dilemu, či otvoriť klasický kamenný alebo webový obchod. Dnes je Monastery Greetings (MG) on-line distribútorom viac ako stovke náboženských spoločností a reholí. Podľa slov zakladateľa sa jedným z najväčších ocenením jeho úsilia stala žiadosť trapistických mníchov z Opátstva sv. Jozefa z amerického mesta Spencer, mimochodom najväčšieho producenta výrobkov z radov kláštorov v USA. Opátstvo totiž oslovilo MG, aby sa práve oni stali výhradným predajcom ich produktov. „Ďalekým cieľom a otázkou budúcnosti je ponúkať prostredníctvom MG výrobky reholí z celého sveta. Zároveň by sme sa chceli stať priestorom, kde by spoločenstvá mohli načerpať marketingové nápady alebo tipy na vylepšenie už existujúcich produktov,“ prezrádza Will Keller.

Svet pod jednou strechou

Zatiaľ fungujú Pozdravy z kláštora ako hociktorá iná internetová predajňa. Netradičný je len sortiment. V ponuke môžete nájsť všetko od potravín cez knihy či ružence až po telovú kozmetiku. A hoci v USA existuje ešte niekoľko podobných predajní, žiadnu z nich by sme nemohli veľkosťou ani sortimentom porovnať s MG. Práve bohatú ponuku oceňujú aj zákazníci. „Prichádza mnoho spätných väzieb. Ľudí teší najmä fakt, že všetko si môžu objednať takpovediac pod jednou strechou, aj keď ide o výrobky z rôznych kútov sveta. To sa zároveň prejaví aj na výške poštovného, ktoré samozrejme platia iba raz,“ vysvetľuje Will. Napriek tomu, že na začiatku podnikania oslovil iba rehole v rámci severnej Ameriky, dnes importuje produkty aj z Európy. Medzi nimi by sme našli napríklad aj výrobky z kláštorov Maria Laach v Nemecku či Tautra Mariakloster v Nórsku. Olivové drevo a keramika putuje do USA zo Svätej zeme a jeden druh čokolády z Glenstalského opátstva v Írsku. Väčšiemu dovozu však výrazne prekáža nízky kurz dolára, a tak sa podľa Willa nenakupuje až toľko, koľko by sa žiadalo. Pri postupnom prechádzaní ponuky si bežný návštevník isto položí otázku, či je skutočne všetko vyrobené mníchmi. „Nie, napríklad také cedé či devedé nosiče alebo knihy nakupujeme priamo od vydavateľov."

Na golf so sv. Antonom

Na stránke sa tiež nachádzajú aj rôzne darčekové predmety ako napríklad sada golfových loptičiek s potlačou sv. Antona, patróna stratených vecí, či Pápežská kolínska voda. V týchto prípadoch však ide skôr o ojedinelú formu úsmevných darčekov. "Naša stránka a vlastne aj samotné kláštorné manufaktúry sa snažia vyhnúť gýču,“ vysvetľuje Keller. Pre našinca sa však v ponuke ocitajú aj ďalšie neobyčajné predmety ako napríklad pochúťky pre zvieratá vyrábané v dvoch príchutiach dvoma od seba nezávislými kláštormi. Aj to je spôsob, akým sa v Spojených štátoch amerických podporujú kontemplatívne rehole. Ako dodáva Will Keller, obchod je osožný pre obe strany. „Približne polovica z predajnej sumy ide späť kláštorom. Povedzme, že kláštor nám predá svoj produkt za päť dolárov. My ho zákazníkovi predáme za desať. Ak by ho za podobnú sumu vedela predať už aj samotná kláštorná manufaktúra, určite by pre ňu bolo lepšie ísť takouto cestou. No je to skôr výnimka,“ komentuje dlhoročné skúsenosti Keller. Z druhej časti, ktorá ostáva predajni sa financujú náklady na zamestnancov, poštovné či tlač vyše 100 000 kusov katalógov s prehľadom výrobkov, ktoré sa distribuujú zadarmo.

Podľa návodu sv. Benedikta

Skôr než sa však do katalógu dostanú, musí ich niekto vyrobiť. Nahliadli sme teda aj do kuchyne najväčšieho opátstva trapistov na svete a zároveň najpopulárnejšieho producenta na stránke Pozdravy z kláštora, do Opátstva sv. Jozefa v meste Spencer, v štáte Massachusetts.

V súčasnosti má tamojšia komunita trapistov až 75 mníchov. Približne desať z nich však žije mimo kláštora, keďže zatiaľ buď študujú alebo slúžia ako vysluhovatelia svätých omší rehoľným sestrám trapistkám. Napriek tomu patrí Opátstvo sv. Jozefa podľa slov jeho direktora otca Roberta Morhousa buď k najväčšiemu alebo druhému najväčšiemu trapistickému opátstvu na svete. Keďže sa rehoľa trapistov riadi regulou sv. Benedikta, kde sa vyslovene hovorí o tom, že mních má žiť z práce vlastných rúk, nie je ničím výnimočným, že za múrmi opátstva sa ukrývajú aj veľké pracovné priestory podobné malej továrničke. Behom predchádzajúcich storočí sa totiž podľa otca Roberta táto Benediktova inštrukcia interpretovala ako prežívanie takmer výlučne vďaka pestovaniu plodín a chovu dobytka. No v súčasnej modernej civilizácii väčšina kláštorov zisťuje, že agrokultúra musí byť, ak chcú mnísi prežiť, podporená zároveň aj nejakou formou umenia či manufaktúry. Mnohé z nich preto produkujú a predávajú aj potravinárske výrobky.

Zaváraniny a rúcha

„V našom opátstve sa spoliehame na dve odvetvia – jedným je vyrábanie špeciálnych džemov a želé (trapistických zaváranín), ďalším sú návrhy a samotné šitie vysokokvalitných liturgických rúch,“ prezrádza otec Robert. Keďže trapistickí mnísi nemajú žiaden apoštolát mimo opátstva, ľudia chápu, že ich jediným spôsobom prežitia sú buď milodary (ako u žobravých rádov) alebo vyrábanie produktov určených na predaj. „V Spojených štátoch však väčšina ľudí kupujúcich naše zaváraniny nie je presvedčených o tom, že ich skutočne vyrábame my samy. Kupujú ich zväčša preto, lebo už vedia o ich kvalite,“ smeje sa direktor. No massachusettskí trapisti neprodukujú iba to. Ďalšími ich vlastnoručne vyrábanými predmetmi sú čokoládové cukríky, chlieb, med, syrové a ovocné koláče, špeciálne druhy pív, kadidlá, ikony, špeciálne polievky či dokonca mačacie sušienky. V ich ponuke však nájdete aj nahrávky ich chrámových spevov, ružence a duchovné knihy. Ak by ste si podľa dlhého ponukového listu mysleli, že podmienkou vstupu do rehole je nejaký výučný list, mýlite sa. Mnísi mnohokrát o technologickom postupe nevedia nič a nedisponujú ani akýmikoľvek predchádzajúcimi skúsenosťami. Všetko sa však napraví priamo v kuchyni, kde sa zaúčajú od starších či skúsenejších spolubratov. Po ich boku sú až do momentu, kým nie sú schopní a dostatočne skúsení, aby povestné vysokokvalitné produkty vytvorili samostatne.

Prvoradá je modlitba, nie práca

Popri práci sa nezabúda ani na modlitbu, na ktorú sa u trapistov kladie veľký dôraz. Ich bežný deň začína o 3.00, kedy vstávajú k modlitbe cez noc. Nasleduje silencium určené na čítanie a súkromnú modlitbu, ale aj raňajky. Okolo 6.00 by ste ich našli opäť v kostole pri rannej modlitbe, po ktorej nasleduje svätá omša. O hodinu neskôr sa už bratia modlia a spievajú v súkromní. „Dopoludnie je následne určené prácam. V tom čase sa niektorí z nás odoberajú do výrobne. Zaujímavosťou je, že za dopoludnie sme v našej kuchyni schopní vyrobiť až 7 000 sklíčok džemu,“ dodáva otec Robert. Nasleduje obed a krátko po 14.00 sa začína druhá pracovná zmena. Po jej ukončení trapisti pripravia kuchyňu na nasledujúci deň. V ich programe samozrejme nechýba ani osobné voľno určené na ďalšie čítanie a spevy. Deň končia večernou pobožnosťou a antifónou k Blahoslavenej Panne Márii, po ktorej sa odoberajú do svojich ciel. Od 20.00 vládne celému kláštoru v Spencere opäť silencium. Každodenná prevádzka opátstva a chod manufaktúry si však vyžaduje svoje. Práve tam plynú aj peniaze ich podporovateľov, ktorí si kupujú ich výrobky. „Príjem z predaja je samozrejme určený späť mníchom. Najväčším výdavkom je pre nás prevádzkovanie zdravotníckeho strediska. Zvyšok je určený na bežné veci ako jedlo, údržbu, vzdelávanie a administratívu kláštora,“ vyratúva direktor. Netají sa ani radosťou zo spolupráce s webovou stránkou Pozdravy z kláštora. Aj trapisti v Spencere totiž najprv prevádzkovali vlastnú doručovaciu službu, cez ktorú si široká verejnosť mohla kúpiť ich výrobky. No keď raz mních zodpovedný za predaj ochorel, prevzal to za neho po vzájomnej dohode Will Keller a jeho on-line obchod. Spolupráca sa pritom ukázala byť veľmi prospešná pre obe strany. „Veľmi sa teším, že v ich ponuke začali postupne pribúdať dokonca viaceré menšie komunity z celého sveta. Je to pre ne veľké požehnanie, okrem iného im totiž utŕžené peniaze pomáhajú podporovať menšie spoločenstvá,“ dodáva na záver otec Robert.

Mariana Šarpatakyová
Foto: archív opátstva

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo