ROZHOVOR: Kardinál Tomko: Našou autocenzúrou musí byť kresťanská viera

Stráca cirkev dôveru obyvateľov? V akom stave sú v súčasnosti kresťanské a svetské médiá a čo by im pomohlo? Nielen o tom hovorí pre Postoy.sk kardinál Jozef Tomko (87), emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciou národov.

V poslednom čase sa ozývajú hlasy, aj v súvislosti so sexuálnymi škandálmi, že cirkev by sa mala očistiť a zreformovať. Ako je možné zabrániť strate dôvery a odchodu veriacich?
Je potrebné to trocha poopraviť. Nie je celkom pravda, že cirkev stráca dôveru po celom svete. Stačí si zobrať najnovšiu Pápežskú ročenku o stave Katolíckej cirkvi. Na druhej strane je fakt, že škody sa narobili, a to veľké. Najmä preto, že rôzne sexuálne škandály boli sústredené iba na cirkev, z ktorej sa stal terč. Vezmime si napríklad pedofíliu. Cirkev ju sama odstraňuje, začala s očistou, o ktorej hovoríte, a to veľmi radikálne. Robí ju ten pápež, na ktorého niektorí stále nadávajú.

Musím poukázať aj na médiá, lebo niektoré z nich majú za cieľ účelovo napádať práve Katolícku cirkev. Zabúda sa pritom na to, ako problém vyzerá v iných povolaniach či konfesiách. Samozrejme, aj keby bol v cirkvi čo i len jediný takýto prípad, je to zlé a musí sa odstrániť. Preto sa cirkev očisťuje a reformuje. Podobné kroky však slúžia rôznym iným skupinám ako zámienka – jednému sa nepáči liturgia, kňaz, učenie o manželstve, iní by chceli pretlačiť rozvod alebo zvoľniť morálku.
My všetci sme cirkev a všetci sme spoluzodpovední. Majme preto na pamäti, aby sme my osobne boli tou lepšou čiastkou cirkvi.

„Majme na pamäti, aby sme my osobne boli tou lepšou čiastkou cirkvi.“ Zdieľať

Čo spoza hraníc vnímate ako najvážnejšie problémy v cirkvi u nás? Kde sú jej rezervy?
Problémy Slovenska sa nedajú rozdeliť na problémy spoločnosti a problémy cirkvi. Prežívajú sa spoločne, lebo ich prežívajú naši katolíci. Najvážnejším problémom je, že sme z ideologického materializmu, proti ktorému sa ľudia tak bránili, prešli do silného materializmu praktického. Peniaze a rýchly úspech sú v súčasnosti nadovšetko. Aké prostriedky sa pri tom používajú, o tom sa už nehovorí.
Ak sa k tomu cirkev vyjadrí, robí podľa niektorých politiku. Ak je ticho, označia ju za slabú, lebo nepranieruje všetky chyby a nevylučuje z cirkvi všetkých skorumpovaných politikov.
Podľa mňa je problém vždy v srdci človeka. Vždy je potrebné v prvom rade očisťovať srdce a robiť ho ľudskejším. Čo je hlboko ľudské, je aj autenticky kresťanské, a čo je hlboko kresťanské, je aj autenticky ľudské. Preto sa cirkev môže vyjadrovať k týmto hodnotám, lebo sú kresťanské a zároveň všeľudské.

K téme:
Kardinál Tomko pre Postoy.sk: Rodí sa bojový ateizmus Zdieľať

Čo máme naopak „na vývoz“?
Odpoviem opačne. My nemôžeme na Západ vyvážať to, čo Západ má – radikálny liberalizmus, ktorý k nám práve odtiaľ prichádza. Naše je spätie viery so životom, a to jednoduchým. Tradície, hodnoty, ktoré ešte ako-tak fungujú, ale ktoré sú napádané. Práve tie máme hájiť. Alebo náboženstvo, ktoré sa prejavuje aj na verejnosti. Dnes je totiž veľmi bežný útek do súkromia a veľký individualizmus, ktorý robí tento svet chladným a neľudským. Našťastie máme srdce. My by sme mali svetu rozdávať naše chápanie života a hodnôt, ktoré idú cez rozum, ale aj cez srdce.

Ste síce v zahraničí, ale nikdy nezabudnete pripomenúť, že sa aktívne zaujímate o situáciu na Slovensku. Sledujete médiá, svetské i katolícke. Ako vnímate ich prácu, keď ide o kresťanské témy?
Mienkotvorné médium my katolíci de facto nemáme. Máme mnoho drobných vydaní, ale to, čo na Slovensku vo všeobecnosti chýba, je nezávislý denník. Nech to nie je katolícky denník, nech je to svetský denník, ale nie závislý od politickej strany, ideológie alebo vlastníka, pretože to ovplyvňuje médiá, a to je problém. Čo sa týka katolíckych médií cítim obrovskú potrebu, aby zdvihli úroveň.

Čo by pomohlo slovenským kresťanským médiám, aby sa stali mienkotvornými?
Pomohlo by mať denník. Kvalitné periodikum na určitej výške.

Uživilo by sa také niečo na Slovensku?
To je celý problém. Uživil by sa? Tam začínajú alebo môžu začínať problémy, pretože, ak by takýto denník financovali určité skupiny, ktoré by okamžite veľmi radi išli do podobného obchodu a dali peniaze, ale zároveň by si ho chceli zaviazať, už by nebol nestranný. Tu je celý problém – nájsť spôsob ako dnes existovať. Navyše, je už potrebné prechádzať na iné médiá. No aj tam to nejako zorganizovať, aby na internete vznikli mienkotvorné médiá. Tam by mohla zabrať najmä skupina mladých. Na vás je úloha ako na to, nájsť si cesty.

„Cítim obrovskú potrebu, aby katolícke médiá zdvihli úroveň.“ Zdieľať

Nebráni „imprimatur“ slovenským katolíckym médiám vyjadrovať sa objektívne a kriticky na adresu cirkvi? Nevnímate autocenzúru kresťanských novinárov?
Našou autocenzúrou musí byť kresťanská viera a morálka. Praktizuje sa to? To je prvá vec. Ak niekto chce vystupovať ako katolícke médium, nech to ukáže obsahom. A ešte dodám, že nie všetko, čo je kriticky negatívne, je objektívne.

Ako hodnotíte svetské médiá vo vzťahu k cirkevným témam?
Je potrebné pýtať sa, prečo sa vo väčšine prípadov vyberajú zásadne ľudia, ktorí majú k cirkvi negatívny postoj? Postoj ku Katolíckej cirkvi nie je objektívny a nie je tu ani snaha robiť to inak. Preberajú sa napríklad správy z takých svetových spravodajských agentúr, o ktorých sa vie, že Katolícku cirkev majú priam za svoj terč. Potom slovenskí novinári argumentujú, že aj zahraničie to tak vníma. Pritom vo svete sú aj váženejšie a objektívnejšie agentúry.
Médiá potrebujú oveľa viac objektivity, oveľa viac pravdivosti a odvahy nepublikovať len zlo, ktoré kričí, vystavuje sa a korumpuje. Dobro je väčšinou skryté. Je čo naprávať. V zahraničí sa to aspoň dá povedať, no pochybujem, že aj u nás. Ak totiž vyjadrím podobný názor, médiá ma hneď označia za nepriateľa. No je to práve naopak – prial by som si to pre dobro slovenských médií, bez ohľadu na to, či sú svetské alebo katolícke.

V máji nás čaká sčítanie obyvateľstva, pri ktorom bude súčasťou dotazníka aj otázka o vierovyznaní. Objavujú sa rôzne otázky, jednou z nich je, kam sa majú zaradiť nepraktizujúci?
Ide o štatistiku, ktorá sa robí v každom štáte. Otázka vierovyznanie je sociologický údaj ako všetky ostatné. Buď k nejakej cirkvi patrím alebo nie. Praktizovať svoju vieru je samozrejme lepšie, ako len papierovo prejaviť vierovyznanie. No tí, čo nepraktizujú vieru, neprestávajú byť katolíkmi, kresťanmi alebo inými náboženskými príslušníkmi. To treba zdôrazniť, lebo ľudia u nás to majú strašne pomýlené. Katolícka cirkev nie je cirkvou anjelov, ale cirkvou aj hriešnych a slabých ľudí. Prestáva byť človek katolíkom iba preto, že má hriechy? Ak by to tak bolo, boli by sme na tom všetci veľmi zle.

Za rozhovor ďakuje Mariana Šarpatakyová, Rím
Foto: autorka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo