Radoslav Procházka nepozná dno

Radoslav Procházka nepozná dno

Politický príbeh tohto talentovaného muža je vo svojej tragikomickosti až neuveriteľný.

Minulú sobotu sa na sneme Siete chvíľu zdalo, že aj napriek potupnému pádu má Radoslav Procházka ešte stále šancu odísť z vrcholnej politiky popri tom všetkom aspoň s kúskom cti a sebareflexie. Keď sa vo svojom prejave pred straníkmi ospravedlňoval, ako veľmi zlyhal a stratil morálne právo viesť stranu, pôsobilo to ako pokus o dôstojnú rozlúčku. Krátko nato však mikrofóny zachytili jeho súkromnú komunikáciu, v ktorej vulgárne zjazdil svojho nástupcu Romana Brecelyho, zvyšok je už škoda komentovať.

Dnes však prišla nová pozoruhodná správa: nie tá, že Brecely ako minister odchádza alebo že sa štvorkoalícia scvrkla na trojkoalíciu, ale tá, že torzo Siete sa chce zlúčiť s jednou z koaličných strán.

Samozrejme, toto čisté politické zúfalstvo má – eufemisticky povedané – svoju ekonomickú logiku. Strana je utopená v dlhoch, za ktorých časť ručí Radoslav Procházka. Nielen on, ale aj lobisti ako Baran sa desia, že po ukončení štvorkoalície sa spolu s Brecelym vypracú z ministerstiev, úradov a štátnych podnikov aj zvyšní nominanti Siete, ktorí majú ešte vplyv na rozdeľovanie desiatok miliónov eur.

Preto chce teraz Sieť v predsmrtných (či posmrtných?) kŕčoch presvedčiť niektorú z troch vládnych strán, aby si ju adoptovala a zľutovala sa nad niektorými z jej nominantov, tí by napokon nového pána poslúchali na slovo.

Táto posledná ambícia Siete pripomína pohnútky poslancov Džupu a Kolesára, ktorí prestúpili do ANO, čím udržali druhú Dzurindovu vládu ďalšie mesiace pri živote.

Procházka však na rozdiel od dvoch predajných házetdeesákov nemá pre Ficovu koalíciu takú cenu. Vláda má po vyriešení problému s Hrnčiarom a spol. v parlamente väčšinu aj bez posledných dvoch poslancov Siete, platí tiež, že Procházka by spoľahlivo hlasoval s koalíciou aj bez dohôd ako nezaradený poslanec, nehovoriac o tom, že ak by bol zvolený za sudcu v Luxemburgu, nastúpila by na jeho miesto Zuzana Zimenová, ktorá ani nie je členkou strany a po voľbách podporila Miroslava Beblavého.

Lenže pri tejto koalícii, ktorá nemá svoje predpísané štyri roky existencie vôbec isté, jednoduchá matematika neplatí, preto nemožno vylúčiť ani to, čo sa javí na prvý pohľad ako absurdné.

Radoslava Procházku sme si ešte pred pár mesiacmi mohli predstavovať ako budúceho premiéra. Po dnešku si ho môžeme pokojne predstavovať ako budúceho poslanca Smeru či SNS.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo