„Nemáme žiadne neprimerané požiadavky na funkcie. Nechceme byť pasívni, iba chceme presadzovať vlastné nápady a myšlienky v prospech celku a chceme, aby boli zahrnuté,“ vraví poslanec Pavel Ľupták, ktorý sa spolu s Rudolfom Huliakom a Ivanom Ševčíkom odštiepil z poslaneckého klubu SNS. Presné fungovanie trojice poslancov v koalícii ešte nedoriešili.
Podpredseda Národnej koalície Ľupták približuje priebeh stretnutia s Robertom Ficom, vysvetľuje, prečo porušil sľub, ktorý dal Andrejovi Dankovi. Napriek tomu však nevylučuje, že pred budúcimi voľbami bude znova rokovať s SNS.
Odštiepi sa od Danka aj Tomáš Taraba? V čom je horším ministrom ako Ján Budaj? A reagoval by na Luciu Plavákovú z PS rovnako ako Rudolf Huliak?
Ešte nejde o štvorkoalíciu. Veci sme neuzavreli. Cieľom stretnutia na úrade vlády bolo originálne informovať premiéra o situácii, o našich postojoch, dôvodoch, o spôsobe, ako fungovať tak, aby sa nerozpadla vládna koalícia. Aby sme boli informovaní o veciach a mohli sme fungovať ako nezávislí poslanci podporujúci koalíciu.
Nechce sa veľmi montovať do vnútrostraníckych sporov. Mal informácie od Andreja Danka a svojich poslancov za Smer, s niektorými máme priateľské vzťahy. Vyjadril isté pochopenie po poznaní situácie. Spomenul, že aj on niekedy odchádzal zo Strany demokratickej ľavice a od neho zase odchádzali poslanci Hlasu. Rozumie týmto procesom, nie je to preňho nič neobvyklé.
Chcel sa iba uistiť, že k takému niečomu nedôjde. Vysvetlili sme mu, o čo nám ide. Chceme, aby pri niektorých zákonoch zaznel aj náš hlas, že si potrebujeme niečo vyštrngať. Nejaká forma komunikácie s nami musí byť, a aká to bude forma, to je otázka budúceho stretnutia.

Naša účasť na koaličnej rade môže byť vyriešená niekoľkými spôsobmi, či už to bude dodatkom ku koaličnej zmluve, alebo nejakou separátnou komunikáciou s predsedami poslaneckých klubov za Smer alebo za Hlas. Je viac možností, ako získať informácie, aby sme mohli reálne fungovať, ale nie je to ešte vymyslené.
My sme povedali svoju predstavu, premiér navrhol niekoľko riešení. Preberú si to teraz v Smere a zrejme budú znova rokovať aj s Dankom, lebo celé to vykypelo z jeho hrnca. Komunikáciu s nami neustál. Nie je to maslo Smeru ani Hlasu.
Momentálne je komunikácia medzi nami a pánom Dankom značne zablokovaná, tak treba nájsť iné kanály. Odpojili nás od diania v poslaneckom klube, ktoré bolo aj tak minimálne. Boli sme k odchodu dotlačení, lebo byť odstrihnutí od diania na koaličnej rade a od informácií, to sa už nedá reálne fungovať a plniť volebný program našej strany.
Nemáme žiadne neprimerané požiadavky na funkcie. Nechceme byť pasívni, iba chceme presadzovať vlastné nápady a myšlienky v prospech celku a chceme, aby boli zahrnuté.
.jpg)
Pavel Ľupták. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
On má nejaké rozvojové projekty, a pokiaľ sa realizujú, bude to významná pomoc pre Očovú. Ale väčšinou sú to veci, ktoré idú cez rezort životného prostredia alebo pôdohospodárstva. Priechodnosť projektov cez životné prostredie bola značne obmedzená. Musí sa to zlepšiť, lebo tu nejde o egá Ľuptáka, Huliaka a Tarabu, ale ide o ľudí v obciach.
Slovo bezpodmienečne tam nemôže byť. Nechceme slepo podporovať všetko, lebo sa môže stať, že v niektorých zákonoch sa rozídeme a budeme musieť rokovať. Pre nás sú červenou čiarou hodnotové otázky, napríklad školy a LGBT agenda. Môže sa stať, že sa vyskytne vec, pri ktorej si jednoducho povieme, že toto nie. Ale na tejto schôdzi tam nič také nie je.
Pred tlačovou konferenciou som Andrejovi Dankovi sľúbil, že nepodporím bezdôvodné rozbitie poslaneckého klubu. Napríklad ak by to chcel niekto spraviť len pre svoje osobné potešenie alebo iné dôvody.
Hneď na druhý deň sme sa dozvedeli o okamžitej výpovedi pre pani Katarínu Malikovú. Bola to hodinová výpoveď a začali sa pripravovať ďalšie. Spravili sme tlačovku, na ktorej som vystúpil, že ak toto bude pokračovať, nebudem sa už cítiť viazaný sľubom pánovi Dankovi. A tie procesy pokračovali ďalej. Môj sľub tak vyprchal.
Posledná výpoveď bola k dnešnému dňu (streda 23. októbra, pozn. red.), keď bol odvolaný náš jediný prednosta okresného úradu za Národnú koalíciu Tomáš Pokorný v Senci.
O všetkých rokovaniach s pánom Dankom som informoval aj Rudolfa Huliaka, aj Ivana Ševčíka. Danko mi pár dní po tlačovke pred tými dvomi týždňami povedal, že už našiel spôsob, ako zachovať klub, ak by sme z neho odišli. Už vtedy mi povedal, že sa formálne presunie nejaký poslanec z iného klubu a budú mať osem členov.
Čiže náš odchod nespôsobil rozbitie poslaneckého klubu SNS, čo nám uvoľnilo ruky k úplnému osamostatneniu. V rámci mocenských pomerov v parlamente je dôležité, aby koalícia mala tri kluby. Aby sme nepoškodili koalíciu, klub sme rozbiť nechceli, ale keď už našli spôsob a mali dohodu so Smerom, náš odchod im už neublížil. Už išlo len o stratu imidžu.
Nie. Mal som niekoľko rozhovorov s pánom Dankom, posledný v utorok po tlačovke, kde sa ešte snažil, aby som sa vrátil v nejakom horizonte. Ale ja som mu povedal, že to nevidím ako priechodné. Ako by to vyzeralo; jeden deň vystúpim a o týždeň sa vrátim?
Nemá, je to viac-menej iba číslo.

Nemám citový vzťah k Dankovi, ale k SNS ako takej. Od roku 1993 do roku 2001 som bol členom SNS. Strávil som tam kus života, bol som členom predsedníctva. Je to strana, ktorá si zaslúži mať percentá, ktoré odzrkadľujú zásluhy strany o vznik štátu. Ale, bohužiaľ, rôzni predsedovia a ich malé alebo väčšie škandály spôsobili, že tam bolo niekoľko vĺn odchodov a percenta sú, aké sú.
Mrzí ma, že Danko a SNS nevyužili dohodu, ktorú sme mali, keď sme urobili kvázi spájanie na spoločnej kandidátke. To bol prvý krok a druhým malo byť splynutie Národnej koalície s celou SNS pod značku SNS. Boli sme ochotní zrušiť stranu a podporiť novou krvou Slovenskú národnú stranu.
V júni tohto roku to bolo definitívne zamietnuté, čiže sme boli postavení pred otázku, čo ďalej. Musíme budovať a zviditeľňovať Národnú koalíciu a nikto sa nemôže hnevať, že chceme na Slovensku založiť normálnu živú národnú stranu, ktorá prijíma členov. SNS to nerobí.
Treba sa opýtať pána Danka. Takto sa nedá robiť politika, že sa uzavriete do seba, máte slabé mediálne výstupy, nechodíte na mítingy, akcie, nestretávate sa s voličmi tak, ako by ste mali. Potom sa nemôžu čudovať, že im tu za chrbtom vyrastajú nové národné strany, či je to Republika, Národná koalícia alebo Smer. A budú ďalšie malé straničky, SNS tak odídu voliči a už sa do parlamentu nedostane.
Bál sa, že by Národná koalícia mala nášľapné ekonomické míny. Aj to by musela SNS splynutím prevziať. No hodnotil som to skôr ako výhovorku, lebo právnik to ošetrí dvomi vetami, že žiadne záväzky starej strany, aj tie skryté, nevstúpia do novej strany. Keď nás odmietli, na čo mali právo, nechceli sme sa už do SNS tlačiť.
V politike platí, nikdy nehovor nikdy. Republika v týchto voľbách odmietla komunikáciu, kvázi spájanie, a neprešla do parlamentu. V eurovoľbách zobrali nezávislých a aktivistov, čiže skopírovali náš model a potlačili do Bruselu dvoch kandidátov.
Uvidíme, či to budú riskovať alebo vznikne nejaká volebná koalícia. Ak Národná koalícia zosilnie a my zosilnieme a budú tam relevantné percentá, potom môžeme uvažovať nielen o tom, kto bude kandidovať, ale aj o regulárnej volebnej koalícii.
My zase môžeme dokladovať, z koľkých okresov nespokojní členovia Republiky prešli k nám. Uhrík to hovorí len preto, lebo nemajú odkiaľ brať hlasy, čiže využijú každú chybičku, aby si kopli do SNS a do nás, lebo sa bijeme o jeden elektorát. Napriek tomu rokovania s Republikou alebo s inými stranami a priori neodmietame. Dokonca by som povedal, že nemôžeme odmietnuť o rok, dva či tri ani rokovania s SNS.

Pavel Ľupták. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Ja si úprimne želám, aby sa percentá SNS nestratili a aby sa to neskončilo na úrovni 4,8 alebo, nedajbože, 1,9, keď by neboli ani štátne dotácie. To by znamenalo totálny zánik strany a to hovorím smrteľne vážne.
Vieme si predstaviť, že by SNS neprešla a možno aj ďalšie strany by zostali pred bránami parlamentu. Bola by to obrovská otvorená brána Progresívnemu Slovensku a vláde tejto strany.
Toto je môj osobný názor, nie je to názor Národnej koalície. V politike som zažil, že niektorí straníci sa išli pomaly nožíkmi zabíjať a o pol roka si padli okolo krku a zase boli najlepší kamaráti, takže nemôžem povedať, že s Dankom nie. Možno bude mať strana iného predsedu a veci sa vyvinú inak. Verím, že SNS urobí všetko preto, aby do parlamentu prešla, ale to musí radikálne zvýšiť svoju aktivitu a nie iba draftovať osobnosti.
Bol to technický problém na mojej strane, pretože tlačovka bola deň po sneme Národnej koalície v Očovej, na ktorom som nebol, lebo som mal v parlamente dva výbory. Prijali tam uznesenie a mňa o tom Rudolf Huliak informoval dosť neskoro. Ale nebol som prekvapený natoľko, aby som nesúhlasil, lebo to bolo legitímne uznesenie.
Osobne v tom problém vidím, ale nemôžeme kecať pani Šramovej do toho, akú líniu bude mať jej kanál. Je to slobodná vôľa Ivana Ševčíka, koho má za poslaneckých asistentov, nemá iba ju. Viackrát som ho upozorňoval aj s Rudom: „Trošku vplývaj na Šramovú, nech našich konkurentov nepropaguje.“
Na kandidátke SNS sme mali 21 posledných miest. Z tejto kvóty sme boli zvolení štyria, okrem nás troch aj Peter Kotlár, ktorý dostal akoby divokú kartu. SNS mu nechcela dať miesto, tak potom jeden člen Národnej koalície nekandidoval, aby tam mohol byť Kotlár.
Kotlár na rozdiel odo mňa nevstúpil do strany, necíti sa byť nikým viazaný. Je nezávislý aktivista, ktorému sme uvoľnili miesto, a do parlamentu prešiel aj vďaka hlasom Národnej koalície.
Keď začali trenice okolo nás troch, pýtal sa ma, čo má robiť. Povedal som mu, že rob to, čo chceš ty. My ťa neťaháme k nám, funguj, ako funguješ, pozoruj situáciu a vyhodnocuj, máš svoj rozum. Robí si svoju robotu, máme dobré vzťahy, ale do ničoho ho nenútime.

Neviem, stať sa môže všeličo. Vždy to záleží na osobných ambíciách každého človeka. Treba sa spýtať Michelka, Kotlára a ďalších, aké majú politické ambície do budúcna. Ľudia s veľkými ambíciami sú schopní urobiť niekedy neuveriteľné otočky.
Na 100 percent bude lojálny. Ostal by len poslancom.
Splnomocnenec je len taká nadstavba. Jemu tá stolička splnomocnenca k telu neprirástla. On má s týmto iba starosti, zažil toľko hejtov, nenávisti iba za to, že im chce prezentovať inú pohľad na vec. To je celé.
Pravda je na oboch stranách. Nemôžete v zmysle zákonníka práce niekoho vyhodiť z hodiny na hodinu, pokiaľ tam nebolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pracovníčka, ktorej dal hodinovú výpoveď, bola ešte v skúšobnej lehote. Ostatní mali riadne pracovné zmluvy a proces rozväzovania pracovného pomeru tam beží. Dostali aj písomné upozornenia.
Takže je pravda, že Taraba zatiaľ vyhodil iba jedného človeka, ale ďalšie procesy bežia. Ak by Taraba dostal otázku, koľko procesov vyhadzovania rozbehol, tam by už musel priznať farbu.
Keď vám z desiatich ľudí vyhodia osem, tak je to krvavá pomsta.
Nie som o tom informovaný. Je to skôr otázka na pána Huliaka. On tam tých ľudí dosadzoval.
.jpg)
Traja poslanci Národnej koalície – Pavel Ľupták, Rudolf Huliak a Ivan Ševčík. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Pokiaľ sme boli v klube SNS, nebolo slušné ani politicky únosné verejne kritizovať vlastného ministra. Keď už v tom klube nie sme a špeciálne v tomto rezorte, ktorý je vlajkovou loďou Národnej koalície, budeme hovoriť veci tak, ako sú. V tomto prípade mal pán Huliak pravdu, že niektoré veci, napríklad pri zonácii národných parkov, sú ešte horšie ako za ministra Jána Budaja.
Nikdy som s ním nič nemal ani som od neho nič nechcel. Možno raz som niečo chcel, ale ani som sa mu nevedel dovolať. Nemám s ním pozitívnu ani negatívnu skúsenosť. Po tej prvej tlačovke mi začal v spoločnom čete vykať a zotrel ma. Ja som na takéto veci citlivý, tak som ho nazval, že je pekný sliziak. A už som s Tarabom vybavený raz a navždy, lebo keď jemu poviete niečo také, on to už do smrti nerozchodí.
Hovorí sa o tom. Sú to však špekulácie médií, ale bez vetra sa ani lístok nepohne. Môj osobný názor je, že pán Taraba urobí to, čo bude pre neho v danej chvíli výhodné. Očakávam, že sa odčlení, ale nemusí sa to stať.
Samozrejme, že si nechce do strany pustiť takéto osobnosti, Huliak aj Taraba sú silnejšie osobnosti ako on. Z úzko prospechárskeho pohľadu Danka chápem, ale strane tým škodí. Mohol byť muž číslo dva.
Poznám iks ľudí, ktorí by sa do SNS vrátili, keby nebol na čele Danko. Stranu by to oživilo, nabrala by druhý dych. On, naopak, veľa ľudí vyhodil, vznikli tam aj nepriateľstvá a ľudí mrzí, že sú inde, lebo SNS budovali.
Každý máme nejakú povahu. Pokiaľ som dobre komponovaný, nie preťažený, dobre najedený, tak ma nič nevytočí. Ale môže sa stať, že zareagujem aj neadekvátne. Keby ma v takejto situácii postretlo to, čo pána Huliaka, tak asi by som reagoval podobne.
Treba chápať kontext, v akej situácii to bolo povedané. Pán Huliak to vysvetľoval, že mu akurát zomrel kamarát a boli v tom aj ďalšie veci. Pán Huliak má niekedy sám medzi štyrmi očami upozorní, aby som brzdil. Navyše pani Plaváková na tej schôdzi vyslovene provokovala a s toľkými nálepkami na notebooku dosiahla to, čo chcela.
Ja neviem, za čo sa pani Plaváková sama prezentuje. Povedala, že je kvír, čo môže byť muž aj žena. Ja sa nevyznám v tých pohlaviach, ale ak je kvír aj žena, tak potom je žena.
Hlasoval tak preto, že ten návrh vyšiel od poslanca OĽaNO.
My sme s kontrauznesením súhlasili, ale to sa nerobí tak, že z tej opozičnej strany dajú bez prípravy podobný návrh. My nehlasujeme za opozičné zákony. Keby však za nami prišli a povedali, že toto sa chystá, a spýtali sa, či to nepodporíme, tak by sme si to prečítali a určite by sme to podporili. Uzavreli sme to tak, že toto odmietneme a dáme sami k tomu vyhlásenie.
Áno, to bol návrh od pani Záborskej, ktorý som podporil. Sú to hodnotové otázky, s tým problém nemám, ale potom ma rovnako usmernili, že v týchto témach musí ísť o návrh koalície.
Naši voliči, ale aj nevoliči ťažko nesú to, čo im bolo prezentované médiami a opozičnými stranami, že konsolidačný balíček je náš koaličný výmysel. Je to vynútený ťah na rozvrat verejných financií, ktorý bol v minulom období, a nielen za vlády Igora Matoviča, ale na celý svetový finančný systém. Volá sa to systémový dlh, ktorý logicky vzniká, ale pokiaľ je deficit pod tri percentá, tak po nejakú kritickú hranicu bankrotu by bolo možno 80 rokov. Konsolidáciu, ktorú sme prijali, pokladám ešte za veľmi miernu, ak nebude dostatočná, tak bankrot hrozí aj skôr.