Migračná kríza v EÚ Lídri členských krajín vyzvali eurokomisiu, aby v legislatíve pritvrdila. Tusk sa domov vracia ako víťaz

Hoci summit lídrov členských krajín EÚ nedospel v otázke migrácie ku konkrétnym záverom, ako víťaz sa z nej vrátil poľský premiér Donald Tusk.

Rada totiž v záverečnom vyhlásení uznala právo členských štátov dočasne obmedziť právo na azyl v prípade, že čelia na svojich hraniciach migračnému náporu, ktorý nie je spôsobený objektívnou humanitárnou situáciou (vojnou, prírodnou katastrofou), ale je organizovaný iným štátom či zoskupením, ktoré sa snaží prostredníctvom migrácie destabilizovať situáciu v konkrétnej krajine.

Závery Rady spomínajú konkrétne Rusko a Bielorusko. Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko s podporou Ruska dováža migrantov z Blízkeho východu a následne ich transportuje na hranice s krajinami EÚ.

Migračná kríza v EÚVäčšina krajín už žiada tvrdší prístup, na dohodu to však zatiaľ nevyzerá

Erik Potocký

Najväčší tlak v ostatných rokoch smeruje práve na Poľsko, problémy má však aj Litva a Lotyšsko.

Tento záver explicitne vyjadruje znenie jedného z bodov, ktorý odsudzuje inštrumentalizáciu migrantov na politické účely:

„Rusku a Bielorusku alebo akejkoľvek inej krajine nemožno dovoliť, aby zneužívali naše hodnoty vrátane práva na azyl a podkopávali naše demokracie. Európska rada vyjadruje svoju solidaritu s Poľskom a členskými štátmi, ktoré čelia týmto výzvam. Výnimočné situácie si vyžadujú vhodné opatrenia.“

Lídri členských krajín sa zhodli aj na potrebe zabezpečiť účinnú kontrolu vonkajších hraníc EÚ „všetkými dostupnými prostriedkami“, samozrejme, v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom.

Citovaný bod je tak v zásade v úplnom súlade s tým, čo vyhlásil Tusk aj pred poľským parlamentom. Teda že rozhodnutie vlády obmedziť právo na azyl má len dočasný charakter a ide o riešenie mimoriadnej situácie, ktorá si vyžaduje mimoriadne prostriedky.

Zdroj: Rada EÚ

K takémuto vnímaniu problematiky migrácie sa pripojila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Komisia teraz na základe výzvy členských krajín bude pracovať na legislatíve, ktorá by vo všeobecnosti dovoľovala členským krajinám obmedziť právo na azyl.

„Musíte veľmi jasne povedať, že máte štátneho aktéra, ktorý vedie hybridný útok proti krajine,“ odpovedala podľa portálu Politico v diskusii na otázku, ako by mali vyzerať spoločné európske pravidlá na pozastavenie azylových práv.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vybavovanie žiadostí o azyl v tomto roku dočasne pozastavilo aj Fínsko, ktoré sa takisto stalo terčom dovozu migrantov ruským režimom. Helsinki svojím rozhodnutím však zďaleka nevzbudili toľko pozornosti ako Varšava. Dočasné pozastavenie v minulosti uplatnilo aj Grécko v roku 2020.

Migračnému paktu sa vyhli

Ak sa ešte pristavíme pri Poľsku a jeho premiérovi Donaldovi Tuskovi, ktorý v ostatných dňoch najviac rozvíril debatu o migrácii v Európe, za úspech môže považovať aj to, čo v záverečnom vyhlásení nie je.

Neobsahuje totiž žiadnu konkrétnu zmienku o migračnom pakte. Poľsko totiž slovami svojho premiéra odmietlo jeho implementáciu, pretože by ohrozila jeho vnútornú bezpečnosť. Tusk sa tak fakticky pripojil k svojmu maďarskému kolegovi Viktorovi Orbánovi, ktorý už pri schvaľovaní migračného paktu vyhlásil, že ho nebude rešpektovať ani implementovať, pretože je v rozpore s národnými záujmami Maďarska.

Text neobsahuje žiadnu zmienku o migračnom pakte EÚ, ktorý Poľsko, ale predtým aj Maďarsko odmietli na svojom území rešpektovať.

V texte nájdeme len všeobecnú zmienku tvrdiacu, že „Európska rada zdôraznila dôležitosť implementácie prijatých právnych predpisov EÚ a uplatňovania existujúcich právnych predpisov, aby bolo možné riešiť súčasné výzvy“. To síce môže byť odkazom na migračný pakt, no jeho znenie je už dnes pod tlakom viacerých krajín, takže je možné, že sa ani vo schválenej podobe nezačne uplatňovať a prejde zmenami. (Plná implementácia migračného paktu by mala nastať od roku 2026.)

Pod tento všeobecne znejúci text však môžeme zaradiť aj to, na čo tlačí predovšetkým Nemecko – aby žiadosti o azyl vybavovali krajiny, kde migrant po prvýkrát vstúpil na územie Európskej únie. Nemecko by tak bolo de facto odbremenené od veľkej časti administratívy, keďže je prakticky obklopené členskými krajinami a Švajčiarsko ako nečlen EÚ je vnútrozemská krajina.

Berlín tiež presadzuje, aby mohol v tejto súvislosti deportovať migrantov do iných členských krajín EÚ (zaznieva to čoraz silnejšie od opozičnej CDU, ktorá pravdepodobne vyhrá najbližšie spolkové voľby, než od vlády).

Tlak na reštriktívnejší prístup uspel aj tým, že sa do záverečného vyhlásenia dostala zmienka o príprave systematického programu návratu (inak povedané deportácií) neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Eurokomisia má podľa záverov Rady pripraviť príslušnú legislatívu aj v tejto veci.

Prečo je dôležitý spoločný postup

Spoločné pravidlá, ktoré má pripraviť Komisia, sú dôležité aj preto, že v súčasnej situácii krajiny prijímajú alebo pripravujú samostatné riešenia na národnej úrovni. Hoci podmienky v jednotlivých krajinách sa líšia a návrhy reagujú na konkrétne problémy, spoločný postup je potrebný napríklad preto, aby sa nenarušilo fungovanie schengenského priestoru, ktorý zabezpečuje jeden z hlavných výdobytkov EÚ – voľný pohyb.

Súčasťou boja proti nelegálnej migrácii musí byť aj riešenie jej príčin. Tie sa nachádzajú v krajinách, odkiaľ migranti do Európy putujú. Riešenie vidia lídri členských krajín v „komplexných, vzájomne výhodných partnerstvách“, čo v preklade znamená posielanie peňazí do krajín tretieho sveta.

V situácii, keď neexistujú spoločné pravidlá, každá krajina prijíma vlastné opatrenia, čo môže narušiť výhody schengenského priestoru.

Buď na to, aby krajiny pôvodu bránili svojim obyvateľom migrovať do Európy, alebo aby krajiny tranzitu najmä na brehoch Stredozemného mora účinne zasahovali proti pašerákom ľudí. 

Štáty sa dotkli aj problematiky hraničných kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré by podľa pravidiel schengenského priestoru mali byť uplatňované len v mimoriadnych situáciách, napríklad z bezpečnostných dôvodov – podobne ako počas pandémie alebo v prípade významných športových podujatí, ako boli futbalové majstrovstvá v Nemecku a olympiáda v Paríži.

Závery obsahujú nateraz len výzvy Komisii, aby pripravila príslušné legislatívne návrhy. Lídri sa k tejto téme vrátia na najbližšom riadnom zasadnutí Rady v decembri. 

Avšak vzhľadom na to, že práve prebieha tvorba novej Európskej komisie (vypočutie nominovaných komisárov sa v europarlamente očakáva na začiatku novembra), je otázne, či príslušné komisariáty do decembra stihnú pripraviť znenie, ktoré by členské štáty na Rade mohli už prípadne schvaľovať takpovediac v prvom čítaní.

„Konečne realistická debata“

Viacerí lídri, ktorí zastávajú prísnejší prístup k migrácii, ocenili debatu ako „konečne realistickejšiu a úprimnejšiu, pokiaľ ide o migrantov a žiadateľov o azyl“ – povedala podľa Politica dánska premiérka Mette Frederiksen. Dánsko napriek sociálnodemokratickej vláde patrí už dnes medzi reštriktívnejšie štáty, keď sa snaží záujem migrantov obmedzovať výrazne nižšou sociálnou podporou.

Slovenský premiér Robert Fico zas vyhlásil, že „konečne došlo na naše slová, že migrácia potrebuje razantné a tvrdé riešenia“.

Fico na úvod summituV Bruseli sa začalo zostra. Prišlo na naše slová, že migrácia potrebuje tvrdé riešenia

TASRPostoj

Hoci má pravdu v tom, že svojho času spolu s ďalšími krajinami V4 zablokoval rozdeľovanie migrantov podľa povinných kvót, bol to vtedy práve Fico, kto prišiel s myšlienkou, aby sa členské štáty na odplatu mohli z kvót takpovediac vykúpiť finančným príspevkom pre štáty, v ktorých migranti zostanú.

Nový pohľad na problematiku migrácie privítal podľa portálu Euractiv aj holandský premiér Dick Schoof, ktorý vyslovil pochopenie pre poľský postup, čeliac hybridným útokom Ruska a Bieloruska. Pridal sa aj jeho belgický kolega Alexander de Croo, ktorý priznal, že existujúci migračný pakt nerieši problém návratov, resp. deportácií, diskusia o tomto probléme je preto podľa neho dôležitá. Diplomaticky a opatrne to nazval „vonkajším rozmerom migrácie“.

Proti diskusii o deportáciách vystúpil španielsky premiér Pedro Sánchez, ten však bol kolegami uspokojený formuláciou, že „bezpečné a legálne spôsoby v súlade s vnútroštátnymi právomocami sú kľúčom k legálnej a riadenej migrácii“. Šéf španielskych socialistov doma čelí veľkej kritike opozície, že zvyšovaním kapacít azylových centier láka do krajiny ešte viac migrantov.

Naposledy sa o zmene legislatívy o návrate nelegálnych migrantov rokovalo ešte v roku 2018. Vtedy však legislatívu zablokoval Európsky parlament. Aktuálne závery Rady sú tak výzvou Komisii, aby príslušné nariadenia predložila znova. 

Vzhľadom na politické posuny v zložení europarlamentu by tentoraz mohol návrh v nejakej podobe uspieť aj v tejto inštitúcii.