Migračná kríza v EÚ Väčšina krajín už žiada tvrdší prístup, na dohodu to však zatiaľ nevyzerá

Len pred niekoľkými mesiacmi krajiny Európskej únie dospeli po náročných vyjednávaniach, ústupkoch a kompromisoch k úprave spoločnej migračnej a azylovej politiky. Väčšina zmien sa ešte nestihla ani dostať do praxe a migrácia sa opäť stáva jednou z hlavných tém európskej politiky.

Na rokovaní Rady EÚ, resp. summite lídrov členských krajín na záver tohto týždňa pôjde o dôležitý bod diskusie.

Konzervatívny výberNový migračný pakt EÚ je bezzubý kompromis, s ktorým nie je spokojný nikto

Erik Potocký

Na to, aby zo summitu vzišiel konkrétny návrh, by s ním museli súhlasiť všetky krajiny, čo sa v súčasnom stave debaty neočakáva. Téma sa pravdepodobne len rozdiskutuje s tým, že pokračovať bude na summite v decembri.

Neočakáva sa teda prijatie žiadnych záväzných dokumentov – na zmenu migračnej politiky EÚ ako takej je potrebný dlhší legislatívny proces –, no niektoré krajiny prichádzajú s návrhmi na sprísnenie postupov na národnej úrovni.

Nezhodu zdôrazňuje aj skutočnosť, že názory na riešenie problému migrácie sa nerôznia len medzi jednotlivými krajinami, ale aj vo vnútri jednotlivých štátov. Najmä prevažne ľavicové vlády v Nemecku a Španielsku čelia ostrej kritike pravicovej opozície.

Poľský premiér Tusk porušil mainstreamové tabu

V ostatných dňoch vyvolal búrlivú reakciu návrh poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý tento týždeň už schválila poľská vláda, na dočasné pozastavenie práva na azyl. Zároveň vyhlásil, že poľská vláda nebude rešpektovať ani realizovať žiadne európske návrhy, ktoré budú ohrozovať poľskú bezpečnosť.

Hoci z Tuskovej strany ide najmä o vnútropolitickú motiváciu – podrobnejšie sa tomu venuje vo svojom komentári kolega Jozef Majchrák –, neznamená to, že migrácia nie je reálny problém.

Usmievavý populizmusPrečo Donald Tusk odrazu kašle na liberálne salóny

Jozef Majchrák

Napokon, migrácia v ktorejkoľvek krajine je vždy (aj) vnútropolitickou záležitosťou, keďže jednou z kľúčových úloh štátu je ochrana hraníc a vnútorná bezpečnosť.

Poľsko na európskej úrovni argumentuje potrebou zastaviť prílev nelegálnych migrantov cez hranice s Bieloruskom, ktorý bieloruský diktátor Alexander Lukašenko s podporou ruského vodcu Vladimíra Putina využíva na destabilizáciu pomerov v krajine.

Poľsko takisto odmieta nálepku štátu, ktorý odmieta pomáhať ľuďom v núdzi. Od začiatku vojny prijalo už viac ako milión ukrajinských utečencov.

Každý vlastnou cestou

Na jednej strane stoja na celoúnijnej úrovni vlády Nemecka, Francúzska či Španielska, ktoré tlačia na čo najrýchlejšiu implementáciu migračného paktu, najmä ustanovení, ktoré vyhovujú ich domácim záujmom. Teda rozdelenie záťaže a rýchlejšie spracovanie žiadostí vo „vstupných“ krajinách.

Odvolávajú sa na list lídrom členských krajín zo začiatku tohto týždňa od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa zasadzuje za čo najrýchlejšiu implementáciu paktu. Vyzýva rovnako na uzavretie dohôd s krajinami na Balkáne a v severnej Afrike, ktoré by výmenou za finančnú podporu spracovávali časť žiadostí o azyl a účinnejšie bránili tomu, aby migranti prekračovali hranice Európskej únie.

Migračný pakt sa však nijako nezaoberá možnosťami deportovať nelegálnych migrantov do krajín pôvodu alebo do iných krajín mimo EÚ.

Dohoda Talianska a Albánska, ktorú dáva Ursula von der Leyen za nasledovaniahodný príklad, sa týka len migrantov zachytených talianskymi orgánmi v Stredozemnom mori – Taliansko využíva albánske kapacity na vybavovanie týchto ľudí. Dohoda však neumožňuje presun migrantov z talianskeho územia do Albánska.

Riešenie migračnej krízyV EÚ rastie vôľa presunúť azylové procesy do tretích krajín podľa vzoru Talianska a Británie

Erik Potocký

Napriek tomu, že prevažne ľavicová vláda v Nemecku pristúpila k hraničným kontrolám so susednými krajinami – členmi Schengenu, na domácej scéne čelí kritike opozičnej CDU, ktorá migračnú politiku označuje za bezzubú.

A napríklad predseda CDU Friedrich Merz podporil Tuskov návrh na dočasné pozastavenie práva na azyl. Európa podľa neho potrebuje odlišný prístup, aby mohla čeliť hybridným útokom, ktoré sa zo strany Ruska a Bieloruska dejú aj dovážaním migrantov z Blízkeho východu na hranice Európskej únie.

Merz tiež podporil trvalejšie zavedenie kontrol na nemeckých hraniciach, prísne odmietanie migrantov, ktorí do krajiny prichádzajú od susedov, a kancelára Olafa Scholza vyzval, aby na rokovaní Rady neblokoval prísnejšie opatrenia na kontrolu migrácie.

Rozdelené je aj Španielsko. Socialistická vláda žiada posunutie účinnosti migračného paktu na rok 2025, zároveň s tým sa chystá navýšiť kapacity azylových centier. Španielske úrady v súčasnosti nezvládajú nápor na Kanárskych ostrovoch, kam smerujú migranti zo západnej Afriky, ale aj vo svojich severoafrických enklávach Ceuta a Mellila.

Opoziční ľudovci a najmä pravicový Vox vládu vinia z toho, že zvyšovaním kapacít len robia zo Španielska ešte atraktívnejší cieľ migrácie. Stojí za nimi aj verejná mienka – 57 percent Španielov si myslí, že v krajine je už „príliš veľa“ prisťahovalcov, a tri štvrtiny populácie ich spája s negatívnymi javmi. Podľa oficiálnych štatistických údajov má zo 49 miliónov obyvateľov až 8,8 milióna rodisko mimo Španielska.

Nádejný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz navrhuje odmietať migrantov prichádzajúcich cez susedné krajiny EÚ. Francúzska vláda zas ohlasuje nový, prísnejší imigračný zákon.

Francúzsky premiér Michel Barnier tento týždeň oznámil, že krajina potrebuje nový imigračný zákon. Pritom poslednú zmenu schvaľoval francúzsky parlament vlani v decembri, jeho prílišná otvorenosť však viedla k sporom medzi vládnymi stranami, z čoho najmä v eurovoľbách ťažila Marine Le Pen.

Nová legislatíva by mala umožniť prísnejšiu kontrolu cudzincov vo Francúzsku či možnosť dlhšieho zadržania v azylových centrách pri čakaní na deportáciu.

Problém však môže nastať vo francúzskej ústave, podľa ktorej sa žiadosti o azyl musia posudzovať na francúzskom území, čo v súčasnosti vylučuje podobnú dohodu, akú má Taliansko s Albánskom. 

Francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau však vyhlásil, že táto časť ústavy nie je nemenná. Zmena by však vyžadovala širokú politickú dohodu a Macronova vláda by potrebovala podporu od Marine Le Pen. Francúzska ľavica sa totiž vo veľkom spolieha aj na hlasy usídlených migrantov.

Švédsko, ktoré už dlhšie obdobie čelí nárastu kriminality v súvislosti s migráciou, sa chce takisto vydať cestou sprísňovania podmienok. Vláda navrhuje vytvorenie azylových centier v každom okrese a žiadateľ o azyl by sa počas celého procesu musel zdržiavať na území tohto okresu. V opačnom prípade by prišiel o sociálne dávky. Podľa ministra pre migráciu Johana Forssella si 65 percent žiadateľov o azyl vyberá vlastné ubytovanie, čím sa zvyšuje riziko marginalizácie a preľudnenia určitých komunít.

Dánsko, ako je známe, už niekoľko rokov uplatňuje prísnejšie podmienky pre migrantov, najmä výrazným znížením sociálnej podpory, čím sa mu podarilo demotivovať veľkú časť potenciálnych žiadateľov o azyl. V Dánsku je pritom pri moci sociálna demokracia, no na rozdiel od strán rovnakého zamerania v iných krajinách zvolila voči migrácii tvrdší postup.

V dánskom geteAko si sociálni demokrati v jednej maličkej krajine poradili s ucelenou moslimskou komunitou

Martin Leidenfrost

Sýrčania späť do Sýrie

Medzitým sa v EÚ rozprúdila debata o masovejšom navracaní utečencov zo Sýrie do krajiny pôvodu. Iniciatíva vychádza od talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá navrhuje „normalizovať“ vzťahy s režimom Bašára al Asada. Viedlo by to k tomu, že EÚ by mohla začať považovať Sýriu za bezpečnú krajinu a mohla tak nielen odmietať nových žiadateľov o azyl, ale spustiť aj návrat tých, ktorí už v európskych krajinách sú.

V tejto záležitosti začína v najvyšších kruhoch silnieť prístup reálpolitiky. Čoraz častejšie zaznieva, že Asad si svoju moc v Sýrii udržiava, jeho opozícia je zdecimovaná a neexistuje šanca na zmenu režimu. Preto treba so sýrskym diktátorom vyjednávať, pokúsiť sa ho presvedčiť, aby migrantov prijal späť a to aj za cenu nejakého výmenného obchodu podobného tomu, ktorý funguje medzi EÚ a Tureckom.

V Európe sa už debatuje o normalizácii vzťahov s Bašárom al Asadom v snahe dostať sýrskych migrantov naspäť do Sýrie.

K tejto iniciatíve Talianska sa ešte počas leta pridalo ďalších šesť krajín (Rakúsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Grécko, Chorvátsko a Cyprus).

Na začiatku októbra vyzvalo 17 európskych krajín (14 z EÚ plus Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko), aby sa sprísnil režim návratu neúspešných žiadateľov o azyl. Súčasťou výzvy bolo aj to, aby v Európe existoval jednotný informačný systém, vďaka čomu by krajiny mali informácie o každom jednom migrantovi. Vyhlo by sa tak prípadom, keď niektorí žiadajú o azyl vo viacerých krajinách, čím neoprávnene predlžujú svoj pobyt a úrady ich nemôžu efektívne vyhostiť či vrátiť do krajiny pôvodu.

Maďarský premiér Viktor Orbán už dávnejšie vyhlásil, že nebude rešpektovať nový migračný pakt EÚ, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v roku 2026. Tým vyvolal kritiku najmä zo strany Grécka, ktoré je prvou krajinou EÚ, do ktorej sa migranti dostávajú na svojej ceste z Blízkeho východu cez Turecko. Odmietnutie paktu totiž okrem iného znamená, že Maďarsko by nielen neprijímalo na vybavovanie časť žiadostí o azyl (aj) z Grécka, no odmietlo by sa podieľať na tejto procedúre aj finančnými príspevkami.

Grécka pravicová opozícia – Orbánov spojenec v Európskom parlamente – však domácu vládu kritizuje. Tvrdí, že odmieta realitu problémov migrácie a nereflektuje vývoj v Európe, najmä s poukazom na poľského premiéra Tuska, ktorý je v rovnakej eurofrakcii ako grécka vládna strana Nová demokracia, teda v EPP.

Z okraja do politického stredu

To, čo by sa ešte pred desaťročím v téme migrácie pokladalo za extrém, dnes v Európskej únii aspoň čiastočne zaznieva už aj z mainstreamu. O sprísňovaní migračnej politiky hovoria aj liberáli, časť socialistov a ľudovci. 

Politický stred musí reagovať na posilnenie populistických strán, ktoré vyrástli na nezvládnutej masovej migrácii.

Nenaplnili sa predstavy o tom, ako státisíce prichádzajúcich migrantov z Blízkeho východu a Afriky naštartujú ekonomiku. V skutočnosti sa stali pre rozpočty krajín, kde sa prevažne usádzajú, veľkou príťažou v podobe rastúcich výdavkov na vnútornú bezpečnosť či sociálne zabezpečenie.

Vojna gangov, ktoré regrutujú svojich členov najmä medzi mládežou migračného pôvodu, sa z južného Švédska už rozšírila do Dánska a Nórska. K takémuto pozadiu možno prirátať aj individuálne útoky, ktoré v uplynulých rokoch zaznamenalo napríklad Nemecko či Francúzsko.

Nespokojnosť s neregulovanou masovou migráciou obyvateľov s odlišným kultúrnym zázemím – v kombinácii s odporom k nedávnym protipandemickým opatreniam – priniesla v poslednom období značné volebné zisky populistickým stranám. Politický stred nemá inú možnosť, iba na to reagovať aj zmenou svojej politiky.