Prečo výdavky v zdravotníctve rastú tak rýchlo Môže za to starnutie, platy zdravotníkov aj drahé lieky

Pozornosť politikov sa v posledných dňoch uprela na financovanie zdravotníctva. Podpredseda parlamentu Andrej Danko ho označil za jamu levovú a za oblasť, ktorá môže celú ekonomiku stiahnuť pod vodu.

„Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa musí veľmi rýchlo prebrať, pretože za čias Tomáša Druckera bol rozpočet štyri miliardy, dnes už zdravotníctvu nestačí pomaly deväť miliárd eur a povedzte mi, či ste spokojnejší v nemocniciach, či vidíte väčšiu kvalitu zdravotnej starostlivosti, či vidíte výstavbu nemocníc,“ hovorí Danko. 

Aj predseda vlády Robert Fico poukázal na rovnaký problém, i keď si vybral iné časové obdobie. Poukázal na to, že v roku 2010, keď bol predsedom vlády, išli do slovenského zdravotníctva štyri miliardy eur, v súčasnosti je to 8,5 miliardy.

„Dokedy budeme dolievať tie peniaze do zdravotníctva, pokiaľ tam stále nevidíme nejaký efekt? Toto je otázka pre ministerku zdravotníctva,“ tvrdí Fico.

Výdavky rástli kontinuálne a naozaj je pravda, že oproti roku 2017, keď ministerstvu zdravotníctva šéfoval Tomáš Drucker, sa objem peňazí pre zdravotníctvo zdvojnásobil. 

Zo 4,5 miliardy narástol na 8,9 miliardy v tomto roku. To na prvý pohľad naozaj vyzerá ako obrovský nárast, ktorý nemá obdoby. Kontext však ukazuje niečo iné.

Výdavky rástli všade, nielen v zdravotníctve

Celkové výdavky v zdravotníctve berú do úvahy všetky výdavky, a to aj tie z plánu obnovy. Preto ako upozorňuje analytik INESS Martin Vlachynský, je lepšie pozrieť sa na výdavky verejného zdravotného poistenia. To sú peniaze, ktoré idú priamo na zdravotnú starostlivosť. Aj tie však ukazujú obrovský nárast a na tento rok sa plánujú vo výške 7,67 miliardy eur.   

Iba od roku 2021 vzrástli o dve miliardy. Rozpočet na tento rok zároveň počíta s tým, že do roku 2026 vzrastú o ďalšiu miliardu. 

Minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že z toho, čo štát získa z konsolidačného balíčka, pôjde 500 miliónov na dofinancovanie zdravotníctva. Je teda možné, že reálne výdavky o dva roky prekročia aj predpovede z minulého roka.

Ako je možné, že výdavky tak rýchlo rastú?

V prvom rade treba povedať, že tento nárast sa netýka iba zdravotníctva. Ako upozorňuje Vlachynský, celkové výdavky verejnej správy boli v roku 2017 vo výške necelých 35 miliárd eur, v roku 2024 by mali dosiahnuť vyše 61 miliárd. „Z tohto pohľadu zdravotníctvo predbieha rast všeobecných výdavkov len mierne,“ hovorí Vlachynský pre Postoj.

Ak sa teda pozrieme na to, akú časť z celkových výdavkov tvoria výdavky na zdravotníctvo, tento podiel sa časom veľmi nemení. V roku 2014 išlo na túto oblasť 14,3 percenta zo všetkých výdavkov, v roku 2024 by naň malo ísť 14,6 percenta.

Objem peňazí sa teda zväčšil, ale ak si všimneme prerozdelenie medzi jednotlivé zložky, zdravotníctvo si zachovalo rovnaký podiel.

Na výdavky sa môžeme pozrieť aj cez HDP. Tam vidieť väčšiu zmenu.

V roku 2014 išlo na zdravotníctvo 5,3 percenta HDP, v roku 2024 by to malo byť 6,8 percenta. Tento rast si všimlo aj ministerstvo financií a venovalo sa mu v zákone o rozpočte na rok 2023, ktorý obsahuje podrobnejší rozpis výdavkov na zdravotníctvo ako tohtoročný rozpočet. 

Analytici rezortu financií vtedy vyhodnotili, že celkové zdroje na zdravotníctvo, ktoré mali v roku 2023 dosiahnuť 8,1 miliardy eur, zodpovedajú možnostiam ekonomiky. Zároveň upozornili, že oproti roku 2015 sa v roku 2025 výdavky v zdravotníctve zdvojnásobia. HDP však za rovnaké obdobie vzrástlo iba o 74 percent. Analytici dodávajú, že vyspelé krajiny investujú do zdravotníctva rýchlejšie, ako rastie ich ekonomika.

Za Českom zaostávame

Oproti nim dáva Slovensko na zdravotníctvo stále málo. Údaje OECD, podľa ktorých dalo Slovensko v roku 2022 na zdravotníctvo 7,6 percenta HDP, ukazujú, že patríme do dolnej polovice rebríčka európskych štátov.

Najvyššie výdavky na zdravotníctvo v pomere k HDP má Nemecko, kde v roku 2022 dosiahli 12,6 percenta HDP, nasleduje Francúzsko a Belgicko. Z krajín vyšehradskej štvorky sme na druhom mieste, predbehlo nás Česko, kde tieto výdavky tvoria 8,8 percenta HDP. 

Na zdravotníctvo teda nedávame výrazne viac peňazí ako iné krajiny. 

Čo je však za nárastom výdavkov, ktorý tak pohoršil koaličných lídrov?

Je to viacero faktorov, ako vysoká inflácia v posledných rokoch a s tým súvisiace zvýšené náklady na energie, skokové zvýšenie platov zdravotníkov, ktoré každý rok pokračuje, či čoraz drahšie a technologicky náročnejšie liečebné metódy. V sektore je zároveň veľký investičný dlh, a tak sú vyššie príjmy vždy rýchlo pohltené.

Presný rozklad navýšenia výdavkov verejného zdravotného poistenia ponúka komentár Inštitútu zdravotných analýz k rozpočtu na roky 2024 – 2026. Podľa ich prognózy mali výdavky vzrásť z roku 2023 na rok 2024 o viac ako 500 miliónov. Najväčšia časť mala ísť na mzdy, ich automatické zvýšenie si vyžiada 253 miliónov, výdavky na lieky a zdravotné pomôcky sa mali zvýšiť o 124 miliónov a inflácia si mala vyžiadať sto miliónov. O ďalších 43 miliónov sa mali navýšiť výdavky vinou starnutia obyvateľstva. 

Vo všeobecnosti putuje najviac peňazí na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda na nemocnice, kde by v tomto roku mali skončiť takmer tri miliardy eur. Druhou najväčšou položkou sú lieky a dietetické potraviny, na ktoré pôjde 1,6 miliardy eur, potom nasleduje špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť, na ktorú sa vynaloží 1,4 miliardy.

Výdavky budú ďalej strmo rásť

Väčšina peňazí v zdravotníctve však nepochádza zo štátnej kasy, ale od pracujúcich ľudí, ktorí odvádzajú zdravotné odvody. 

Vďaka ekonomickému rastu posledných rokov, vyššej zamestnanosti, ako aj rastu miezd rástli aj tieto príjmy. To je hlavný dôvod, pre ktorý má zdravotníctvo viac peňazí. Ne je to teda len preto, že by štát nalial viac peňazí, ktoré vyzbieral z daní a iných položiek. 

A tak kým v roku 2016 tvorili príjmy od ekonomicky aktívnych občanov necelé tri miliardy eur a štát za svojich poistencov zaplatil 1,4 miliardy, v roku 2024 by to podľa rozpočtu malo byť 2,1 miliardy od štátu a takmer šesť miliárd od pracujúcich.

Rýchly rast výdavkov na zdravotníctvo môže niekoho prekvapiť, pravda je však taká, že vzhľadom na demografický vývoj budú tieto výdavky rásť čoraz rýchlejšie. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že už v roku 2028 si starnutie obyvateľstva vyžiada v zdravotníctve takmer 300 miliónov eur.

Aj preto je dôležité, aby boli peniaze, ktoré putujú do tejto oblasti, využité čo najefektívnejšie. Ministerstvo zdravotníctva má na stole plán, podľa ktorého by sa dalo postupovať. Ešte v roku 2019 za vlády Roberta Fica ho pripravil Útvar hodnoty za peniaze. Zatiaľ však nebol implementovaný.

Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková má v najbližších dňoch prísť s návrhom konsolidačných opatrení. Dokument medzičasom unikol a medzi opatreniami by malo byť napríklad zvýšenie doplatkov za lieky, zastavenie kategorizácie nových liekov či zastavenie prijímania nových zdravotníkov. 

O zvyšovaní efektívnosti, čo je síce komplikovanejšia, ale zato z dlhodobého hľadiska prínosnejšia cesta, sa v tom pláne veľa nehovorí.