Prekvapivá analýza | Vlna politickej korektnosti v Spojených štátoch už opadáva, píše Economist

Ak sa v poslednom vývoji americkej politickej korektnosti dá nájsť nejaký bod zlomu, je to zabitie Afroameričana Georgea Floyda políciou v lete 2020. Jej vlna v nasledujúcich rokoch vyvrcholila, no teraz je už na ústupe, vyplýva z analýzy, ktorú realizoval prestížny časopis Economist.

Jeho redaktori sa pokúsili kvantifikovať výskyt politickej korektnosti vo verejnej mienke, v médiách, na akademickej pôde a v podnikateľskom prostredí.

„Woke“ ideológiu definovali ako „rozdeľovanie sveta na obete a utláčateľov, ktoré povyšuje skupinovú identitu nad jednotlivcov a nerovnaké výsledky pre rôzne skupiny považuje za dôkaz systémovej diskriminácie. Táto logika sa potom používa na ospravedlnenie neliberálnych prostriedkov na nápravu zakorenených nespravodlivostí, ako je napríklad pozitívna diskriminácia a obmedzovanie prejavu“.

Redaktori dospeli k záveru, že takmer vo všetkých oblastiach mal vývoj výskytu tejto ideológie podobnú trajektóriu – prudko narástol po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta, potom vyvrcholil v rokoch 2021 a 2022 (po spomínanom zabití Georgea Floyda a protestoch Black Lives Matter) a odvtedy kontinuálne klesá.

Je nerovnosť vždy dôsledkom útlaku?

Analýza prieskumov verejnej mienky za ostatných 25 rokov potvrdila tento trend. Na otázku, či sa obávajú stavu vzťahov medzi rasami, dnes odpovedá „veľmi“ 35 percent Američanov. Je to nárast oproti 17 percentám z roku 2014, no pokles oproti 48 percentám v roku 2021.

Podľa prieskumov Pew mal výskyt názoru, že belosi sú svojou rasou automaticky zvýhodnení, svoj vrchol v roku 2020. General Social Survey (GSS) zas zachytil vrchol výskytu názoru, že diskriminácia je hlavnou príčinou nerovnakých výsledkov, v roku 2021. Odvtedy obe tieto hodnoty poklesli.

Politicky korektné pohľady na pohlavie sú tiež na ústupe. Množstvo ľudí presvedčených, že sa pohlavie človeka môže odlišovať od toho, ktoré bolo rozoznané pri narodení, kontinuálne klesá od roku 2017, ukazuje prieskum od Pew.

Za posledné dva roky zároveň narástol nesúhlas s výskytom transgender športovcov v kategóriách opačného pohlavia z 53 percent na 61 percent, uvádza prieskum od YouGov.

Nový film Matta WalshaPo otázke, čo je to žena, sa známy komentátor snaží zistiť, či je rasista

Michal Lukáč

Analyzovali aj názvy bestsellerov

Druhým dejiskom tejto kultúrnej zmeny sú médiá. Redaktori analyzovali, ako často médiá ako Los Angeles Times, New York Times, New York Post, Wall Street Journal, Washington Post či Washington Times používali kľúčové slová ako intersekcionalita, mikroagresia, útlak, belošské privilégium alebo transfóbia.

V takmer všetkých menovaných médiách dosiahlo používanie týchto slov vrchol medzi rokmi 2019 a 2021. Fráza belošské privilégiá sa napríklad v roku 2020 vyskytla 2,5-krát za milión slov. V roku 2024 už len 0,4-krát.

Podobný trend sa dal vystopovať aj vo vysielaní televízií a v názvoch knižných bestsellerov, dodáva Economist.

Závan slobody na akademickej pôde

Ďalšou oblasťou je akademická pôda. Redaktori sa pozreli na nahlásené žiadosti o obmedzenie slobody prejavu akademikov pre ich názory a zistili, že organizácia Foundation for Individual Rights and Expression (FIRE) ich v roku 2021 evidovala 222, čo bol vrchol. Odvtedy ich počet tiež klesá.

To sa odráža aj na vedeckej práci. Na JSTOR, čo je digitálna akademická knižnica, výskyt „woke“ kľúčových slov dosiahol svoj vrchol v roku 2022.

V tom istom roku podľa Jacoba Lighta, ekonóma zo Stanfordovej univerzity, skončil dva roky trvajúci 20-percentný nárast počtu kurzov s takýmto tematickým zameraním na amerických univerzitách.

Pre kontext je dobré dodať, že Najvyšší súd minulý rok zakázal pozitívnu diskrimináciu (vo forme kvótových systémov či plusových bodov) pri prijímacích konaniach na americké univerzity.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USAKoniec pozitívnej diskriminácie na vysokých školách. Argumenty za a proti

Ján Cipár

Keď ide o peniaze, firmy neriskujú

Špecifickým prostredím sú americké korporácie. Počet pracovných ponúk, ktoré zahŕňajú typické frázy spájané s ideológiou DEI (diversity, equity, inclusion), stále rastie.

Inak to však vyzerá v tých prípadoch, kde ide o reálne peniaze firiem. Počet DEI zamestnancov v posledných rokoch poklesol – od svojho maxima o jedenásť percent.

Economist to vysvetľuje tým, že ľudia pracujúci na podporných, pre základnú činnosť firmy nepotrebných postoch o svoju prácu v neľahkých časoch prídu ako prví.

Zároveň však firmy zachytávajú čoraz menšiu popularitu „woke“ tém v širokej spoločnosti – značka piva Bud Light napríklad minulý rok na kampani spolupracovala s mužom tvrdiacim, že je žena, a akcie jej materskej spoločnosti sa z následného prudkého poklesu zotavili len nedávno.

Svedectvá šiestich zamestnancovDúhové šnúrky aj pozvánky na pride. Ako firmy na Slovensku vtláčajú inklúziu

Jakub Lipták

Voľby budú mať silný vplyv

Nejde však o víťazstvo konzervatívcov. Ako Economist upozorňuje, niektoré „woke“ myšlienky môžu byť napríklad v spoločnosti už tak hlboko zakorenené, že sa o nich už ani verejne nediskutuje, a preto ušli analýze.

Takmer všetky spomínané parametre navyše trvalo ostávajú na hodnotách vyšších ako v roku 2015 – len prestali rásť.

Ak by sa podobná analýza konala o pár rokov, Economist je presvedčený o tom, že na nej bude viditeľný výsledok novembrových prezidentských volieb.

Ak v nich vyhrá Kamala Harrisová, môže to vyvolať silnú reakciu medzi konzervatívcami, ktorí majú niekedy tendenciu za „woke“ označovať aj nesúvisiace fenomény.

A, naopak, ak zvíťazí Donald Trump, pravdepodobne sa dočkáme podobného boomu progresívneho aktivizmu, ako to bolo po jeho prvom víťazstve v roku 2016.