Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Vyššiu DPH by sme tento rok možno na dosiahnutie ohláseného deficitu ani nepotrebovali

Konsolidačný balíček, ktorý po mesiacoch odkladania predstavila vláda, je o miliardu väčší, ako sa pôvodne očakávalo. Dosahuje až 2,7 miliardy eur. 

Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth však v rozhovore tvrdí, že na reálnu konsolidáciu pôjde o miliardu menej. „Keď použijeme len časť, trochu premrháme jednu tretinu bolesti, ktorú konsolidáciou spôsobíme ľuďom a firmám.“

Na čo táto miliarda navyše vlastne pôjde, zatiaľ nie je známe. Konsolidácia však bude musieť pokračovať aj na budúci rok, preto by bolo podľa Tótha najlepšie využiť súčasný balíček v čo najväčšej miere na šetrenie, a nie na nové výdavky. Zatiaľ to vyzerá tak, že realita bude odlišná.

V rozhovore hovorí aj o tom, aký vplyv bude mať zvýšenie DPH na ceny, prečo to pocítia viac pracujúci ľudia ako dôchodcovia, ako aj o tom, aké ďalšie opatrenia bude musieť vláda prijať.

Rada už dlho upozorňovala na potrebu konsolidácie, teraz prišiel veľký balíček. Ste s ním spokojný?

Určite je dobré, že vláda jeho prijatím dala najavo, že naozaj chce začať trvalo ozdravovať verejné financie. V tomto roku k trvalej konsolidácii bohužiaľ neprišlo, ani napriek tomu, že krízy, počas ktorých sa neodporúča konsolidovať, už odzneli. Deficit sa tak medziročne zvyšuje.

Vláda síce už pre tento rok prijala viaceré daňové opatrenia, ktoré zvyšujú príjmy, ale často dočasne. Zároveň však prijala opatrenia, ktoré trvalo navyšujú výdavky, najmä trináste dôchodky. Preto tým prvým balíčkom, ktorý bol prijatý v rámci štátneho rozpočtu, de facto nedochádzalo k trvalému ozdravovaniu verejných financií.

Druhý balíček je už iný, pretože tu je väčšina opatrení trvalého charakteru a zároveň ide o veľmi veľký objem. No ak by sme začali trvalo ozdravovať už prvým balíčkom, mohla by byť konsolidácia pozvoľnejšia a menej bolestivá.

Rada v prvom stanovisku k balíčku vyjadrila aj znepokojenie. Nie všetko, čo sa ušetrí, totiž pôjde na znižovanie deficitu.

Pozitívny prínos veľkého balíčka trochu rozrieďuje fakt, že, bohužiaľ, podľa slov ministerstva financií iba dve tretiny toho balíčka, čiže 1,7 miliardy, sa použije na zníženie deficitu. Zvyšná miliarda pôjde na ďalšie zvýšenie výdavkov. Ambícia vlády je znížiť deficit budúci rok na stále vysokú úroveň 4,5 až 4,7 percenta.

Deficit pritom treba dostať pod tri percentá.

Áno, preto je z nášho hľadiska vhodné, že keď už používame relatívne jednoduchý nástroj zvyšovania príjmov, ktorým je DPH, mali by sme sa snažiť čo najviac z vyzbieraných peňazí použiť na zníženie deficitu. Inak nám hrozí riziko „vystrieľania si nábojov“ a ďalšie opatrenia sa budú hľadať o to ťažšie a môžu byť pre ekonomiku bolestivejšie.

Vidíte reálne, že vláda bude pokračovať v konsolidácii aj v budúcom roku?

Sú tu európske pravidlá a my sme na trestnej lavici rozpočtových hriešnikov v rámci EÚ. Aktuálnym balíčkom sa z nej nedostaneme, musíme deficit ďalej znižovať pod tri percentá HDP. 

Samozrejme, že existuje riziko politického cyklu. Čím bližšie je pred voľbami, tým ťažšie sa vládam konsoliduje. Aj preto by bolo lepšie využiť čo najväčšiu časť súčasného balíčka na znižovanie deficitu. Keď použijeme len časť, trochu premrháme jednu tretinu bolesti, ktorú konsolidáciou spôsobíme ľuďom a firmám.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Máte tušenie, na čo môže ísť tá nevyužitá miliarda?

Chýbajú nám detailné informácie, viaceré veci, ktoré boli spomenuté, už máme zahrnuté v číslach. Zrejme má ísť na priority a riziká, z nových vecí napríklad adresná energopomoc, ale len vo výške 100 miliónov eur. Čo sa týka rizík, je otázne, či naozaj vyzbierame balíčkom až 2,7 miliardy eur. Momentálne analyzujeme riziká, že to môže byť menej.

Aké opatrenia ešte vláde zostávajú?

Vo všeobecnosti ak chceme, aby bola životná úroveň zasiahnutá čo najmenej, musíme robiť také opatrenia, ktoré majú čo najmenší vplyv na dlhodobý ekonomický rast. Ak bude rast dostatočne vysoký, automaticky znamená aj vyššie príjmy pre štát, a teda zdravšie verejné financie. Ak ho však budú opatrenia podkopávať, o to ťažšie a bolestivejšie bude ozdravovanie verejných financií do budúcnosti.

Čo sa týka samotných daní, medzi štandardné medzinárodné odporúčania patrí daň z majetku a v tejto oblasti je na Slovensku určite priestor. Potom je to daň zo spotreby, kam sa radí aj DPH. Zvýšením na 23 percent sme sa dostali na úroveň, na ktorej sme boli po vzniku Slovenskej republiky. Ak sa pozrieme na medzinárodné porovnanie, v Poľsku je na úrovni 23 percent, v Maďarsku 27 percent, v Česku 21 a v Rakúsku 20. Tretím odporúčaným zdrojom sú dane z negatívnych externalít.

Netreba však zabúdať, že okrem príjmov treba ozdravovať verejné financie aj cez výdavky. A popritom čo najviac implementovať prorastové štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, a zároveň treba v časoch konsolidácie čerpať čo najviac eurofondy.

Ako sa dajú verejné financie konsolidovať cez výdavky ?

Medzinárodná skúsenosť je, že ak má byť konsolidácia trvalo úspešná, čiže ak sa nemáme vrátiť naspäť k starým manierom, tak by mala byť založená aj na výdavkoch. Pričom platí, že väčšiu váhu by mali mať úsporné opatrenia na strane výdavkov.

Aktuálny balíček tvoria zo 70 percent príjmy a z 30 percent výdavky, číže na výdavkovej strane sme zatiaľ málo ambiciózni.

Aké výdavky by sa mali škrtať?

Všeobecne sa odporúča šetriť na bežných výdavkoch, keďže tie sa prejedajú, a naopak, nešetriť na verejných investíciách, pretože tie znamenajú podporu budúceho rastu.

Čo sa týka bežných výdavkov, na to sú analýzy Útvaru hodnoty za peniaze. Tie ukazujú, ako s menej peniazmi dosiahnuť to isté alebo ako zlepšiť efektivitu. Bohužiaľ, tieto analýzy sa veľmi nevyužívajú, hoci sú už roky dostupné.

Zvyšovanie efektivity cez výdavky je určite náročnejšie a oveľa menej pohodlné ako zmeniť jedno číslo v zákone, ako to je pri zvyšovaní DPH. Zároveň je dôležité nepristupovať k výdavkom plošne. Napríklad tradičné zmrazovanie platov vo verejnej správe nemusí mať trvalý efekt, pretože pred voľbami sa platy zvyknú opäť zvyšovať a dobehnú to, čo sa na pár rokov zmrazilo.

Úspory cez zamestnanosť bývajú trvalejšie. Zároveň sa súkromný sektor sťažuje na nedostatok pracovnej sily, čiže by sme ľudské zdroje presmerovali na miesta, kde môžu byť efektívnejšie, a štát z vyššieho rastu bude dodatočne benefitovať.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Niektorí kritizujú, že vláda ide po jednoduchých opatreniach a nezamerala sa na majetkové dane či progresívnejšie zdanenie. Bolo zvýšenie DPH nevyhnutné? 

Nekritizoval by som to zvýšenie DPH ako také, lebo DPH je zdaňovanie spotreby a nie aktivity, vytvárania hodnôt. Z tohto hľadiska je to práve tá lepšia daň ako daň z príjmu. 

Na druhej strane toto opatrenie má priniesť jednu miliardu, ale práve jedna miliarda sa podľa ministerstva z toho balíka nepoužije na zníženie deficitu. Čiže zjednodušene povedané, zvýšenú DPH by sme možno tento rok na dosiahnutie ohláseného deficitu nepotrebovali.

Ďalšou výčitkou je, že balíček príliš zaťažuje firmy, čo môže mať negatívny dosah na podnikateľské prostredie. Ak sa pozrieme na ten konsolidačný mix, sú firmy naozaj výraznejšie zaťažené?

Pri firmách sa menej odporúča zvyšovanie dane z príjmu a balíček to v prípade väčších firiem prináša. Je to daň, po ktorej treba siahať menej, pretože nás z medzinárodného hľadiska robí menej atraktívnymi pre zahraničný kapitál.

Potom sú tam opatrenia pre energosektor. Tu sme boli za, pretože energokríza spôsobila, že neočakávane narástli ceny energií a energofirmy dosahovali nezaslúžene vysoké zisky. Daň z nezaslúžených ziskov je dobrý spôsob, ako dočasne reagovať na tento typ krízy, ale musí byť dočasná.

Zďaleka najkontroverznejšia a najväčšia je daň z finančných transakcií. Takto plošne nastavená nie je takmer nikde vo svete a je to skôr daň z bankových transakcií.

Zhodou okolností je v Maďarsku, ale tam majú vlastnú menu a zároveň dane z príjmu veľmi nízke a DPH až vo výške 27 percent. Táto daň zdaňuje akoby krvný obeh v ekonomike, ktorý je potrebný na vytváranie hodnôt. To naznačuje, že je to typ dane, ktorý by mohol byť pre budúcnosť skôr škodlivejší.

Momentálne nevieme, či to nebude mať negatívny dosah na správanie v ekonomike. Teoreticky to môže viesť k častejším hotovostným transakciám, čo by nebolo dobré, lebo tie sú často nezdanené. Ale najmä si takto možno zneatraktívnime nejakú časť podnikania, možno aj vrátane niektorých finančných služieb. A pritom každá krajina chce rozvíjať služby s vyššou pridanou hodnotou.

Vládni predstavitelia zdôrazňovali, že prijímajú konsolidačný balíček, ale nechcú znižovať sociálny štandard ľudí. Prichádza však vyššia DPH, koniec rodičovského dôchodku, okresanie daňového bonusu na dieťa. Naozaj sa sociálny štandard nezníži?

Súčasný stav je aj výsledkom dlhodobo expanzívnej a širokej sociálnej politiky, na ktorú verejné financie nemali. Konsolidácia je teda korekcia tejto nerovnováhy a pri takej vysokej nerovnováhe, akú tu máme, sa to znižovaním sociálneho štandardu urobiť nedá.

Zmeny v konsolidačnom balíčku, najmä zvýšenie DPH, budú znamenať, že inflácia pôjde na päť percent. Zatiaľ čo dnes máme silný rast reálnej mzdy, okolo štyroch percent, tak v budúcom roku to bude smerovať k nule, teda životná úroveň bude stagnovať.

Na druhej strane dôchodcovia majú vďaka každoročnej valorizácii garantované, že presne dostanú nárast inflácie. Ak by došlo k negatívnemu prekvapeniu a inflácia by bola ešte o nejaké percento vyššia, tak by mohlo dôjsť aj k mimoriadnej valorizácii. 

Keď boli predstavované zmeny v DPH, zdôrazňovalo sa, že DPH na základné potraviny klesne na päť percent. Potravinári však upozornili, že tento pokles pre zvýšené náklady bude znamenať iba krátkodobé zníženie cien. Prejaví sa päťpercentná DPH na zlacnení potravín?

Keď sa zníži DPH z desať na päť percent, určite budú ceny v dlhodobom horizonte nižšie, ako by boli, keby sa DPH neznížila. Ale to vôbec neznamená, že ceny musia v budúcom roku poklesnúť. Napríklad ministerstvo financií očakáva štvorpercentný nárast cien potravín v budúcom roku.

Sú tam totiž aj iné dôležité faktory, ako napríklad celosvetový vývoj poľnohospodárskych komodít a celková kvalita podnikateľského prostredia vrátane zdaňovania a iných poplatkov. A tu dochádza k navyšovaniu nákladov pre podnikateľov zo strany štátu. Z dlhodobého hľadiska je kvalita podnikateľského prostredia vrátane podporovania konkurenčného boja to najdôležitejšie, aby sme mali lacnejšie potraviny.

Zavádzajú sa tri sadzby DPH. Je dobré mať rôzne výnimky? Teraz sa hovorí o knihách, ekonómovia však vo všeobecnosti odporúčajú mať čo najmenej výnimiek. 

Vo všeobecnosti nie je vhodné mať viacero sadzieb, pretože robiť sociálnu politiku cez plošné dane, cez rôzne sadzby, je nákladnejšie a menej adresné ako robiť sociálnu politiku cez výdavky, cez priamu pomoc zraniteľným skupinám. 

Ak dáte napríklad daňovú dotáciu vo forme nižšej DPH na potraviny, tak to nie je len na nákup potravín zraniteľnými skupinami, ale aj na nákup potravín vysokopríjmovými skupinami. Čiže v tomto zmysle je tam plytvanie, pretože pomoc nie je dostatočne adresná. Preto sa vo všeobecnosti odporúča mať jednu sadzbu a pomáhať priamo zraniteľným skupinám cez sociálnu politiku, a nie cez dane. 

Ale vo svete vidíme, že politici zvyknú pristupovať k zníženiu DPH napríklad na potraviny, aby si tak politicky vytvorili priestor na zvýšenie základnej sadzby DPH.

Daň z finančných transakcií má priniesť okolo 660 miliónov eur, je to druhá najväčšia položka v konsolidačnom balíčku. Je reálne, že sa na tom vyzbiera takáto suma? 

Toto je jediný typ dane z balíčka, kde nemáme mikrodáta, na základe ktorých by sme to mohli nezávisle posúdiť, pretože tie transakcie prebiehajú v súkromnom finančnom sektore. To pre nás automaticky znamená, aby sme boli obozretní.

Vnímame to ako časť, kde je objektívne najväčšie riziko odhadu. Komplikáciou môže byť aj zmena správania cez obchádzanie, zníženie atraktivity, bude viac hotovostných transakcií a tak ďalej. 

Konsolidačným balíčkom prichádza aj k faktickému zrušeniu rodičovského dôchodku. Tak ako bol nastavený, stál štát ročne asi 350 miliónov. Koľko to bude po novom? 

Má to byť len okolo 65 miliónov, pokles o vyše 80 percent, čiže je to takmer jeho zrušenie.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Bolo nutné rušiť ho?

Problém s rodičovským dôchodkom je v tom, že pribudol k 13. dôchodku namiesto toho, aby ho nahradil. Následne sa 13. dôchodok v tomto roku ešte zdvojnásobil a de facto vytlačil rodičovský dôchodok. Náš dôchodkový systém totiž zvládne len určitý objem výdavkov, potom sa stáva finančne neudržateľným aj vinou demografickej krízy. Nebolo by zodpovedné mať aj navýšený 13. dôchodok, aj rodičovský dôchodok. 

Minulá vláda chcela adresnejšie riešiť nespravodlivosť vznikajúcu pri výchove detí, ktoré následne držia náš dôchodkový systém nad vodou. Rodičom, najmä matkám spôsobuje materstvo vypadnutie z trhu práce, a teda nižšie dôchodky. Táto vláda chcela, naopak, zvýšiť dôchodky plošne rovnakou sumou pre všetkých dôchodcov. Je to teda iné hodnotové videnie.

Bola by nejaká možnosť, ako by sa dal udržať pri živote rodičovský dôchodok, ak by to vláda chcela?

Sú to spojené nádoby. Ak by nejaká budúca vláda chcela navýšiť rodičovský dôchodok, nemala by to spraviť bez toho, aby znížila 13. dôchodok. Nebolo by rozpočtovo zodpovedné aj voči budúcim dôchodcom, keby sa len pridal rodičovský dôchodok.

Čiže by sa muselo zasiahnuť do 13. dôchodku. 

Trinásty dôchodok bol v minulosti len polovičný a oveľa adresnejší. Budúci rok priame náklady na celkový 13. dôchodok budú 900 miliónov eur, rodičovský dôchodok by nás stál 350 miliónov eur, ak by sa nezmenil.

Aká veľká je skupina dôchodcov, ktorí na túto zmenu doplatia? Teda že aj s trinástym dôchodkom dostanú menej peňazí, ako by dostali z rodičovského dôchodku.

Zatiaľ to nevieme povedať, na vyrátaní distribučných efektov konsolidačného balíčka momentálne ešte pracujeme.

Mení sa aj daňový bonus na dieťa, mal by byť adresnejší. Ako hodnotíte túto zmenu?

Bonus bude adresnejší, bude postupne klesať od mesačného príjmu 2500 eur. Vo všeobecnosti platí, že keď sú verejné financie vo veľmi zlom stave, čo na Slovensku je faktom, tak jednou z prirodzených ciest nápravy je zadresniť plošné dávky, čo je tento prípad. Okrem toho výška bonusu pre deti do 15 rokov poklesne zo 140 eur na 100 eur, vysokoškoláci po novom už nebudú mať nárok na žiadny bonus.

Časť peňazí chce vláda získať aj šetrením na personálnych výdavkoch. Veľa ľudí hnevá to, že vláda šetrí málo na sebe a všetko chce od ľudí. Bol väčší priestor na šetrenie vo výdavkoch?

Vo výdavkoch určite. Teraz ten balíček hovorí o nejakých 30 percentách, no medzinárodné odporúčania sú niekde na úrovni 60 percent. Pri personálnych nákladoch je pravdepodobnosť trvalého ušetrenia oveľa vyššia, ak sa tie úspory nerobia plošne, ale na základe auditov a cez nižšiu zamestnanosť a odstraňovanie duplicitnej alebo nepotrebnej agendy, teda nie cez zmrazené platy.

Deficit môže klesať aj vďaka vyššiemu ekonomickému rastu. Môže tomu vláda pomôcť?

Áno, ale tieto opatrenia v balíčku chýbajú. Mali by to byť štrukturálne reformy, ktoré však vláda nepredstavila. Alebo aj zmenou daňového mixu smerom k zdaňovaniu spotreby a majetku, čo sa deje len čiastočne, keďže pribudla daň z finančných transakcií. Rastu by pomohlo aj čo najlepšie čerpanie eurofondov. Je však dobré, že sa vláda chce zamerať na zefektívňovanie zdravotníctva.

Máte na mysli zmenu nemocníc na akciové spoločnosti?

Napríklad, to viacerí politici v minulosti blokovali. Znova by tu bolo dobré oprášiť aj viaceré odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze.

Ako inak sa ešte dá pomôcť ekonomickému rastu?

Napríklad uvoľnením pracovnej sily, ktorá je viazaná na neefektívne pracovné miesta vo verejnej správe. Keď ju presmerujete do sektorov, ktoré sú konkurencieschopné a efektívne, tak automaticky dochádza k vyššiemu rastovému potenciálu. V prípade Slovenska je však najväčšou tragédiou odchádzanie talentu do zahraničia. V porovnaní s okolitými krajinami sme nevyužili ani príležitosť viac prilákať vzdelanú pracovnú silu z Ukrajiny.

Totiž dva najmenej bolestivé spôsoby, ako uzdravovať verejné financie, sú naozajstné zvýšenie rastových vyhliadok ekonomiky a zlepšenie výberu daní a odvodov. Ale toto sa robí ťažko. Konsolidačný balíček situáciu ešte komplikuje, najmä zavedením dane z finančných transakcií, zvýšením dane z príjmu pre väčšie spoločnosti alebo navýšením odvodových stropov. Zároveň sa zvyšuje už dnes obrovská motivácia vyhýbať sa plateniu odvodov cez eseročky a živnostníkov v porovnaní so zamestnancami.