Ako sa chránime pred povodňami? Katastrofické záplavy nás tentoraz obišli, naše priehrady a hrádze sú však v dezolátnom stave

V súvislosti s aktuálnou povodňovou situáciou je namieste aj otázka, ako sa Slovensko z dlhodobého hľadiska pripravuje na takéto mimoriadne situácie.

Po každej „veľkej vode“ totiž padajú od politikov – bez ohľadu na stranícku príslušnosť a aktuálne vládne či opozičné zaradenie – vyhlásenia o potrebe investovať do účinnejších protipovodňových opatrení.

Varovná správa Najvyššieho kontrolného úradu

V tomto kontexte je dobré pripomenúť si najmä správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý preveroval fungovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Predmet jeho činnosti totiž priamo súvisí aj s ochranou pred povodňami.

NKÚ túto správu vydal vlani na jeseň, na chvíľu zarezonovala, no potom ju opäť prekryla pena dní. Nečudo. Vyšla práve v čase, keď sa po voľbách skladala nová vláda, žiadne povodne vtedy nehrozili, a tak sa zaradila do dlhého zoznamu faktických výčitiek voči dlhodobému fungovaniu štátu, na ktoré sa raz-dva zabudne.

Dnes, po takmer roku od jej vydania, je však dôležité zdôrazniť jej závažné zistenia.

Kontrolóri preverovali fungovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku za roky 2018 – 2022. Potvrdili jeho zlú hospodársku kondíciu. V skúmanom období sa do plusových čísel dostal len v rokoch 2020 a 2021, aj to len mierne. V roku 2022 sa však opäť prepadol do straty vyše 33 miliónov eur.

Zdroj: Správa NKÚ o ochrane pred povodňami

Stratu pritom štátny podnik vykazuje dlhodobo od roku 2009 s výnimkou rokov 2013, 2020 a 2021.

NKÚ k tomu dodáva, že podfinancovanie SVP konštatoval už vo svojich predošlých kontrolných správach a „upozornil príslušné orgány SR na riziká vyplývajúce z nedostatočného financovania protipovodňovej ochrany obyvateľstva a majetku“.

Aj mierne kladný výsledok z nedávneho obdobia bol dosiahnutý vnútornými úsporami, čo však na druhej strane znamená nižšiu mieru údržby vodohospodárskych zariadení, teda v podstate znižovanie úrovne ochrany pred povodňami.

Kontrolóri zistili, že štátny podnik je v zlom stave najmä z dôvodu nedostatočného financovania zo štátneho rozpočtu.

Miliardový investičný dlh

Od roku 2010 pritom podľa správy štát vodohospodárom neuhradil približne 334 miliónov eur preukázaných nákladov na neregulované služby a tento schodok každý rok stúpa.

Z toho vyplýva ďalší kritický bod fungovania SVP: „Nedostatočné financovanie opráv a údržby vodohospodárskeho majetku smeruje k zhoršujúcemu sa technickému stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh z hľadiska dlhodobého nenaplnenia finančného vyjadrenia normatívu opráv a údržby za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 mil. eur.“

Zdroj: Správa NKÚ o ochrane pred povodňami

Každoročné vyplácanie takzvaných neregulovaných platieb schvaľuje vláda na žiadosť SVP a v sledovanom období, ako ukazuje graf, dosiahol schodok financovania, teda rozdiel medzi požiadavkou a skutočne vyplatenou sumou, takmer 169 miliónov eur. V percentuálnom vyjadrení dostali vodohospodári len čosi viac ako tretinu požadovanej sumy (35,6 percenta). V roku 2022 to bolo dokonca len necelých 5 percent.

To ďalej vplýva na to, že ide de facto o porušovanie vodného zákona, keďže stavby v správe SVP majú byť udržiavané v dobrom technickom stave. Následne nám navyše hrozia finančné sankcie zo strany Európskej komisie pre neplnenie smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík.

Závery NKÚ sú alarmujúce: „Pokiaľ nebudú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytnuté v rámci ekonomicky oprávnených nákladov na neregulované činnosti v potrebnej, resp. požadovanej výške, štátny podnik bude môcť zabezpečovať starostlivosť o štátny majetok len v nevyhnutnom rozsahu disponibilných finančných zdrojov. Ak nedôjde k jeho modernizácii a obnove, jestvujúci stav sa bude naďalej zhoršovať a štátny podnik si nebude plniť zákonom stanovené povinnosti.“

To v preklade znamená trvalé znižovanie úrovne ochrany pred povodňami, a to na všetkých úrovniach. Od veľkých a rozsiahlych stavieb, ako sú priehrady a hrádze, až po starostlivosť o malé vodné toky v mestách a obciach, ktorých vyliatie hrozí nielen v prípade dlhšie trvajúcich dažďov s vysokými úhrnmi zrážok, ale aj pri náhlych búrkach, predovšetkým v letnom období.

Z hľadiska účelu, ktorý má Slovenský vodohospodársky podnik, je totiž dôležité práve to, ako plní svoje zákonné povinnosti, teda primárne ochranu pred povodňami.

Riešiť rozpočtové trápenie vodohospodárov vnútornými úsporami či prepúšťaním situáciu len zhorší. Znamenalo by to totiž ešte menej kapacít na údržbu vodných stavieb.

Finančný nedostatok sa síce môže riešiť vnútornými úsporami, to však znamená menej investícií do údržby a v prípade šetrenia na mzdových nákladoch prepúšťanie zamestnancov a zotrvanie menej kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je na takúto údržbu k dispozícii.

A v tomto je konštatovanie NKÚ takisto alarmujúce: „Reálne hrozí zastavenie mnohých rozhodujúcich činností štátneho podniku vrátane činností povinných podľa viacerých zákonov – vodného, protipovodňového a zákona o vnútrozemskej plavbe – alebo ich nedostatočné plnenie v zmysle kvality a rozsahu. Môže sa prehĺbiť ohrozenie prevádzkovej schopnosti stavieb.“

Ak sa teda dnes uspokojíme s tým, že – najmä v porovnaní s našimi susedmi v Česku – aktuálne povodne nespôsobili až také veľké škody, či už na živote a zdraví ľudí, alebo na ich majetku, toto chvíľkové uspokojenie sa nám môže v prípade ďalších povodní vypomstiť.

Nejde o kreslenie čiernych scenárov, ale pri ďalšom zanedbávaní investícií do protipovodňovej ochrany hrozia pretrhnutia hrádzí, poškodenia väčších či menších priehrad, zničujúce bleskové povodne na malých vodných tokoch a podobne.

Varovným príkladom nám môže byť pretrhnutie dvoch priehrad v Poľsku.

Stavby na hranici životnosti

Slovenský vodohospodársky podnik prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, pričom väčšina vodných stavieb je v prevádzke 40 až 60 rokov.

Ako konštatuje správa NKÚ, životnosť železobetónových stavieb a zemných priehrad, respektíve hrádzí sa líši vzhľadom na použitý materiál. Kým projektovaná životnosť oceľových konštrukcií je na vodných stavbách od 30 do 50 rokov, životnosť zemných hrádzí môže prevyšovať storočie.

Oba tieto časové horizonty však do veľkej miery závisia od pravidelnej údržby.

Podľa kontroly NKÚ v čase tvorby správy nebolo 24 vodných stavieb aj z dôvodu nedostatočného financovania SVP udržiavaných v dobrom stave, ktorý je definovaný zákonom o vodách.

Kontrolóri pripomínajú aj hodnotiacu štúdiu z roku 2021 o opatreniach na Vážskej kaskáde, ktorá je v prevádzke od roku 1936. Investičný dlh je tu 165,5 milióna eur.

K existujúcej absencii pravidelnej údržby treba prirátať aj vplyv klimatickej zmeny, ktorá prináša častejší výskyt dlhšie trvajúcich suchých období a na druhej strane nárazovo vyšších úhrnov zrážok. Výsledkom je vyššie riziko erózie a iného poškodenia vodných stavieb.

Zanedbanie sa však netýka len protipovodňovej ochrany. Ak by sa napríklad následkom nedostatočnej údržby dostala do havarijného stavu vodárenská nádrž Starina na severovýchode Slovenska, jej nevyhnutné vypustenie kvôli opravám by znamenalo ohrozenie prístupu k pitnej vode pre 327-tisíc ľudí.

Ak by sa napríklad následkom nedostatočnej údržby dostala do havarijného stavu vodárenská nádrž Starina na severovýchode Slovenska, ohrozilo by to prístup k pitnej vode pre 327-tisíc ľudí.

Slovenský vodohospodársky podnik sa však nestará len o veľké stavby. Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že za malé vodné toky – potoky či riečky – je zodpovedná samospráva, ktorej územím pretekajú.

Obec či mesto môže pritom udržiavať okolie vodného toku, napríklad využívaním verejnoprospešných prác, samotný vodný tok má však na starosti práve SVP.

Podľa uznesení vlády prijatých v období po kontrole NKÚ sa sumy pre SVP príliš nezmenili. Podľa uznesenia z 20. novembra 2023 dostal štátny podnik na „úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác“ 1 482 868,25 eura. A podľa uznesenia z 2. mája tohto roku išlo SVP na tento účel 2 384 619,54 eura.

NKÚ v správe z minulého roka hodnotil aj plnenie povinností vyplývajúcich z európskej smernice. Zistil, že z ôsmich stanovených bola v termíne splnená len jedna. A napríklad aktualizácia máp povodňového rizika bola splnená až v polovici minulého roka (pôvodný termín bol marec 2020).

Pritom aj toto súvisí s podfinancovaním fungovania SVP, keďže ten nedokázal aktualizáciu máp zabezpečiť vlastnými kapacitami a musel ich získať cez verejné obstarávanie, ktorého celý proces trval 27 mesiacov.

Kontrolóri preverovali aj plnenie odporúčaní z kontroly v roku 2018. Z ôsmich bolo splnených, respektíve priebežne plnených šesť, jedno splnené čiastočne a jedno nesplnené.

V našom kontexte je dôležité práve odporúčanie, ktoré bolo naplnené len čiastočne. Išlo o odporúčanie, ktorým mali byť do plánu a rozpočtu SVP na rok 2019 prioritne zaradené stavby, „na ktorých boli technicko-bezpečnostným dohľadom zistené nedostatky týkajúce sa ich bezpečnej prevádzky. Zo 43 vodných stavieb však bolo zaradených do plánu len 31 vodných stavieb“.

Problém ostatných desaťročí

Nedostatočné financovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku pritom konštatovala už vládna Analýza stavu protipovodňovej ochrany na území SR z roku 2011. Vtedy SVP zabezpečoval správu a údržbu vodných tokov v celkovej dĺžke 38 217 km, z toho upravených 8 220,7 km, prevádzkoval 3 135,5 km ochranných hrádzí a 277 vodných nádrží.

Vtedy platný normatív na zabezpečenie protipovodňovej ochrany bol na úrovni 39 443 000 eur. Trinásť rokov stará vládna analýza vyslovene uvádza, že na to, aby SVP mohol v budúcnosti dostatočne plniť svoje zákonné úlohy, „je potrebné v celej potrebnej miere aspoň dodržiavať uvedený normatív, pričom účinnejším riešením by mohlo byť jeho prehodnotenie, aj vzhľadom na mimoriadne veľké povodňové škody na vodohospodárskom majetku vo vlastníctve štátu v roku 2010“. 

Analýza zároveň navrhovala zvýšenie normatívu na údržbu kilometra neupravených vodných tokov.

Ako však vidíme na súčasnom stave Slovenského vodohospodárskeho podniku, apely z roku 2011 spísané v reakcii na povodne z roku 2010 nepadli na úrodnú pôdu.

Vládni politici v zásade vždy hádžu vinu na svojich predchodcov, títo zas z opozičných lavíc vidia nedostatky prioritne v tých, čo sú práve pri moci.

Ak si však zosumarizujeme základné fakty, je zrejmé, že bez viny nie je žiadna zo strán a zanedbávanie ochrany proti povodniam je záležitosť ostatných desaťročí.