Pohľad z Moskvy Vojny, neúspešný puč, ukrajinský vpád. August je pre Rusov prekliaty mesiac

Vojny, neúspešný puč, ukrajinský vpád. August je pre Rusov prekliaty mesiac
Ľudia kráčajú neďaleko bytového domu poškodeného ostreľovaním ukrajinskou stranou v ruskom Kursku. Foto: TASR/AP

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Preklial Vladimír Putin kalendár, keď ho 6. augusta 2024 zobudili a oznámili mu vpád ukrajinských síl do ruskej Kurskej oblasti, ktorý sa nedarí zastaviť? Nevylúčil by som to.
 
Vypočuť článok
Pohľad z Moskvy / Vojny, neúspešný puč, ukrajinský vpád. August je pre Rusov prekliaty mesiac
0:00
0:00
0:00 0:00
Jiří Just
Jiří Just
Politológ a publicista žijúci v Moskve. Spolupracuje s viacerými českými aj slovenskými médiami.
Ďalšie autorove články:

Pohľad z Moskvy Koniec vojny na dohľad? Kremeľ si má pripravovať pôdu pre mier

Koniec II. svetovej vojny v Moskve Fico a Putin, ktorý vyliezol z bunkra

Pohľad z Moskvy Rusi sa naťahujú s Kremľom o internet. Popularita Putina padá

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Medzi novinármi pracujúcimi v Rusku panuje nepísané pravidlo: neber si dovolenku na august. August je prekliaty mesiac. A k tomu by sa dalo dodať, že Kursk je obzvlášť prekliaty pre Vladimira Putina.

Začalo sa to tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Zatiaľ čo východná Európa oslavovala bezmála dva roky svojej nezávislosti a nové demokracie sa snažili zbaviť svojho komunistického dedičstva, Červené impérium prežívalo agóniu. Urýchlil ju augustový puč. Osemnásteho augusta 1991 sa konzervatívna časť sovietskeho vedenia pokúsila o prevrat.

Samozvaný Štátny výbor pre výnimočný stav, formálne vedený vtedajším viceprezidentom ZSSR Gennadijom Janajevom, ktorého členmi boli minister obrany Jazov, minister vnútra Pugo, predseda sovietskej vlády Pavlov a predovšetkým šéf KGB Krjučkovom, ktorý za celým pučom stál, nechal internovať prezidenta Michail Gorbačova.

Moskovčania sa prebudili do akejsi paródie na občiansku vojnu. V uliciach stáli tanky a televízia vysielala Labutie jazero. Celú akciu potom nazvú povstanie trasúcich sa rúk. Počas tlačovej konferencie pučistov sa nedalo nevšimnúť, ako sa viceprezidentovi Janajevovi trasú ruky a zvyšní sovietski jastraby boli nemenej nervózni. Všetkým bolo jasné, že nemajú situáciu pod kontrolou.

Proti puču sa postavilo nielen rodiace sa demokratické hnutie, ale aj väčšina krajiny. Sovietske republiky vzburu konzervatívnych síl odsúdili, podporu im vyjadrilo len vtedajšie vedenie Azerbajdžanu. Ostatné, čoskoro nezávislé, krajiny v rámci ZSSR vyjadrili podporu Borisovi Jeľcinovi, vtedajšiemu ruskému prezidentovi, alebo puč nepodporili.

Tragédia augustového puča z roku 1991, teda aspoň pre Rusov, spočíva v tom, že urýchlil rozpad sovietskeho impéria.

Letecké katastrofy a finančné krízy

O tri roky Rusi zažili krach najväčšej finančnej pyramídy MMM, ktorý sa stane jedným zo symbolov divokých deväťdesiatok. Koncom augusta 1996 došlo k jednej z najväčších leteckých katastrof v dejinách Ruska. Lietadlo Tu-154 ruskej spoločnosti Vnukovo Airlines so 141 osobami na palube havarovalo nad nórskym súostrovím Špicbergy. Počas pristávacieho manévru narazilo do hory.

Nebola to však jediná augustová letecká havária. Dvadsiaty štvrtý august 2004 niekedy v Rusku nazývajú aj ruským 9/11. Vo vzduchu explodovali dva dopravné lietadlá letiace z moskovského letiska Domodedovo do Soči a Volgogradu. Teroristický útok mali na svedomí dve čečenské samovražedné atentátničky. O život prišlo 89 ľudí.

Ďalšia augustová tragédia stroja Tu-154, ktorý sa zrútil blízko ukrajinského Donecku kvôli zlému počasiu, pripravila o život 169 osôb na palube. Lietadlo štartovalo z ruského čiernomorského letoviska Anapa a mierilo na domovské letisko v Petrohrade. Jeho letová dráha pretínala ukrajinské územie, kde sa dostal do silnej búrky a kvôli sérii chýb posádky došlo k pádu neďaleko donbaskej metropoly. Ide o tretiu najhoršiu leteckú nehodu na území Ukrajiny. Tou najväčšou je zostrelenie malajzijského boeingu nad Doneckou oblasťou 17. júla 2014 raketou ruského protilietadlového raketového komplexu Buk.

V polovici augusta 1998 Rusko zažilo finančný kolaps. Sedemnásteho augusta ruská vláda vykonala jednostrannú reštrukturalizáciu domáceho dlhu a vyhlásila deväťdesiatdňové moratórium na splátky zahraničného súkromného dlhu. Okrem platobnej neschopnosti ruského štátu došlo aj k masívnej devalvácii rubľa.

Menová kríza spôsobila pád významnej časti ruských komerčných bánk. Vážne dôsledky mala kríza aj pre celú ruskú ekonomiku. Inflácia sa zvýšila až na 40 percent a ruský hrubý domáci produkt sa za rok 1998 znížil o štyri percentá, z toho len v treťom štvrťroku 1998 to bolo o sedem percent.

Rusi, ktorí znovu zažívali mierny nárast životnej úrovne, sa opäť prepadli na dno. Kolaps im spôsobil nielen finančné straty, ale do istej miery podkopal ich dôveru vo vládny systém, ktorý sám seba považoval za demokratický, a kapitalizmus.

V nasledujúcom roku Rusov čakala vojna. Siedmeho augusta 1999 jednotky poľného veliteľa a viceprezidenta samozvanej čečenskej republiky Ičkerie Šamil Basajev podnikli útok na severokaukazský Dagestan. Tým fakticky odštartovala druhá čečenská vojna, ktorá sa skončila o desať rokov neskôr.

Koncom augusta 1999 a začiatkom augusta 2000 zároveň došlo ku krvavým teroristickým útokom v ruskej metropole.

Prvý verejný prešľap

Rok 2000 je rokom vzostupu Vladimíra Putina a zároveň jeho prvý verejný prešľap. Prešľap, ktorý odhalil cynizmus, s ktorým následne bude bezmála štvrťstoročie Rusku vládnuť.

Dvanásteho augusta 2000 sa potopila ruská jadrová ponorka Kursk. Ponorka počas cvičenia v Barentsovom mori explodovala a klesla ku dnu so 118 mužmi na palube. Výbuch prežili tri desiatky námorníkov. Ich osud bol však spečatený. Až tretí deň od havárie 150 metrového kolosu ruská armáda neochotne konštatovala, že Kursk spočinul na morskom dne.

Ruský prezident Vladimír Putin bol v tom čase na dovolenke na Jalte a až piaty deň od nehody vystúpil s vyhlásením, v ktorom hovoril o tragédii plavidla.

Manželky a matky námorníkov, ktorí zúfalo z potopenej ponorky vysielali signál SOS, prezidenta verejne preklínali. Rovnako mu vyčítali, keď len pár týždňov po havárii, v septembri 2000, v rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNN odpovedal na otázku slávneho Larryho Kinga vo veci osudu ponorky s cynickým úsmevom slovami: „Potopila sa.“

Ďalšia vojna, nie však posledná, sa tiež odohrala v auguste. Na začiatku augusta 2008 vypukla krátka vojna medzi Ruskom a Gruzínskom. V skratke sa dá povedať, že to bol konflikt o neuznané kaukazské republiky Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré sa skraja 90. rokov odtrhli od Gruzínska. Ruská armáda prenikla počas vojny hlboko do gruzínskeho vnútrozemia a panovala hrozba, že dôjde až do hlavného mesta Tbilisi.

Napriek tomu, že Rusko prevalcovalo gruzínske sily, konflikt ukázal pretrvávajúcu zaostalosť ruskej armády. Tradične sa v Rusku hovorí, že kaukazský konflikt z augusta 2008 odštartoval hlbokú reformu ruskej armády, ktorá, našťastie, Moskve príliš nepomohla.

Mohol by som pokračovať zoznamom prírodných alebo technogénnych katastrof, ktoré v auguste Rusko v minulých rokoch postihovali. Nie je ich málo a v čase mieru potvrdzovali tézu o prekliatom auguste.

Preklial Vladimír Putin kalendár, keď ho 6. augusta 2024 zobudili a oznámili mu vpád ukrajinských síl do ruskej Kurskej oblasti, ktorý sa nedarí zastaviť? Nevylúčil by som to. Spomenul si na tragédiu ponorky Kursk, prvú krízu verejnej mienky, ktorá ho na úsvite vlády stretla? Pochybujem.

Rusko zaplatí vysokú cenu

Ruský prezident čelí jednému z najnepríjemnejších kolapsov za bezmála štvrťstoročia svojej vlády. Prvýkrát od konca druhej svetovej vojny nepriateľská armáda vstúpila na ruské územie a okupuje ho. Prirodzene, dočasne. Možno o dva týždne budú ukrajinské sily vytlačené späť za hraničnú čiaru. Rusko za to zaplatí vysokú cenu.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa ukrajinský vpád do Kurskej oblasti premietne do reputácie a podpory Vladimíra Putina. Tie sú takmer statické. Od začiatku vojny výrazne nepadajú. Dôveru k pánovi Kremľa výrazne neovplyvnila ani mobilizácia na jeseň 2022, ani strata Chersonu a územia v Charkovskej oblasti v tom istom období.

Zatiaľ Vladimírovi Putinovi a jeho režimu pomáha vojnová ilúzia, ktorá v krajine stále panuje. Tá u väčšiny Rusov vytvára dojem, že vojna je kdesi ďaleko za horizontom a ruské zbrane v nej vlastne víťazia. Sotva možno dúfať, že ukrajinský vpád do Kurskej oblasti prinesie ruskej spoločnosti vytriezvenie.

Udalosti v Kurskej oblasti sa však môžu prejaviť v budúcnosti spolu s ďalšími problémami, ktorým ruský štát a spoločnosť môžu čeliť. Či už v priamej súvislosti s vojnou, alebo s pomaly sa zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou.

Ale zatiaľ to všetko buble pod povrchom. Ilúzia „úspešného oslobodzovania“ Ukrajiny pretrváva. V Moskve neprebiehajú žiadne verejné akcie na podporu Kurskej oblasti či ruskej armády. Dokonca ani ruská propaganda nehovorí o tom, že sa by kvôli obsadeniu niekoľko stoviek metrov štvorcových ruského územia Rusi dobrovoľne hlásili do armády.

Až to vyzerá, ako by Rusi skrátka akceptovali, že to je skrátka „ten prekliaty august“.

Zobraziť diskusiu
Jiří Just

Jiří Just

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť