Párová terapia So svokrou sme sa obe v tej druhej sklamali, teraz ma neznáša a ohovára. Ako sa k nej správať?

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Od začiatku máme so svokrou skôr vlažný vzťah. Sme úplne iné, niekedy sa z manžela smejem, že nechápem, ako si mohol nájsť manželku, ktorá je úplný opak jeho mamy – povahou, záľubami, očakávaniami, hodnotami, celkovo tým, čo od života chceme. Všetko máme úplne inak nastavené, nerozumieme si v ničom, neexistuje žiadny prienik.

Mne by neprekážalo mať s ňou úctivo-formálny vzťah, prídeme k nej, o niečom bežnom prehovoríme, ako v práci, niečo o počasí, vymeníme si pár otázok. Priznám, že som bola možno sklamaná, že vôbec nechodí za mnou toľko, ako by mohla, s malým synom nepomáha skoro nič na to, že býva o tri ulice ďalej. Pomoc z jej strany je nulová. Ona je zase sklamaná z toho, že očakávala tiež niečo iné. Zrejme si myslela, že bude s nevestou najlepšia kamarátka, jej nestačí formálno-úctivý vzťah. Napríklad veľmi trvala na tom, aby som jej tykala, chcela si vypisovať cez Messenger, aby som jej posielala fotky a videá malého, aby sme my k nej chodili každú chvíľu. Ona k nám nepríde nikdy, ale keby sme tam my boli stále, to by jej nevadilo, čo zase mne nevyhovuje.

Moje aj jej očakávania boli úplne iné a obe sme sa v tej druhej sklamali. Ja sa to snažím prehryznúť, dobre, je, aká je, nebudem od nej nič čakať a hotovo. Viem však, že ona o mne rozpráva škaredé veci, či nemôžem niečo urobiť aj sama, prečo manžela toľko angažujem do starostlivosti o dieťa, prečo sa v noci striedame alebo či nemôžem kočíkovať sama. Má pocit, že ho zneužívam, lebo za ich éry to tak nebolo, žeby muž robil niečo okolo dieťaťa. Jej to príde tak, že som neschopná nevesta.

Nedávno som čistou náhodou zistila, že si ma vymazala z priateľov na sociálnej sieti, vymazala si aj moju mamu a vznikla z toho kauza. Manžel šiel k nej čistiť jej žalúdok, že či má päť rokov, čo to je akési mazanie priateľov. Neviem, čo malo znamenať jej gesto, keď aj tak sa musíme stretávať, veď bývame v jednom meste a hádam chce vidieť svojho vnuka. Teraz vôbec neviem, ako sa mám k nej teraz správať, keď viem, že ma neznáša, ohovára ma, vymazala si ma z priateľov. To teraz prídeme na návštevu a mám sa tváriť, že sa nič nedeje? Vôbec sa mi do toho nechce.

Je to z môjho pohľadu patová situácia, lebo ja by som sa s ňou najradšej vôbec nevídala, alebo keď už sa stretneme, nechcem sa s ňou vôbec rozprávať o ničom. Bola by som najradšej ticho v pokoji, len mi je trápne, prečo tie vzťahy takto dopadli alebo čo som jej také urobila, že sa to muselo takto vyhrotiť.

Milá čitateľka, iste mi dáte za pravdu, že manžela si vybrať môžeme, no jeho rodinných príslušníkov už nie, a teda učíme sa s nimi fungovať niekedy aj celý život. Možno je v takýchto životných situáciách vhodné pýtať sa aj na to, čo sa skrze tohto človeka môžeme naučiť o sebe alebo v čom môžeme cez tento vzťah podrásť my sami.

Z toho, čo píšete, vnímam Vašu veľkú snahu o vytvorenie korektného vzťahu so svokrou, v ktorom by ste mohli obe fungovať spokojne. To, čo tomu však bráni, sú nielen rozdielne povahy, ale aj očakávania. Možno to znie príliš abstraktne, no skutočne na základe odlišností v povahách iných ľudí máme obrovskú príležitosť spoznávať viacej sami seba. To, že v nás nejaká povahová črta alebo správanie iného človeka vyvoláva nepríjemné prežívanie, môže narážať na naše vlastné limity či minulé zranenia a ponúka priestor pre naše ďalšie dozrievanie.

Aby som bola konkrétna, dovolím si na základe Vašich riadkov pomenovať správanie sa Vašej svokry voči vám ako výrazne manipulatívne, možno až majetnícke. Môžeme dokonca usudzovať, že inak vo vzťahoch fungovať nedokáže a od Vás, ako od manželky svojho syna, mohla očakávať, že nabehnete na jej doterajšie spôsoby tvorenia vzťahov. 

Keďže to však vzhľadom na objektívne rozdiely vo Vašom nazeraní na seba, druhých a na svet nebolo možné, nasledovala prirodzená frustrácia svokry v podobe neprimeraného správania. Tá vo Vás vyvolávala potrebu vzťah riešiť a možno až podvedomú snahu vyhovieť jej alebo sa, naopak, obrániť. Podstatné však v tejto situácii je uvedomiť, že sa môžete legitímne uvoľniť zo snahy napĺňať očakávania Vašej svokry voči Vám. A na jej správanie nemusíte reagovať. Nenesiete totiž ani za jedno z toho žiadnu zodpovednosť.

Stále ostáva matkou Vášho manžela, čo si zaslúži úctu a rešpektujúce správanie. No zároveň to neznamená, že sa musíte prispôsobovať jej predstavám o budovaní Vášho vzájomného vzťahu, trávení spoločného času, prípadne jej dovoliť ovplyvňovať Váš život.

Ak k tomu inklinujete, je možno potrebné zamyslieť sa aj na vlastným spôsobom tvorenia vzťahov, v ktorých možno máte tendenciu vyhovieť druhým, a to často na úkor seba. Ak sa v tom spoznávate, tento vzťah pre Vás môže byť navyše dobrou školou obhajoby seba samej a svojho náhľadu na život. Ak by ste totiž povolili a v záujme o spokojnosť svokry pristúpili na jej podmienky, bolo by dosť pravdepodobné, že by ste v ňom strácali svoju vlastnú slobodu prežívania.

Vnímam, že Vám veľmi ubližuje aj svokrino posudzovanie Vášho správania v manželstve a rodičovstve. To môže byť ďalšia výzva pre Vás samu. Pozýva Vás zapracovať na odolnosti voči názorom druhým ľudí. Pre každého človeka je prirodzene dôležité byť dobre hodnotení v očiach druhých ľudí, no je to zároveň veľmi klamlivé. Druhí nás často hodnotia podľa našich vonkajších prejavov, nevidia naše vnútorné motívy a prirodzene do hodnotenia vsúvajú svoje vlastné pohnútky.

Takéto hodnotenie je prinajmenšom skreslené, nehovorí veľa o samotnej hodnote človeka. Tá totiž nevychádza z toho, ako ma vnímajú druhí ľudia, ale z toho, ako o sebe premýšľam ja sám a nakoľko dovoľujem vonkajším vplyvom, aby do môjho posúdenia seba vstupovali. Preto sa môžete aj vo vzťahu k svokre a jej názorom na Vás pokúsiť rozlišovať, ktoré spätné väzby necháte, aby Vás ovplyvňovali a formovali.

Veľkou vecou je aj to, že manžel stojí na vašej strane a je ochotný obrániť si Vás voči vlastnej matke. Svedčí to jednak o jeho zrelosti, možno to naznačuje aj príčinu toho, prečo si vybral za manželku iný typ ženy ako jeho matka, a v neposlednom rade to ukazuje na jednotu a silu vášho manželského vzťahu. Myslím, že si to zaslúži naozaj priame ocenenie manžela aj z Vašej strany. To ho, mimochodom, posmelí aj pri možných budúcich rozkoloch.

Keďže situáciu popisuje ako patovú, dovolím si aj ja poukázať na fakt, že isté riziko budúcich konfliktov tu bude vždy. Môžete to však v mnohom ovplyvniť práve tým, že sama pre seba si vo vzťahu k nej vytvoríte hranice, cez ktoré jej vplyv na seba nepustíte. 

Ak už dostatočne poznáte spôsob jej rozmýšľania, iste si uvedomujete, že ho nezmeníte, a tak nie je potrebné sa o to ani snažiť. Nesnažte sa poukazovať na svoju pravdu, neargumentujte, nenechajte sa vlákať do pomyselných vojen. 

To najviac, čo môžete urobiť, je byť pravdivá pred sebou a aj pred ňou v konkrétnych potrebách. Pri stretnutiach sa snažte práve o to, čo ste už začali, a to je úctivý rozhovor, v ktorom navyše dokážete pochopiť jej neschopnosť tvoriť s Vami vzťah na úrovni, ktorá je pre Vás prijateľná. Svoje názory vyjadrujte stručne a veľmi jasne. Pokiaľ je to možné a ste presvedčená o ich správnosti, trvajte na nich. No zároveň sa snažte byť vľúdna a chápavá voči jej nedokonalostiam, ktoré však dokáže ovplyvniť len ona sama, ak bude niekedy chcieť.

Prajem Vám veľa trpezlivosti, húževnatosti a ochoty vytrvať. S prianím pokojných letných dní Martina Šadláková