Párová terapia Mám takmer tridsať, za sebou niekoľko vzťahov a stále som nenašiel tú pravú

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.  

Mám takmer tridsať rokov a ešte som nenašiel tú pravú. Mal som tri niekoľkomesačné vzťahy a viaceré pokusy o randenie, ale vždy som ich ukončil z mojej iniciatívy, lebo mi skrátka zakaždým niečo nesedelo. Na začiatku som aj bol zaľúbený, už po pár rande mi však bolo jasné, že to nejde dobrým smerom. Trikrát som to ešte mesiace umelo ťahal, lebo som dúfal, že sa to nejako ešte vyvinie, ale napokon som sa už nevedel premáhať.

Všetky ženy, s ktorými som chodil, boli vo vzťahu so mnou spokojné a zaľúbené, rozchodom som im zrejme dosť ublížil. Mne sa však, naopak, po každom rozchode akoby uľavilo. Ženy ma priťahujú, vo svojej orientácii mám jasno, avšak žiaden vzťah nebol natoľko silný, aby som v ňom chcel pokračovať. Voľný čas si viem vyplniť svojimi koníčkami a športom. O záujem žien nemám núdzu, začínam sa však pýtať sám seba a už aj okolie mi dáva najavo, či problém nie je náhodou vo mne. Je však zlé, že mám vysoké nároky?

Samuel 

Milý Samuel,

použili ste viacero vyjadrení, ktoré napovedajú Vašu nespokojnosť v doterajších vzťahoch („skrátka zakaždým niečo nesedelo“, „mesiace som to umelo naťahoval“...). Poďme sa teda pokúsiť bližšie porozumieť vnútornému prežívaniu, ktoré takéto pocity sprevádzajú.

Predpokladám, že ako iné, aj Vaše vzťahy sa zrejme mohli začínať vzájomným vzplanutím záujmu a lásky na biochemickej úrovni. Cez vnímanú fyzickú príťažlivosť, vôňu či gestá môžeme prežívať výraznú chemickú kompatibilitu. Táto hormonálna explózia však nepôsobí dlho a postupne si vynúti od človeka prechod do šetrnejšieho režimu, kde začíname partnera spoznávať v jeho kladoch aj záporoch. A tu zvyčajne prichádza prvé zvažovanie, či vo vzťahu ostať alebo ísť ďalej. Na rad sa postupne hlási láska v hlbšom význame slova.

Popri možnosti zdravého vyhodnotenia aktuálnej vhodnosti partnera/partnerky stojí za zmienku uvažovať aj o našich vnútorných pohnútkach, ktoré nás k takýmto záverom môžu privádzať. Za našimi vysokými očakávaniami sa totiž môžu nevedome skrývať naše rôzne strachy z možných budúcich zranení či obrana pred nimi. Tie môžu vyplývať z našich minulých skúseností zo vzťahov, a to nielen partnerských, ale aj rodinných.

Už v detstve sa učíme o láske od svojich rodičov či vychovávateľov. Pokiaľ zažívame bezprostrednú lásku, vieme ju potom odovzdávať ďalej. V prípade, že sa však sklameme už v prvých vzťahoch so svojimi rodičmi, nesieme si nechtiac bremeno, ktoré ovplyvňuje aj naše ďalšie vzťahy.

Napríklad po zažitom náročnom vzťahu s mamou či otcom môže byť pre človeka absolútne naviazanie sa na partnera ohrozujúce. To ho následne vedie partnerovi sa vo chvíli prehlbovania vzťahu skôr začať vyhýbať. Dôvody na ukončenie vzťahu si vždy vieme nájsť. Pre takéhoto človeka sa môže stávať jeho nedostupnosť formou obrany, ktorá mu pomáha ochrániť sa pred ďalšími zraneniami.

Ten, kto sa rozhodne vstúpiť do intímnejšieho vzťahu, sa určitým spôsobom druhému vydáva napospas. Čím viac otvárame svoje srdce, tým zraniteľnejšími sa stávame. A preto je tu priestor hneď na viacero obáv, ktoré nám môžu brániť vstupovať do hlbších vzťahov:

1. Nielen ten druhý ukazuje svoje klady a zápory zreteľnejšie. Aj my sami dávame priestor na spoznanie nášho vnútorného prežívania, myšlienok a pocitov. Ak sami so sebou nie sme stotožnení a prípadne sami o sebe uvažujeme dosť kriticky, môžeme mať pri hlbšom vzťahu obavu z toho, že nás partner/partnerka opustí, keď vlastne zistí, kto v skutočnosti sme.
2. Prípadne môžeme prežívať obavy súvisiace s opustením, ktoré nám bránia priblížiť sa k partnerovi bližšie, otvoriť mu svoj vnútorný svet či objavovať ten jeho. A to z prostého dôvodu, aby sme raz nemuseli smútiť za tým, čo sme mali. Jednoducho aby sme pri strate vzťahu tak veľmi netrpeli.

Svoje správanie v dôsledku obáv z hlbších vzťahov často nevedome vedieme k výraznej kontrole nad vzťahom. A to jednak už pri výbere partnera, ďalej pri tempe zbližovania sa, ako aj neskôr pri otváraní svojho skrytého prežívania, ktoré výrazne korigujeme.

Byť schopným fungovať vo vzťahu však nutne predpokladá ochotu znížiť svoj dohľad nad sebou, druhým a situáciami vo vzťahu v prospech jeho vývinu v hlbšiu úroveň.

Budovanie nového vzťahu pre nás môže byť výzvou, ktorá nám ponúka možnosť poňať partnera v našom živote ako akési zrkadlo, v ktorom môžeme spoznávať svoje nevyvinuté, resp. zranené časti osobnosti. A tie, ak sa rozhodneme vzťah tvoriť, môžeme práve vďaka partnerovi/partnerke rozvíjať.

Pohrávam sa s myšlienkou, že nemožno s istotou usudzovať, že na svete na nás čaká ideálny princ či princezná. Dobrá voľba zrejme nestačí. Podprahové mechanizmy výberu partnera v danej chvíli síce zohrajú svoju úlohu, no tou našou zostáva neustále sa snažiť stávať vhodným partnerom pre toho druhého. Spriaznené duše sa totiž nenachádzajú, ale vytvárajú.

Do vzťahov vstupujeme vždy nedokonalí, no je zároveň dobré, ak to o sebe vieme a sme ochotní na sebe pracovať.

Želám nám v tom veľa odhodlania!

Martina