Párová terapia Len deti, práca, prerábka a žiadny oddych. S manželom sme podráždení a veľa sa hádame

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Pozdravujem Vás, chcela by som poprosiť o radu. Čo robiť, keď sa v manželstve veľa hádame? Po piatich rokoch prišiel nejaký zlom, v ktorom sme obaja podráždení a vytočí nás čokoľvek omnoho rýchlejšie. Máme dve deti, trinásťročný syn je môj syn z prvého manželstva a máme spoločného trojročného syna.

Prežívame obaja celkom ťažké obdobia, puberta, obdobie vzdoru a aj práca atď. Je toho naozaj veľa. Na spoločnej dovolenke sme ešte ani neboli, stále sme sa sťahovali alebo prerábali. Dokonca spolu aj pracujeme, manžel je môj šéf. Vopred veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Milá čitateľka,

vo Vašich riadkoch načítavam naraz nahromadených naozaj veľa Vami žitých úskalí, ktoré môžu vzťah potenciálne oslabovať. Preto je veľmi dobré, že ich vnímate a opisujete. Pomenúvate tak potenciálnych nepriateľov Vášho vzťahu, ktorých môžete efektívne odzbrojovať. Už poznaním príčin ťažkostí totiž ošetrujete svoje manželstvo zdravšie, než keby ste za svojho nepriateľa označili priamo manžela.

Často sa totiž stáva, že vzhľadom na vonkajšie náročné okolnosti života rodiny, ktorých je u Vás hneď niekoľko, manželský vzťah prirodzene ochabuje a do vzájomnej komunikácie sa vtierajú čoraz častejšie a tvrdšie konflikty.

Tie si môže jednotlivo manžel alebo manželka vysvetľovať v domnienkach, že ten druhý mu to všetko hádam už robí naschvál. Iste to poznáte, keď po nejakom konflikte vedieme sami so sebou vnútorný dialóg, v ktorom obhajujeme seba a nerozumieme, ako nám také niečo mohol ten druhý urobiť. Často však pritom ignorujeme vnútorný svet toho druhého a vonkajšie objektívne príčiny.

Nepoznám síce konkrétny obsah Vašich hádok, ale predpokladám, že často sú nimi už vyššie spomínané dôvody a za nimi sa schovávajúce Vaše boľavé prežívania.

V prvom rade píšete, že žijete v poradí v druhom manželstve. Už tu treba zvážiť, koľko si toho nesieme do našich partnerských vzťahov z predošlých vzťahov či dokonca z pôvodných rodín. To môže výrazne ovplyvňovať naše často nevypovedané očakávania od manželského partnera. Napríklad pokiaľ ide o jeho spôsob komunikácie, prípadne jeho reakcie a konanie v nejakých konkrétnych situáciách. Je dobré, aby ste o tom hovorili. Ak Vás napríklad nejaké správanie priam irituje, lebo Vám pripomína vzťah z minulosti, Váš manžel to potrebuje vedieť, aby mohol prípadným kolíziám predchádzať.

Zároveň Váš manžel vychováva nevlastného staršieho syna, ktorý ho aj vzhľadom na pubertu môže ťažšie akceptovať. Vyvstáva mi tu hneď niekoľko potenciálnych nezodpovedaných otázok, ktoré môžu ovplyvňovať v konečnom dôsledku Vaše manželstvo.

Nakoľko sa zhodnete vo výchove staršieho syna? Je prítomný aj jeho biologický otec, a ak áno, nakoľko vstupuje do výchovy aj on? Vnímate nejaké rozdiely v prístupe k mladšiemu a staršiemu synovi? Alebo Vám také niečo vyčíta manžel?

To všetko môže totiž významne oslabovať manželovu autoritu, jednoducho jeho pozíciu ako otca a hlavy rodiny. V tomto prežívaní zneistenia tejto prirodzenej pozície otca môžu vznikať z manželovej strany rôzne mrzutosti voči Vám či staršiemu synovi.

No a navyše doma máte mladšieho synčeka, ktorý prechádza náročným vývinovým medzníkom, takže si iste vyžaduje Vašu plnú pozornosť, veľa požaduje a málo akceptuje. Testuje svoje hranice vplyvu a Vaše hranice trpezlivosti. A to prirodzene prináša do vzťahu medzi rodičmi isté napätie, vyúsťujúce minimálne do únavy z požadovačnosti dieťaťa tohto veku.

Navyše píšete, že ste počas prvých rokov manželského vzťahu, keď je prirodzený čas na budovanie rodinnej rutiny, popri výchove veľa času venovali aj budovaniu domácnosti. Nestálosť zo sťahovania či z prerábania, ktoré si vyžadujú robiť rýchlo množstvo rozhodnutí, život v nekomfortných podmienkach a znášanie neistoty dní sú ďalším veľmi podstatným faktorom, ktorý prispieva k vyčerpanosti a ďalšej nepohode v manželstve.

No a v neposlednom rade je tu podstatný fakt, že Váš manžel je zároveň aj Vaším šéfom, takže sa Vám prelínajú pracovné a rodinné roly. Pozície rolí sa stávajú akoby difúzne a čo platí doma, nemusí platiť v práci alebo naopak, no vzhľadom na exkluzivitu manželského vzťahu to spôsobuje nedorozumenia a následné zranenia vo vzťahu.

Možno to bude znieť ako klišé, ale skutočne z Vašej situácie vnímam ako najpodstatnejšie dobre odkomunikovať, či sú to práve spomínané vonkajšie okolnosti, ktoré sa podpisujú pod Vašimi nezhodami. Ich pomenovanie je len začiatok. Pokúste sa súcitne pochopiť manželove dôvody a zároveň vyjadrite čo najjasnejšie tie svoje. A hľadajte kompromisné riešenia.

Tie však možno nespočívajú v zmene vonkajších okolností, ako sa často nazdávame, ale skôr v zmene postojov k nim. Zvážte tiež, či od manžela neočakávate niečo, čo ste mu nikdy nevypovedali. A možno mu položte rovnakú otázku.

No a na základe takéhoto úprimného a dôverného rozhovoru sa pokúste vystavať nové postoje voči sebe a situáciám vo svojej rodine. Nehľadajte len krátkodobý oddych v podobe dovolenky. Ten je veľmi potrebný a môže byť veľmi osožný, ale zároveň aj klamlivý, lebo je len krátkou ilúziou toho, ako by to mohlo fungovať.

Zamerajte sa najmä na budovanie spokojnej rodinnej rutiny, v ktorej má každý člen rodiny aj so svojimi chybami a situáciami k nemu prislúchajúcimi svoje akceptované miesto. Upustite od výkonu, aby veci perfektne fungovali, a zamerajte sa viac na vzťahy v rodine.

K tomu Vám želám veľa trpezlivosti a odvahy meniť zaužívané vzorce myslenia.

S prianím pokojných dní Martina Šadláková