Párová terapia Rozhodla som sa odpustiť manželovi neveru, neviem však, či som s ním mala zostať

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.  

Dobrý deň, posledné dva roky riešime manželovu neveru, ktorá trvala s malými prestávkami približne šesť rokov. Nevyhodila som ho, rozhodla som sa odpustiť mu. On tiež neodišiel, podľa jeho slov by nikdy nedokázal odísť od rodiny.

Akurát si teraz prechádzame všetkým, čo je s tým spojené – hnev, zlosť, hádky, nenaplnené očakávania, nechuť k sexuálnemu spolužitiu a podobne. Moje očakávania boli, že sa ospravedlní a bude sa to snažiť napraviť, ale on sa správa arogantne, tvrdí, že obmedzujem jeho slobodu. Neverím mu, a ani on mne, že by sa to mohlo zmeniť k lepšiemu.

Urobila som dobre, že som s ním ostala?

Potrebujeme ešte čas, kým to spracujeme, čo by sme mali jeden aj druhý urobiť, aby sa náš vzťah zlepšil alebo aspoň upokojil?

Ďakujem, Lenka 

Lenka, je veľmi ťažké povedať, či ste urobili dobre, že ste ho nevyhodili. Vo vašom popise situácie je asi najviac znepokojujúca informácia o trvaní toho paralelného vzťahu. Šesť rokov je veľmi dlhé obdobie. Pravdepodobne je to veľmi hlboká ryha na vašom vzťahu, veľmi hlboká rana. Nie je to však odpoveď na vašu záverečnú otázku.

Čas sám osebe nestačí. Bez toho, žeby ste pomaly a pokojne pracovali na transparentnosti a dialogickosti vášho vzťahu, čas nebude stačiť. Domnievam sa, že budete potrebovať aj tretiu osobu, ktorá vás bude sprevádzať v tom odkrytí, v porozumení a opätovnom budovaní vzťahu. Zmysel to však môže mať.

To, že manžel od rodiny neodišiel, ešte nemusí znamenať, že neodišiel od vás alebo že sa k vám vrátil. Zostať s rodinou neznamená zostať aj vo vzťahu, a to by bolo potrebné preskúmať. Ak on sám tvrdí, že práve toto je niečo, čo sám nevie, tak by to mohol byť smer spoločného dialógu.

To, že ste sa rozhodli odpustiť, taktiež neznamená, že to prestalo bolieť alebo že tam nezostalo veľa vecí, ktoré by bolo potrebné odkryť. To sú témy ako kontrola verzus dôvera, ako prežívanie telesnej blízkosti, ako demontáž starého nefunkčného a budovanie nového atď.

Je to krásna, zmysluplná, dlhá a ťažká práca bez záruk. Ale rozhodujeme sa o tom, aká bude naša (myslím moja a oddelene tvoja) odpoveď na to, čo sa nám v živote udialo. Pocit spokojnosti s tým, aký postoj sme zaujali, je často jediná útecha, ale vie byť výživná. Dáva totiž zmysel v tej situácii.

Odporúčal by som vám nájsť si niekoho, s kým by ste si mohli spolu prejsť týmto boľavým údolím. Kto by vás sprevádzal so statočnou pravdivosťou a s hrejivou láskavosťou. Budete potrebovať i jedno, i druhé.

S pozdravom Zoltán Mátyus