Párová terapia Je normálne, že si manžel píše s inou ženou? Tvrdí, že to nie je nevera, lebo sa nikdy nestretli

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Prosím Vás, je normálne, že si manžel píše s inou ženou? Sme manželmi šesť rokov, máme dve deti (staršia má 2 roky a mladší syn len 12 týždňov). Myslím, že sme také normálne manželstvo s malými deťmi. Mám tým na mysli, že väčšinu času nám zaberá starostlivosť o deti a chod domácnosti, manžel v práci, ja doma, večer už bývam taká unavená, že niekedy pri uspávaní mladšieho sama zaspím, takže nie je taký čas na spoločné chvíle s manželom, ako keď sme boli bez detí. Je to teraz náročné pri malom bábätku, ale nesťažujem sa, viem, že to takto jednoducho býva, časom deti povyrastú a bude to ľahšie.

Lenže manžel sa v tom, ako teraz fungujeme, akosi nenašiel. Chodí z práce hneď domov za nami, doma sa venuje deťom, snaží sa mi pomáhať, ale čím ďalej, tým menej spolu komunikujeme. V poslednom čase, keď sa ho nič nespýtam, dokázal by mlčať aj hodiny.

A do toho som ho prichytila, ako si vypisuje s inou ženou. Hneď som ho konfrontovala, tvrdil mi, že sa s ňou nikdy nestretol, nepíšu si nič dvojzmyselné, len sa spolu bavia o živote. Dokonca mi ponúkol, že si pokojne môžem ich komunikáciu prečítať, čo som odmietla. Podľa manžela vypisovanie si s tou ženou nie je nevera, je to pre neho relax, s niekým sa baviť o všetkom len tak. Možno som naivná, ale verím mu, že ma reálne nepodvádza, dokonca mu verím aj to, že nejde o nejaké erotické čety, napriek tomu sa cítim podvedená. Som sklamaná, že to nie som ja, s ktorou sa chce baviť len tak o hocičom, o názoroch na niečo, o hudbe, o filmoch, veď to nás predsa na začiatku spojilo. Radšej to prežíva s úplne cudzou ženu, ktorú nikdy nestretol.

Je normálne, že muž, ktorý má manželku a dve malé deti, toto robí? Mám mu to tolerovať alebo dať ultimátum? Vôbec netuším, čo nám to urobí so vzťahom, keď ho v tom nechám, ale aj keď budem trvať na tom, aby to stopol. Čo by som, prosím, mala spraviť? Ďakujem. Čitateľka

Milá čitateľka, nielen nespočetné výskumy, ale aj samotná životná prax dokazujú, že príchodom detí do manželského života dostáva vzťah partnerov ťažký záber. Je to skúška, ktorou prechádzajú všetky detné páry a ktorá ich vzťah robí úplne iným. Nemusí to byť nutne horšie alebo, naopak, lepšie, v každom prípade vzťah sa narodením dieťatka navždy mení.

Obaja manželia si totiž popri svojej partnerskej role potrebujú zvyknúť aj na svoju špecifickú rodičovskú rolu. Pre ženu je možno jednoduchšie a prirodzenejšie prijať úplný prevrat vo svojich hodnotách a potláčať svoje potreby pre obetavosť k dieťaťu. Podstatné pre manželský vzťah v tejto situácii však je, či aj manžel súbežne s manželkou prechádza akousi transformáciou do stavu rodičovského.

Milá čitateľka, z Vašich slov vnímam, že zrelo dokážete pomenovať zmysel svojej rodinnej situácie, dokonca v nej nachádzate lepšie zajtrajšky, no zároveň je dobré všimnúť si, či manžel naďalej nesníva o starom dobrom „my dvaja“. Má rád svoje deti, ale možno chce späť svoju ženu. A povedzme si na rovinu, že po starom to zo strany ženy manželky a matky už nepôjde. 

Bolo by jednoduché povedať, že by ste mali začať tráviť viac spoločného času, aby ste pre neho boli opäť tou atraktívnou, záhadnou a oceňujúcou ženou, akú si bral. I keď i to dáva zmysel, no zároveň by ste tým strácali samu seba a vlastne klamali manžela. Pravdivejšie riešenie skôr vnímam v podpore manžela v jeho novej role, čo Vám umožní začať budovať Váš manželský vzťah na úplne novej úrovni.

Tu si môžete byť naďalej rovnocennými partnermi a spoločne môžete odhaľovať nové záhady svojho spoločného života. Treba jasne pomenovať, že každý únik z manželskej diády v akomkoľvek význame naznačuje frustráciu vo vzťahu aspoň jedného z partnerov. 

Ak manžel hľadá útočisko v nezáväzných rozhovorov s málo známou ženou, môže si vo svojej mysli idealizovať jednoduchosť života bez toľkého množstva povinností, ktoré prežíva s Vami. Sám si zrejme uvedomuje, že v „starom mode“ už nie ste k dispozícii, no každý kontakt s Vami mu to navyše len pripomína. A smúti.

Mohli by sme uvažovať ešte ďalej v snahe pochopiť jeho rozpoloženie a usudzovať, že od Vás v dôsledku zamestnanosti deťmi zažíva určité odmietnutie (i keď opodstatnené a ním rozumovo chápané), ktoré v ňom možno spúšťa spomienky na dávnejšie podobné odmietania v jeho živote. A tak jednoducho hľadá únik z tejto prežívanej nepohody v podobe, ktorá však zraňuje a provokuje len ďalšiu nepohodu, a to u Vás. 

Máte právo cítiť sa podvedená aj v navonok sa javiacom nevinnom relaxe Vášho manžela. Váš manžel sa totiž delí o svoj vnútorný svet s niekým iným, čo vo Vás môže vyvolávať pocit zrady. Vyhľadáva vlastne potešenie mimo Vášho vzťahu a navyše to bagatelizuje. 

O nevere väčšinou uvažujeme v sexuálnom zmysle, ale to je len jeden zo spôsobov zranenia dôvery vo vzťahu. Uznávaný americký psychológ a výskumník vzťahov John M. Gottman zaraďuje k zradám v manželstve, ktoré indikujú rozpad vzťahu, aj emocionálny odstup či porušenie dôležitých sľubov. Emocionálna zrada, keď sa partneri odklonia v prežívaní k zdôverovaniu sa so svojím vnútorným svetom k niekomu tretiemu, sa spracováva rovnako ťažko. A rovnako ťažko sa z nej aj vychádza von. 

Zároveň uvažujem, či v tomto písaní si so ženou predsa len nie je skrytý aj erotický podtón. Písal by si takto podobne Váš manžel aj s nejakým iným mužom o tom, ako ide život? Neviem, stojí za pokus položiť mu aj túto otázku, ale predpokladám, že asi nie. O to viac vnímam túto komunikáciu ako nepatriacu do manželského vzťahu. 

Exkluzivita manželského zväzku spočíva práve v tom, že by nikto nemal o tom druhom vedieť viac ako jeho životný partner. Dokonca ani najlepšia kamarátka, mama či brat. Ak to dovolíme a zdôverujeme sa mimo manželstva o svojom prežívaní intímnejšie ako doma, v praxi sa ukazuje, že to manželský partner/-ka veľmi často vníma ako silné narušenie dôvery.

Manžel by mohol namietať, že rovnako vníma, že ste od neho emocionálne odpojená a Vaša energia a pozornosť smeruje prevažne k deťom. Je pochopiteľné, že ako mama malých detí uprednostňujete ich potreby, no je dobré mu uznať, že to môže naozaj takto prežívať. Dokonca že môže kde-tu na deti aj žiarliť.

I keď je pravdou, že toto obdobie malých detí rýchlo pominie, Váš nadhľad môže byť pre manžela náročný a ešte viac Vás to vzďaľuje. Jednak to môže prežívať ako zľahčovanie jeho vnútorného pocitu odmietnutia či osamelosti a navyše sa môže popri Vás cítiť ako ten slabší, ktorý sa nad túto náročnú situáciu nevie tak ľahko povzniesť.  

Na mieste je tu teda v prvom rade vyjadrenie pochopenia z Vašej strany. Hoci muž rozumovo chápe, že potreby dieťaťa sú na prvom mieste, aj tak mu môže manželka chýbať. Skúste to pomenovať a uznať.

Ďalej je dobré, ak žena dokáže vyjadrovať uznanie za to všetko, čoho je v tomto čase muž schopný sa vzdávať, a zároveň mu dáva najavo, že je v jej živote naďalej dôležitý. Manžel tak môže ďalej zažívať od manželky staré známe pochopenie a obdiv, ale už vo vzťahu s novou rodičovskou rolou. A navyše bude prirodzene pripravený nechať sa viac zaangažovať do rodičovskej roly.

Na záver by som ešte chcela dodať, že konečné rozhodnutie stopnúť kontakt s dotyčnou ženou by mal urobiť on sám. Ak však získava Vaše pochopenie v tom, čo ho k tomu viedlo, bude sa opäť cítiť s Vami emočne prepojený, to mu umožní toto rozhodnutie voči Vám a Vašej rodine spraviť. 

Potom je však rad na Vás oboch, aby ste sa pokúsili vytvárať nové návyky v manželstve, ktoré Vám umožnia sa aj napriek náročnosti rodičovskej roly stretávať v emočnom súzvuku. Možno si aj ponadávať na ťažkosť situácií, ale hlavne zostávať v bezprostrednom kontakte a vedieť o tom, čo žijete, čo Vám obom chýba a o čom snívate.

Prajem Vám k tomu veľa úprimných rozhovorov a objavných zajtrajškov. 

Martina Šadláková