Ako KDH (ne)chce zmeniť ústavu | Nie všetci poslanci hnutia sú za, so Smerom sa im hlasovať vôbec nechce

Premiér Robert Fico na sviatok svätých Cyrila a Metoda pri svojom prvom verejnom vystúpení od atentátu vyhlásil, že chce postaviť „obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina“, a spomenul aj potrebu hľadania zhody na slovenskej politickej scéne na zmenu ústavy.

Jeho slová vyvolali viaceré reakcie médií i politikov. Navonok to vyzeralo, že predsedníctvo KDH po 11 dňoch od prejavu zodvihlo rukavicu zo zeme a predstavilo svojich osem programových priorít, ktoré chce pretaviť do konkrétnych návrhov na ústavné zmeny. V skutočnosti však nešlo o bezprostrednú reakciu na Ficovo vystúpenie, návrh sa pripravoval už dlhšie.

V KDH chcú riešiť napríklad výhradu vo svedomí, posilnenie práv rodičov pri vzdelávaní detí, surogátne materstvá, skrátené legislatívne konanie, ale aj zmenu volebného systému.

Návrhy zatiaľ nemajú konkrétnu podobu, šéf KDH Milan Majerský ich označil za „prvý výkop“, no rád by o nich diskutoval s ostatnými politickými stranami, a to aj s predstaviteľmi vládnej koalície vrátane Smeru.

KDH chce meniť ústavuNavrhujú zmenu volebného systému, posilniť výhradu vo svedomí aj chrániť školy pred ideológiami

Adam Takáč

Iniciatívu KDH už stihli skritizovať všetky ostatné opozičné stany PS, SaS aj hnutie Slovensko Igora Matoviča.

Hoci Milan Majerský tvrdí, že nikto z poslancov KDH nepovedal žiadnu zásadnú výhradu, nebolo celkom jasné, čo si o samotnom návrhu myslia najmä tí, ktorí nie sú členmi predsedníctva hnutia.

Denník Postoj sa rozprával so všetkými z nich. Ich názor je dôležitý, pretože keby len dvaja povedali, že nebudú hlasovať za predložené návrhy ústavných zmien, kresťanským demokratom by na zmenu základného zákona štátu nestačili ani všetci poslanci vládnej koalície.

Iniciatíva Majerského s Karasom

O prioritách KDH jednohlasne rozhodlo minulý utorok po mimoriadnom rokovaní parlamentu predsedníctvo hnutia, kde ho predstavil predseda Milan Majerský s novým podpredsedom Viliamom Karasom, ktorého vplyv u kresťanských demokratov rastie.

Viacerí poslanci sa o návrhu dozvedeli e-mailom po predsedníctve, keďže nie sú jeho členmi a neboli v ten deň kvôli dovolenkám ani na hlasovaní v Národnej rade.

V 13-člennom predsedníctve hnutia je z aktuálnych 12 poslancov parlamentu šesť.

Poslanci KDH, ktorí sú v predsedníctve

Milan Majerský,
Igor Janckulík,
Marián Čaučík,
Jozef Hajko,
Ján Horecký,
Martin Šmilňák.

Poslanci, ktorí nepatria do predsedníctva

Martina Holečková,
František Majerský,
František Mikloško,
Peter Stachura,
Branislav Škripek,
Andrea Turčanová.

Bývalá predsedníčka poslaneckého klubu Martina Holečková, ktorú hnutie vymenilo v polovici júna, tvrdí, že sa o návrhoch KDH na zmenu ústavy dozvedela cez tlačovú správu. Ako bývalá členka predsedníctva o podobnej aktivite do minulého týždňa vôbec nepočula.

„Nebola o tom pred predsedníctvom žiadna diskusia, dozvedeli sme sa to až po rokovaní. Ešte si máme k obsahu návrhu ako klub sadnúť,“ hovorí pre Postoj Holečková.

Podpredseda kresťanských demokratov Marián Čaučík podľa vlastných slov nevedel presne, na čom Majerský s Karasom pracujú. Na rokovanie predsedníctva, kde sa o finálnej podobe návrhu dozvedel prvýkrát, sa pripojil z dovolenky online.

Osem pripravovaných téz hnutia spoznal minulý utorok aj Peter Stachura, radový člen hnutia, ktorý v ten deň v parlamente nebol. Napriek tomu rešpektuje, že predsedníctvo vopred neinformovalo členov klubu, a nepokladá to za zásadné.

Peter Stachura. Foto: TASR/Pavol Zachar

„Predsedníctvo má zodpovednosť za smerovanie strany, takže má právo prísť aj s podobnými strategickými víziami,“ tvrdí Stachura. Stačilo to aj Andrei Turčanovej. Poslankyňa z Prešova otvorene hovorí, že na klube viackrát diskutovali o tom, že novinári v denníkoch Postoj či Štandard píšu o KDH ako o „reaktívnom hnutí“, ktoré neprináša vlastné témy, ale len reaguje na to, čo „podhodí Smer alebo s čím príde PS“.

Vedenie poslancom na klube vraj vravelo, že na tom pracuje, ale najprv to musí prerokovať predsedníctvo ako orgán hnutia a potom bude informovať ostatných.

Poslanec František Majerský hovorí, že v KDH sa dlhšie obdobie diskutovalo, aby hnutie prichádzalo s vlastnými témami. „My sme to chceli otvoriť už skôr. Myslím si, že predsedníctvo zareagovalo veľmi promptne,“ vraví pre Postoj. Jeho slová potvrdzuje aj Branislav Škripek, ktorý prešiel do KDH z Kresťanskej únie.

Reakcia na Ficov tlak?

Martina Holečková nepokladá návrhy KDH na zmenu ústavy ako reakciu na slová Roberta Fica o budovaní „hrádze proti progresivizmu“, ale ako presadzovanie programu KDH. Hoci nemá problém so žiadnym z predstavených bodov, hovorí, že cieľom politiky ani premiéra by nemalo byť „stavanie hrádzí“, ale „budovanie mostov“.

Turčanovú prekvapilo, že práve Fico ide stavať podobnú hrádzu. „Je to skorumpovaný človek, ktorý nežije v manželstve, respektíve má manželku, ktorú podvádza, a ukazuje sa na verejnosti s milenkami.“

Poslankyňa Andrea Turčanová. Foto: TASR/Jakub Kotian

Podľa slov Stachuru kresťanskí demokrati prichádzajú s vlastnými návrhmi a predstavami nie kvôli Ficovi, ale aby otvorili verejnú diskusiu. „S predloženými návrhmi sa nedá nesúhlasiť. Sú to dobré veci, ktoré vychádzajú z programu KDH,“ hovorí Stachura.

Podľa Františka Mikloška, Mariána Čaučíka či Branislava Škripeka však ide o reakciu na slová lídra Smeru. Ten už pred „hrádzou proti progresivizmu“ hovoril po prezidentských voľbách o potrebe „vykostiť KDH“.

Mikloško, ktorý v parlamente opäť po rokoch zastupuje KDH, tvrdí, že hnutie sa nachádza medzi dvomi silnými pólmi – PS a Smerom –, preto aktivitu predsedníctva vníma pozitívne ako potrebu vyprofilovať sa. „Je to naša vízia, no neznamená to, že všetko sa musí prijať,“ hovorí.

Viliam Karas z KDHAk naša politika prekáža progresivistom aj korupčníkom, robíme to dobre

Lukáš Kekelák

Aj Marián Čaučík pripúšťa, že „do istej miery“ návrhy súvisia s tým, čo povedal premiér Fico na Devíne, hoci to vzápätí bagatelizoval. „Nie je to podstatné, pretože jeho slová neberieme vážne, keďže nemajú hlbší obsah.“ Čelný predstaviteľ hnutia vníma podobné vyjadrenia práve od predsedu vlády za populistické.

Škripek hovorí o reakcii KDH na Ficove „vetry vo vzduchu a mávanie ničím“. Predsedníctvo KDH použitím Ficovej metódy podľa neho urobilo dobrý krok. „Premiér hodí niečo do pľacu, nech sa tým každý zaoberá, a ktovie, od čoho odpútava pozornosť. My sme ukázali, že o tieto témy máme záujem a záleží nám na nich.“

Samotný šéf KDH Milan Majerský si od svojho návrhu na zmenu ústavy sľubuje demaskovanie Smeru a vládnej koalície, že ich úmysly „nie sú úprimné a ich strany nikdy neboli hodnotové“.

Priority sa kádehákom páčia, ale nie všetci ich chcú v ústave

Všetkým osloveným poslancom dáva osem bodov KDH zmysel a podporujú ich. Zatiaľ čo menovec predsedu strany záchranár Majerský si myslí, že práve KDH je strana, ktorá má podobné návrhy predkladať, Holečková s Mikloškom sa zamýšľajú, či niektoré z avizovaných bodov je naozaj potrebné zakotviť do ústavy. Nechcú, aby sa z nej robil „trhací kalendár“.

„Nie je dobrá cesta všetko riešiť ústavným zákonom,“ hovorí Mikloško, podľa ktorého treba byť s ústavnými zákonmi veľmi opatrný.

Kým Mikloško váha pri uzákonení obmedzenia sexuálnej výchovy, Holečková pri surogátnych materstvách.

Exšéfka poslaneckého klubu Martina Holečková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Mikloškovi sa myšlienka obmedziť sexuálnu výchovu na školách páči, keďže odmieta, aby sa konala proti vôli rodičov, no obmedzil by ju inou cestou. Myslí si totiž, že podobný ústavný zákon by bol nevykonateľný.

„Tento problém treba otvárať, ale zákonom sa podľa mňa nedá postihnúť, lebo škola nedokáže zabezpečiť každému žiakovi inú sexuálnu výchovu, ak má každý rodič iné výhrady a názory,“ argumentuje Mikloško. Holečková zas vraví, že surogátne materstvo, s ktorým nesúhlasí, nie je povolené ani teraz. V tom sa s Holečkovou zhoduje aj Čaučík.

Ukotvenie výhrady vo svedomí zas František Majerský či bývalý europoslanec Škripek pokladajú za nevyhnutnosť, ktorú by slovenskí zdravotníci ocenili.

„Pre mňa ako zdravotníka je to kľúčová vec, ktorú dnes nemáme, ale mala by byť. Majú to aj v iných krajinách EÚ a nie je v tom žiadny problém. Ak sa napríklad bavíme o interrupciách, tak v niektorých nemocniciach ich musíte vykonávať, keďže výhrada vo svedomí nefunguje,“ zdôvodňuje Majerský.

Šéf KDH Milan Majerský a poslanec František Majerský. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Stachura, ktorý s podporou jednotlivých bodov nemá problém, chce o detailoch diskutovať najskôr v rámci strany. Praje si, aby klub pri tejto téme zostal jednotný a na to, čo nemá šancu prejsť cez všetkých poslancov klubu, sa netlačilo.

„Máme na niektoré veci rozdielne názory, ale vždy sme si to v klube odkomunikovali a tak to aj bude. Nemá nás čo rozdeliť, lebo na konci dňa sa vždy dohodneme,“ dodáva František Majerský, ktorý sa neobáva, že by návrhy predsedníctva poslanecký klub rozdelili.

So Smerom nechcú prepisovať ústavu viacerí, nielen Mikloško

Najproblematickejšie je pre poslancov KDH presadzovať ústavné zmeny spolu s vládnou koalíciou. V takom prípade nemá KDH hlasy isté nielen od Holečkovej či Mikloška, ktorí sú vnímaní ako autonómnejší poslanci hnutia.

„Hoci sa mi tieto návrhy páčia, ja by som veľmi nerád hlasoval spolu so Smerom a ani s ním o ničom takom hlasovať nebudem,“ vraví pre Postoj Mikloško. „Vidím, akú politiku táto vládna koalícia robí, a nemám najmenší záujem legitimizovať ich ako dobrých kresťanov. O tom rozhoduje len Pán Boh.“

Poslanec František Mikloško. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Situáciu spred desiatich rokov, keď KDH so Smerom presadilo do ústavy definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, podľa Mikloška s tou súčasnou nemožno porovnávať.

Za pravdu mu dáva aj poslankyňa Andrea Turčanová. „Pri tom, čo tentokrát vyvádza vládna koalícia v zložení Smer, Hlas, SNS, môže KDH len veľmi ťažko za niečo s nimi hlasovať, pretože nebudeme mať istotu, že tam nevsunú svoje veci,“ vraví bývalá primátorka Prešova.

Možnosť hlasovať za zmeny s koalíciou pokladá za nereálnu. „Podporovať takúto babrácku vládu rozhodne nie je v záujme KDH,“ tvrdí.

10 rokov ochrany manželstva muža a ženy v ústaveČo prekážalo Američanom? A dokázalo by sa KDH so Smerom dohodnúť aj dnes?

Jozef Majchrák

Holečková sa práve s ohľadom na situáciu spred desiatich rokov obáva, že by KDH spolupráca so Smerom opäť uškodila. „Keď sme naposledy spolupracovali so Smerom, následne sme boli sedem a pol roka mimo parlamentu. Všetky strany, ktoré so Smerom spolupracovali, vždy na to doplatili,“ myslí si Holečková.

Po zrušení RTVS i presadení novely Trestného zákona aj Holečková odmieta legitimizovať vládnu koalíciu a hlasovať s ňou. Mala by s tým však menší problém, keby vládni poslanci podporovali aj ich opozičné návrhy. „Ale keď oni nevedia podporiť žiaden náš dobrý návrh na pomoc ľuďom, nevidím dôvod, aby som ja hlasovala spolu s nimi. Nechcem mať s nimi nič spoločné.“

Škripek prirovnáva spoluprácu so Smerom ku kotlebovcom

Pre Škripeka je podobná spolupráca so Smerom taká vážna otázka, ako bolo v minulosti hlasovať za protipotratové návrhy poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko. „Chceli rozvíjať rozbroje aj medzi kresťanmi, aj medzi politikmi a to isté robí teraz Smer,“ hovorí.

„Ja nesúhlasím s takým idealistickým, ale pseudospravodlivým postojom, že zákony, ktokoľvek ich podá, treba stopercentne za každú cenu podporiť,“ vraví Škripek.

Poslanec Branislav Škripek. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Aj Čaučíkovi by prekážalo, ak by KDH menilo ústavu práve s vládnou koalíciou, hoci by išlo aj o návrh kresťanských demokratov. „Neviem si to predstaviť,“ hovorí pre Postoj. Ako chce teda KDH získať 90 hlasov na prepísanie ústavy?

Podľa Čaučíka je cestou len širšia dohoda s opozičnými aj koaličnými stranami. Kto z opozície by návrhy KDH podporil, však nevie. „Tak ďaleko ešte nie sme. Ani neviem, aký majú k týmto bodom vzťah,“ vraví.

Len ťažko si predstaviť, ako by opoziční liberáli z SaS spolu s progresívcami podporili napríklad zákaz sexuálnej výchovy na školách, keďže ho odmietli aj pri poslednom hlasovaní v parlamente.

Stachura a Majerský majú iný názor, no bude to stačiť?

Peter Stachura nemá vyhranený názor, či by malo KDH o ústavných zmenách hlasovať spolu s koalíciou, hoci má voči nej veľké výhrady.

„Krokmi, ktoré vláda robí, sa pre mňa ako partner diskvalifikovali. Bezcitným spôsobom menia zákony vo svoj prospech a pošliapavajú základy demokracie,“ hovorí. Hoci je pre neho veľmi náročné spojiť sa s koalíciou, na druhej strane hovorí, že politika je o presadení dobrých vecí pre občana.

Poslanec má mať podľa Stachuru svoju slobodu, ale do parlamentu bol zvolený voličmi za stranu s programom a jeho cieľom by malo byť napĺňať ho v duchu hodnôt strany.

KDH v opozícii podľa neho hlasuje podľa obsahu návrhu, nie podľa toho, kto ho predložil. „Neviem, prečo sa teraz z toho robí také veľké haló, keď rovnakým spôsobom postupuje aj SaS či Progresívne Slovensko,“ argumentuje Stachura.

Jozef Hajko z KDHSmerácke návrhy neberieme vážne. Ťažko budeme hlasovať s takouto vládou

Adam Takáč

Podobne sa vyjadril aj poslanec František Majerský, ktorému by tiež neprekážalo meniť ústavu s vládnou koalíciou, ale nemyslí si, že sa to podarí. Hovorí, že zatiaľ žiadna komunikácia s koaličnými ani opozičnými stranami neprebehla, preto je o tom predčasné hovoriť.

„Myslím si, že koalícia nebude súhlasiť s týmito návrhmi a určite za ne nezahlasuje, takže to neprejde. Zatiaľ nám ani jeden opozičný návrh neprešiel,“ hovorí Majerský.

Líder SNS Andrej Danko už pripomenul, že rokovanie s opozíciou je porušenie koaličnej zmluvy, preto sa musia najskôr dohodnúť v rámci koalície, až potom o čomkoľvek rokovať s KDH.

Aký je teda cieľ KDH, keď dopredu viacerí poslanci nepokladajú presadenie vlastných zmien za reálne? Podľa Turčanovej bude mať hnutie tieto zmeny legislatívne pripravené tak, aby ich bolo možné podporiť a schváliť, keď na to príde vhodný čas.

„Nemá to byť len o tom, že predkladáme návrhy a schytávame jedno fiasko za druhým. Musíme pracovať tak, aby sme pretláčali témy, ktoré bude aj druhá strana schopná vypočuť a prijať a na ktoré bude aj spoločnosť zrelá,“ hovorí exprimátorka.