Po tom, čo premiér Robert Fico vo svojom prejave na hrade Devín predstavil víziu postaviť „hrádzu progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina“, a nevylúčil ani zmenu ústavy, viacerí politici prišli s vlastnými návrhmi.
Hnutie KDH predstavilo svojich osem programových priorít, ktoré chce pretaviť do konkrétnych návrhov na ústavné zmeny.
Na margo tejto témy sa však vyjadril aj predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko, ktorý pre televíziu Markíza naznačil, čím by chcela koalícia začať v budovaní „hrádze proti progresivizmu“ – v ústave by si vraj vedeli predstaviť zákaz adopcií detí osobami rovnakého pohlavia.
Už po prezidentských voľbách predseda vlády Robert Fico kresťanským demokratom ponúkol rozhovory o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi. „Ja s tým nemám žiadny problém,“ povedal smerom k poslancom KDH. S predsedom hnutia Milanom Majerským o tom hovoril aj krátko po parlamentných voľbách.
Vládna koalícia potrebuje aspoň 11 opozičných poslancov, aby mohla zmeniť ústavu. Denník Postoj sa preto pýtal poslancov KDH, či by po tom, ako hnutie plánuje predložiť vlastné návrhy na zmenu ústavy, podporili aj podobnú iniciatívu vládnej koalície.
Poslanec František Majerský pokladá koaličné návrhy v kultúrno-etických témach za „odpútavanie pozornosti“ a „prekrývanie vlastných zlyhaní“.
„To, čo Danko otvára, naozaj nechcú riešiť. Oni nie sú konzervatívci. Chcú iba odpútavať pozornosť a problémy v krajine sa snažia zvaliť na niekoho úplne iného,“ hovorí menovec predsedu hnutia, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval z posledného miesta kandidátky.
Branislav Škripek, ktorý prišiel do KDH z Kresťanskej únie v týchto témach koalícii nedôveruje. „Je to v rovine jedna pani povedala, jeden Danko povedal. Jemu sa to páči, je to dráždivé,“ komentoval Škripek nápad šéfa SNS.
Väčšina poslancov vládnej koalície v minulosti nehlasovala ani za obmedzenie sexuálnej výchovy na školách (Danko bol dokonca proti), ani za zákon o rodných číslach, ktorý by zamedzil úradnej zmene pohlavia.
„Ja si ani nemyslím, že také niečo budú podávať, alebo pôjdu presne vytvárať rozbroje, pretože toto bude vážna otázka,“ hovorí pre Postoj Škripek. „Nesúhlasím s takým idealistickým, ale pseudospravodlivým postojom, že zákony, ktokoľvek ich podá, treba stopercentne za každú cenu podporiť.“

Pre Škripeka je spolupráca so Smerom v týchto témach natoľko vážnou otázkou, ako bolo v minulosti hlasovať za protipotratové návrhy poslancov Kotlebovej ĽSNS. „Chceli rozvíjať rozbroje aj medzi kresťanmi, aj medzi politikmi a to isté robí teraz Smer,“ hovorí.
Hoci Milan Majerský ešte v októbri 2023 v Na telo Plus televízie Markíza povedal, že on osobne by „pravdepodobne“ za takúto zmenu ústavy hlasoval, podľa podpredsedu KDH Mariána Čaučíka nie je nutné o podobnom zákaze vôbec hlasovať.
„V našom právnom poriadku tento právny inštitút - homosexuálne pary - nie je definovaný a teda je úplne zbytočná diskusia o tom, či je kvôli tomuto potrebné otvárať otázku zmeny ústavy.“ vysvetľuje Čaučík s tým, že slová Andreja Danka pokladá za „populistický výstrel, ktorý vzbudzuje vášne a koalícia ním chce získať len politické body.“
Podobne sa v minulosti vyjadril aj František Mikloško. „Tu sa my máme hádať ako takí malí kuťovia, ktorým niekto hodí kúsok slaninky, aby sa oň bili. A zápas o médiá a občiansky život nám budú utekať,“ povedal pre denník SME s tým, že podobný zákon pokladá za nevykonateľný.
„Neviem si predstaviť, ako by taký zákon vyzeral,“ povedal a pripomenul, že žena či muž si dnes môže dieťa adoptovať sama.
Bývalá predsedníčka poslaneckého klubu Martina Holečková dodáva, že adopcie párov rovnakého pohlavia nie sú na Slovensku povolené ani dnes. Exprimátorka Prešova Andrea Turčanová sa k tejto téme nechcela konkrétnejšie vyjadriť. „Pripravíme návrhy, určite sa dozviete, aké budú aj v tejto téme.“
Peter Stachura zas hovorí, že poslanec má svoju slobodu, ale do parlamentu bol zvolený voličmi za stranu s programom a jeho cieľom by malo byť napĺňať ho v duchu hodnôt strany. Tak by sa zachoval aj v prípade hlasovania o zákaze adopcií homosexuálnymi pármi.