Intelektuálne pramene Trumpovej „dvojky“ J. D. Vancea ovplyvnil filozof volajúci po konci liberalizmu aj kontroverzný blogujúci monarchista

Zatiaľ čo Donald Trump pochádza z rodiny realitného developera, no s voličmi komunikuje jednoduchým jazykom obyčajných ľudí, jeho kandidát na viceprezidenta J. D. Vance pôsobí v tejto oblasti opačne.

Vance, ktorý vyrastal v chudobnej časti Ohia a jeho detstvo bolo poznačené chudobou a zlým životným štýlom jeho matky, podľa svojich vlastných slov trávil v posledných rokoch veľa času skúmaním „podivných pravicových subkultúr“.

Vance – vyštudovaný filozof a právnik – je oveľa viac ako Trump intelektuálne ovplyvnený takzvanou postliberálnou pravicou, čo je intelektuálne hnutie v rámci konzervativizmu, ktoré sa v porovnaní so zvyškom Republikánskej strany vyznačuje výraznejším príklonom k sociálnemu konzervativizmu a silnejším odporom voči liberalizmu vo všetkých jeho prejavoch.

Postliberálni konzervatívci za hlavnú úlohu štátu nepovažujú ochranu slobody ako konečného cieľa, ale zdôrazňujú „spoločné dobro“ a budovanie občianskych cností, ktoré by mal štát aktívne propagovať. (Niektorí komentátori poukazujú na to, že takto definovaný postliberalizmus nápadne pripomína katolícke sociálne učenie.)

Prestížny portál Politico dal dokopy zoznam niekoľkých mysliteľov patriacich medzi postliberálnych pravičiarov, ktorí Vancea ovplyvnili najviac.

Postliberalizmus Patricka Deneena

Patrick Deneen je americký politický filozof, ktorý pôsobí na Univerzite Notre Dame. Svoje najvýraznejšie dielo napísal v roku 2018 pod názvom Prečo liberalizmus zlyhal (v slovenčine vydal Postoj).

V provokatívnej knihe Deneen tvrdí, že liberalizmus zlyháva pre svoje chybné ideové základy a bolo by omylom myslieť si, že na súčasnú krízu dokážeme nájsť riešenia, ktoré z neho vychádzajú.

Dôraz liberalizmu na individualizmus a ekonomickú slobodu (a na súťaž ako arbitra usporiadania spoločenského systému) podľa Deneena ohrozuje rodinné väzby, hodnoty spoločného dobra a miestne ekonomiky.

Deneen vo svojom diele spája liberalizmus (a najmä jeho ekonomickú stránku) s eróziou vzdelávacieho systému, ktorý sa namiesto výchovy budúcich občanov k cnostiam v súčasnosti sústreďuje skôr na prípravu pracovníkov užitočných pre trh.

Liberalizmus pritom Deneen nechápe výlučne ako problém jednej zo strán v americkom politickom súboji, teda demokratov alebo republikánov. V nedávnom interview so známym biskupom Robertom Barronom spojil s klasickým liberalizmom aj sexuálnu revolúciu v ľavici a ekonomický libertarianizmus v pravici.

Jeho dielo preto nie je vnímané ako stranícke a Deneen sa okrem nadšených reakcií spomedzi predstaviteľov „novej pravice“ dočkal aj toho, ako určité aspekty knihy ocenil napríklad Barack Obama (hoci bývalý americký prezident uviedol, že „s väčšinou“ Deneenových záverov nesúhlasí).

Svoju pozitívnu víziu o budúcnosti politiky Deneen predstavil v nasledujúcej knihe Regime Change (Zmena režimu) vydanej v roku 2023. Argumentoval v nej v prospech vytvorenia „postliberálneho poriadku“ s dôrazom na konzervatívne hodnoty a prorodinnú politiku. Takisto navrhuje ochraňovať americký priemysel clami a stimulmi pre domácu výrobu.

Zmena režimuPostliberalizmus alebo O čom je nová kniha Patricka Deneena

Francis X. Maier

Vance sa k Deneenovej filozofii explicitne hlási. Zúčastnil sa na krste knihy Regime Change na americkej Katolíckej univerzite vo Washingtone, D. C., kde sa otvorene prihlásil k postliberálnej pravici.

Deneen ho po výbere kandidáta na viceprezidenta označil za „človeka s hlbokou osobnou vierou a integritou, muža oddaného rodine, veľkorysého priateľa a skutočného vlastenca“.

Technologický pesimizmus Petra Thiela

Peter Thiel je technologický podnikateľ a politický aktivista, ktorý bol kedysi Vanceovým šéfom v investičnom biznise a v roku 2022, keď sa Vance dostal do Senátu, patril medzi najväčších podporovateľov republikánov. Thiel bol zároveň spoluzakladateľom spoločnosti PayPal a prvým externým investorom do spoločnosti Facebook.

Kombinácia liberalizmu a prebujnenej byrokracie podľa Thiela zmenila trajektóriu technologického vývoja tak, že namiesto spoločenského pokroku prináša skôr civilizačný úpadok. Podobne o tejto téme píše aj konzervatívny komentátor New York Times Ross Douthat vo svojej knihe Dekadentná spoločnosť.

Najdôležitejší politický preklad rokaRoss Douthat píše, ako vytrhnúť Západ z pohodlnej dekadencie

Lukáš Krivošík

Prepojenie stagnácie technologického pokroku a kultúrnej dekadencie bolo aj témou Thielovej prednášky na Yalovej univerzite v roku 2011, kde sa po prvýkrát stretol s Vanceom.

Jeho názory na politiku sú veľmi komplikované a Politico priznáva, že nie je jasné, nakoľko sa prekrývajú s Vanceovým svetonázorom. Sám Vance však uviedol, že Thiela od začiatku ich priateľstva považuje za dobrého partnera v dialógu, a keď sa deje niečo zaujímavé, chce poznať aj jeho názor.

Politická budúcnosť samotného Thiela je však otázna. Pre The Atlantic z novembri 2023 uviedol, že zanevrel na demokraciu a v najbližších voľbách nikoho nepodporí. Pred mesiacom na Aspen Ideas Festival však potvrdil, že bude voliť Trumpa, hoci ho nebude podporovať finančne.

Monarchista Curtis Yarvin

Azda najkontroverznejším mysliteľom s určitým vplyvom na Vancea je Curtis Yarvin, programátor, ktorý blogoval pod pseudonymom Mencius Moldbug.

Yarvin, podobne ako postliberálna pravica, odmieta pokrok ako cieľ sám osebe. Americkú demokraciu považuje za oligarchickú štruktúru, ktorá svoje mocenské záujmy presadzuje médiami a vzdelávacími inštitúciami. Tento komplex Yarvin nazýva „katedrálou“.

Potom však Yarvin navrhuje svoju vlastnú liečbu, ktorá je o čosi kontroverznejšia ako jeho diagnóza. Programátor, ktorý vo svojich textoch často používa informatickú terminológiu ako „reset“ či „debugging“, navrhuje demokraciu nahradiť štruktúrami na spôsob akciových spoločností, na ktorých čele by stál de facto monarcha s absolútnou mocou, no zodpovedal by sa akcionárom.

Yarvinove ambiciózne nápady na prestavbu celej spoločnosti sú pre postliberálnu pravicu príliš radikálne, no Vance považuje za dôležitý jeho koncept „katedrály“ v spojitosti s takzvaným deep state, vládou etablovaných a vzájomne prepojených štátnych byrokratov, ktorú Trump často kritizoval.

Vance koncept katedrály implicitne spomenul v konzervatívnom podcaste v roku 2021, keď povedal: „O niektorých z týchto vecí písal chlapík menom Curtis Yarvin. Myslím si, že Trump bude v roku 2024 opäť kandidovať, a ak by som mu mal dať jednu radu: mal by vyhodiť každého jedného byrokrata na strednej úrovni, každého úradníka v štátnej správe a nahradiť ich našimi ľuďmi.“

Vance teda uznáva existenciu „katedrály“, no na rozdiel od Yarvina ju nechce spáliť a postaviť na jej mieste korporáciu. Namiesto toho ju chce naplniť lojálnymi ľuďmi.

Obetný baránok Reného Girarda

René Girard, v roku 2015 zosnulý francúzsky filozof, historik a literárny kritik, sa od zvyšku intelektuálov, ktorí ovplyvnili Vancea, tematicky výrazne odlišuje. Na Vancea však mal veľký vplyv ako jeden z hlavných dôvodov jeho konverzie na katolicizmus v roku 2019.

Vance vo veľkej eseji o svojej konverzii na katolicizmus uvádza, že ho ovplyvnili dva najznámejšie koncepty Girardovej filozofie – „mimetická rivalita“ a s ňou združený „mýtus obetného baránka“.

Girardova filozofia v skratke tvrdí, že ľudia sa učia túžiť po tom, po čom túžia iní. To však nevyhnutne vedie ku konfliktom, ktoré sú v spoločnosti tlmené rituálnym obetovaním vinného „obetného baránka“ v kultúre a náboženstve, teda vyvŕšením sa na niekom.

Kresťanstvo tento mýtus stavia na hlavu tým, že obetný baránok – Ježiš Kristus – v ňom nie je vinný a že Boh sa stavia na stranu obete, nie na stranu komunity, ktorá sa obeťou snaží zmierniť spoločenské napätie.

„Obetného baránka sme nachádzali zaborení v močiari sociálnych médií a digitálne sme sa naňho vrhli. Boli sme bojovníkmi spoza klávesnice, ktorí sa vybíjali na ľuďoch prostredníctvom Facebooku a Twitteru, slepí k vlastným problémom,“ píše Vance o tom, kde v súčasnej kultúre našiel aplikáciu Girardovej filozofie.

„Bojovali sme o pracovné miesta, ktoré sme v skutočnosti nechceli, a zároveň sme sa tvárili, že o ne vôbec nebojujeme. Konečným výsledkom aspoň pre mňa bolo to, že som stratil jazyk cnosti. Cítil som väčšiu hanbu za to, že som neuspel na skúške na právnickej fakulte, ako za to, že som stratil nervy pri svojej priateľke. To všetko sa muselo zmeniť. Bolo načase prestať s obetnými baránkami a zamerať sa na to, čo môžem urobiť, aby som veci zlepšil,“ dodal.

O Vanceovej knihe Hillbilly ElegyAmerická hrdza

Jaroslav Daniška

Interview Roda Drehera

Priateľstvo amerického novinára a spisovateľa Roda Drehera a J. D. Vancea sa začal krátko po vydaní knihy Hillbilly Elegy, ktorá Vancea preslávila. Svedectvo o vyrastaní v chudobných častiach Ameriky Drehera ohúrilo natoľko, že ho označil za „jednu z najlepších kníh, aké kedy čítal“, a s Vanceom spravil interview.

Ako Dreher spomínal čerstvo po Trumpovom výbere Vancea za kandidáta na viceprezidenta, toto interview sa stalo nečakane virálnym a prispelo k Vanceovej popularite aj medzi liberálmi, ktorí sa skrze optiku jeho životného príbehu snažili pochopiť úspech Donalda Trumpa.

Dvaja muži zostali priateľmi a Dreher Vancea podporoval aj v jeho konverzii na katolícku vieru (hoci podľa svojich vlastných slov chcel, aby sa stal pravoslávnym kresťanom).

Dreher je čitateľom Postoja známy skrze svoje knihy Benediktova voľba a Neži v lži, ktoré takisto vyšli vo vydavateľstve Postoj Media a ktoré medzi slovenskými konzervatívcami vyvolali intelektuálnu polemiku.

Ako ďalších, ktorí Vencea najviac ovplyvnili, Politico označilo iránskeho emigranta a konzervatívneho publicistu Sohraba Ahmariho, v súčasnosti šéfredaktora online magazínu Compact, a think-tank Claremont Institute z Kalifornie, ktorý popri kritike multikulturalizmu a morálneho relativizmu obhajuje návrat k obmedzenej vláde a k prirodzeným právam ako k pôvodným základným princípom USA. 

Myslitelia, s ktorými sa Vance spája, sú v hnutí MAGA (Make America Great Again) niečím veľmi nezvyčajným, poznamenáva Politico. Ak sa volebná mapa Spojených štátov amerických v novembri zafarbí na červeno, ich myšlienky by mohli mať významný vplyv na budúcnosť tejto krajiny.