Zmena režimu Postliberalizmus alebo O čom je nová kniha Patricka Deneena

Denník New York Times nazval britský film Peterloo z roku 2018 „vynikajúcim a náročným“, no v USA zarobil menej ako 2 milióny dolárov. Dôvod je jednoduchý. My Američania sme slabí aj vo vlastných dejinách, nieto ešte v cudzích. Peterloo rozpráva príbeh masakra Peterloo v anglickom Manchesteri, čo bola udalosť, ktorá definovala moderné britské dejiny, no na tejto strane Atlantiku veľkú pozornosť nevyvolala. Možno je to chyba.

Šestnásteho augusta 1819 sa zišlo asi 60 000 hladných, neozbrojených robotníkov so svojimi ženami a deťmi na Poli svätého Petra v Manchestri, aby pokojne žiadali hospodársku a politickú reformu. V tom čase malo v Británii volebné právo sotva 11 percent ľudí. Podmienky v továrňach v prvých rokoch priemyselnej revolúcie boli bezútešné. Rodinný život nivočila slabá mzda, rozšírená nezamestnanosť a detská práca. Chudobní sa stále väčšmi prepadávali do chudoby. Bohatí bohatli na systéme nastavenom tak, aby bol v prospech anglickej vládnucej triedy.

Reakcia úradov v ten deň bola poučná. Na demonštrantov zaútočila kavaléria a pechota vyzbrojená bajonetmi. Zabili 18 a zranili do 700 ľudí. Napriek verejnému pobúreniu z masakra vláda zareagovala násilným potláčaním prejavov nesúhlasu v celej krajine vrátane policajných razií, masového zatýkania, tvrdých zákonov proti vzbure a odsúdení do väzenia. Britskému reformnému hnutiu trvalo desaťročia, kým sa pozviechalo a bolo úspešné.

Dejiny sa nikdy neopakujú. No vzorce ľudského myslenia a správania sa opakujú neustále. Preto má minulosť pre súčasnosť toľké poučenia. Jedným z nich je: každá spoločnosť má elitnú vládnucu triedu, bez ohľadu na to, ako dobre je zamaskovaná. Platí to aj o demokraciách. A teda aj o našej.

To nemusí byť zlé, ako poznamenáva Patrick Deneen vo svojej novej presvedčivej knihe Regime Change: Toward a Postliberal Future (Zmena režimu. K budúcnosti po liberalizme). Keď elity využívajú svoje výhody pre spoločné dobro, keď sú ochotné počúvať ľud, ktorý vedú, a „splynú“ s ním vo vzájomnej podpore, kultúre sa darí.

Problémy nastanú, ako vždy, keď vedúca trieda začne byť presvedčená o vlastnej podstatnej nadradenosti, zaslúženosti svojho úspechu… a o podstatnej menejcennosti a zaslúženom neúspechu neumytých más. Keď elity ignorujú ľud, ktorý majú viesť, koledujú si o problém. A často ho nakoniec aj majú.

Napriek všetkej svojej ničivej stupidite bol útok na Kapitol 6. januára 2021 výbuchom plebejského hnevu voči politickej patricijskej triede, ktorá je správne vnímaná tak, že pohŕda obyčajnými občanmi v „krajine, nad ktorou prelietavajú lietadlá“ (pozn. red.: myslené je konzervatívne vnútrozemie USA v kontraste s liberálnymi pobrežnými oblasťami) – ich náboženstvom, potrebami a starosťami. Pekným dôkazom toho bola hystéria elít a pomstychtivé tresty, ktoré nasledovali po útoku vo Washingtone.

Útok na Kapitol sa líši od Peterloo takmer v každom ohľade a Deneen voči nemu žiadne sympatie neprechováva. Stojí však za zmienku (ako som už písal), že 70 percent národného bohatstva v Spojených štátoch sa v súčasnosti nachádza v rukách horných 10 percent populácie. Spodných 50 percent populácie, naša plebejská trieda, má 2,5 percenta bohatstva. A nerovnosť v rozdelení bohatstva u nás rastie rýchlejšie než v akejkoľvek inej vyspelej ekonomike. Manželstvo, rodinný život, zmysluplná práca a emočné zdravie sa v „skrachovanej“ polovici americkej ekonomickej scény nachádza v rozličnom stave dysfunkcie.

A ako ukazuje Deneen, veľkú časť tohto utrpenia môžeme sledovať až ku kultúre fragmentácie, ktorú razia elity v mene „slobody“ „voľby“ a „pokroku“, lebo majú zdroje tešiť sa z ovocia svojich libertínskych opatrení a zároveň sa izolovať od akýchkoľvek ich toxických účinkov.

V tomto Deneen presvedčivo buduje na dedičstve nebohého Christophera Lascha v knihe The True and Only Heaven (Pravé a jediné nebo) a The Revolt of the Elites and the Betrayal of Democracy (Vzbura elít a zrada demokracie). Na rozdiel od Lascha je však Deneen nielen talentovaný akademik, ale aj veriaci katolík. Viera utvára kľúčové prvky jeho argumentu a vyžaruje spoza textu.

Pri čítaní knihy som si v nej zvýraznil takmer štvrtinu. Miestami text pôsobí ako manifest. John Locke a John Stuart Mill nepatria medzi Deneenových hrdinov… jemne povedané. Autor však píše nielen s vášňou, ale aj s pútavou jasnosťou a značnými analytickými zručnosťami. Vychádza z Aristotela, Polybia, Akvinského, Pierra Manenta, Michaela Linda (The New Class War, Nová vojna tried), Michaela Sandela (The Tyranny of Merit, Tyrania zásluh) a mnohých iných, na základe ktorých tvrdí, že vzhľadom na prebiehajúcu „studenú občiansku vojnu“ v našej krajine v skutočnosti potrebujeme:

Samozrejme, takéto reči priam vyzývajú na kritiku, ak nie rovno na politické besnenie. Ale tých, ktorí sú ochotní počúvať, Deneen provokuje k sviežemu – a veľmi potrebnému – premýšľaniu nad tým, ako a prečo sme skončili v súčasnom sekularizovanom, konfliktnom a morálne vyprázdnenom zmätku. Ponúka aj praktické kroky k tomu, ako sa dostať tam, kam nám treba ísť, aj keď bude táto cesta – vzhľadom na realitu nášho prostredia – možno ešte ťažšia, než sa zdá, že si autor myslí.

Človek nemusí prijať všetky Deneenove argumenty, aby obdivoval jeho presvedčenie a odhodlanie. Prepožičiava zrozumiteľný hlas veľmi rozšírenej frustrácii z lídrov, ktorí zneužívajú svoj privilegovaný status, keď pohŕdajú samotným ľudom, ktorý vedú, aj jeho presvedčeniami. A dejiny naznačujú, že takéto pohŕdanie máva nepríjemné následky.

Nakoniec, zmena režimu je podobne ako predchádzajúca Deneenova kniha Prečo liberalizmus zlyhal „radikálna“ v pôvodnom zmysle slova. Spochybňuje základy a vývoj liberálnej spoločnosti inšpirovanej liberalizmom v prospech „konzervativizmu spoločného dobra“ založeného na biblickej viere prvých osadníkov Ameriky.

A to si od nás zasluhuje pozornosť i vďaku.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Francis X. Maier je profesor katolíckych štúdií v Centre etiky a verejnej politiky.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.