Obojstranná výpomoc Vnúčatá trénujú mozog starších ľudí lepšie ako sudoku, tvrdia vedci

„Leto je pre mňa obdobie nadoraz. Raz je u mňa jedno vnúča, potom druhé a ďalší týždeň pre istotu všetky tri,“ opisuje pre Postoj Anna Javorčáková, ako u nej posledné roky vyzerá obdobie letných prázdnin.

Pani Anna je dôchodkyňa, žije neďaleko Piešťan, má 64 rokov a s manželom žijú v rodinnom dome, z ktorého ich dve deti už odišli a založili si vlastné rodiny. 

Tešia sa z troch malých vnúčat, dvaja chlapci majú za sebou už prvý rok v škole, najmladšiu vnučku čaká nástup do školy po týchto prázdninách. Snažia sa pomôcť so starostlivosťou o nich najmä počas prázdnin, ktoré sú oveľa dlhšie ako dovolenka, ktorú si ich pracujúci rodičia môžu dovoliť vybrať. Je to model bežný v mnohých slovenských rodinách.

„Poteším sa, keď vnúčatá prídu, celý dom ožije, ale mám už svoj vek a niekedy je toho na mňa priveľa,“ hovorí pani Anna o svojich pocitoch z prázdnin strávených s vnúčatami.

„Musím sa priznať, že nakoniec sa vždy teším, že v septembri bude pokoj a ja nebudem stále variť, upratovať a rozmýšľať, ako deti zabaviť,“ dodáva. Niekedy je toho na ňu priveľa, ale ako tvrdí, nechce sklamať dcéru a syna, ktorí sa spoliehajú, že sa postará o vnúčatá v čase, keď sa nemôžu uvoľniť z práce.

Nie každý starý rodič je nastavený na to, že sa chce spolupodieľať na starostlivosti o svoje vnúčatá. Pre tých, ktorí nechcú stratiť kontakt s vnúčatami a snažia sa svojim deťom pomáhať so starostlivosťou o ne, prinášajú najnovšie vedecké výskumy výbornú správu. 

Aj keď je pre starých rodičov starostlivosť o vnúčatá spojená s únavou a so stresom, prináša im aj obrovský benefit. 

Najnovšie výskumy dokazujú, že starostlivosť o vnúčatá ich udržiava v mentálnej kondícii oveľa lepšie ako knihy, krížovky či rôzne pamäťové tréningy.

Potrebujeme žiť v širšom spoločenstve

Byť starým rodičom sa často považuje za jednu z najväčších životných radostí. Deťom už starí rodičia nezabezpečujú základné potreby a starostlivosť, ani výchova nie je na ich pleciach, naopak, oslobodení od týchto povinnosti si môžu užívať spoločný čas s malými deťmi viac ako v čase, keď plnili svoju rodičovskú funkciu.

„Ako ľudské bytosti potrebujeme mať okolo seba skupinu ľudí, ktorí tvoria náš svet,“ povedala pre britský denník The Telegraph britská detská psychoterapeutka a hovorkyňa tamojšej Asociácie detských psychoterapeutov Ryan Lowe. 

„Starí rodičia sú tou najlepšou možnosťou, ako prekročiť hranice svojej nukleárnej rodiny,“ dodáva. To je podľa nej prospešné pre deti, pretože im to pomáha spoznávať a vytvárať ďalšie modely ľudského správania, vďaka čomu si dokážu v budúcnosti budovať zdravé vzťahy.

David Brooks o kríze rodinyDôvodom je nukleárna rodina, ktorá sa odstrihla od širších príbuzenských vzťahov

Alena Potocká

Najnovšie výskumy však dokazujú, že kontakt s vnúčatami prináša veľké benefity aj pre starých rodičov. Je to totiž jeden z najlepších spôsobov, ako udržiavať v kondícii svoje kognitívne myslenie. 

„Kontakt s vnúčatami je pre mozog ich starých rodičov ako tréning. Krížovky alebo sudoku tiež trénujú mozgové závity, ale vnúčatá sú úplne iná úroveň,“ tvrdí Ryan Lowe.

Pri svojich tvrdeniach sa opiera o závery štúdie Emory University z roku 2021, ktorá zistila, že u babičiek, ktoré boli v častom kontakte so svojimi vnúčatami, bola prítomná silná emocionálna empatia. Zároveň u nich namerali nižšie úrovne depresie a osamelosti. 

Starí rodičia sú tou najlepšou možnosťou, ako prekročiť hranice svojej nukleárnej rodiny.

Ďalšia štúdia z roku 2023, ktorá bola publikovaná v časopise Journal of Marriage and Family, zistila, že aj starí rodičia, ktorí svojim deťom poskytujú aspoň minimálnu starostlivosť, majú lepšie kognitívne funkcie ako osoby, ktoré sa o ne nestarajú vôbec.

Prvá menovaná štúdia sa zamerala len na staré mamy, pričom jej autori sú presvedčení, že by mali vo svojej práci pokračovať a preskúmať aj vplyv starostlivosti o vnúčatá na starých otcov. 

„Zamerali sme sa na mozgové funkcie babičiek, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu v našom spoločenskom živote a rozvoji,“ povedal pre univerzitný webový portál Emory University, ktorá výskum zastrešovala, jeden z jeho autorov, Minwoo Lee. Poukázal na to, že ide o dôležitý aspekt ľudskej skúsenosti, ktorý sme doteraz do značnej miery z oblasti neurovedy vynechávali.

Vedci vlastne prvý raz skenovali mozgy starých mám pri prezeraní si fotografií svojich malých vnúčat. Odborníci tvrdia, že vďaka tomu získali nervovú snímku tohto výnimočného medzigeneračného puta. 

Ilustračné foto: Shutterstock

Vedúci autor a profesor na Katedre antropológie a katedre psychiatrie a behaviorálnych vied Emory University v Atlante James Rilling tvrdí, že údaje z výskumov dokázali výraznú aktiváciu v oblastiach mozgu, ktoré sú spájané s emocionálnou empatiou. 

„Naznačujú, že staré mamy dokážu cítiť to, čo cítia ich vnúčatá, keď s nimi komunikujú. Ak sa ich vnúča usmieva, cítia jeho radosť. A ak plače, cítia bolesť a úzkosť dieťaťa,“ vysvetľuje Rilling. 

Štúdia, naopak, zistila, že keď si staré mamy pozerajú fotografie svojich dospelých detí, aktivuje sa úplne iná časť mozgu spájaná skôr s kognitívnymi funkciami. To podľa vedcov naznačuje, že sa svoje dospelé deti snažíme rozumovo pochopiť, kým pri malých deťoch sme nastavení viac emočne.

„Malé deti majú pravdepodobne vyvinuté vlastnosti tak, aby boli schopné ‚manipulovať‘ nielen s mozgom matky, ale aj starej mamy,“ hovorí Rilling. 

James Rilling sa snaží závery svojho výskumu vysvetliť aj z antropologického hľadiska. Tvrdí, že ľudia pri výchove kooperujú, a teda matkám sa dostáva pomoci pri starostlivosti o ich potomstvo, hoci zdroje tejto pomoci sa v rámci rôznych spoločností líšia. 

„Často predpokladáme, že popri matkách sú otcovia najdôležitejšími opatrovateľmi, ale nie je to vždy tak,“ hovorí Rilling. „V niektorých prípadoch sú primárnymi pomocníkmi staré mamy.“ 

James Rilling predstavil svoju „hypotézu babičiek“, ktorá vysvetľuje, prečo majú ženy tendenciu žiť dlho po reprodukčnom veku – poskytujú totiž evolučné výhody svojim potomkom a vnúčatám. Podľa neho aj tento faktor možno hľadať za dôvodom, prečo sa ženy dožívajú vyššieho veku ako muži.

Dôkazy podporujúce túto hypotézu našiel napríklad aj v štúdii tradičného ľudu Hadza v Tanzánii, kde potrava, ktorú hľadajú práve babičky, zlepšuje nutričný stav ich vnúčat. Aj v modernejších spoločnostiach sa hromadia vedecké dôkazy o tom, že pozitívne zapojené babičky sú spájané s deťmi, ktoré majú lepšie výsledky v mnohých smeroch vrátane študijných výsledkov, sociálneho správania i fyzického zdravia.

Vedecké dáta ukazujú, že starostlivosť o vnúčatá neprináša len emočnú rovnováhu, ale má výrazne pozitívny vplyv na zachovanie rozumových schopností i duševného zdravia starých rodičov.

Kontakt s vnúčatami stimuluje intelektuálnu aktivitu

Sociologičky Jennifer Caputo, Kathleen A. Cagney a Linda Waite zverejnili v roku 2023 v časopise Journal of Marriage and Family závery výskumu, ktorý skúmal vzorku viac ako 11-tisíc dospelých Američanov vo veku 50 a viac rokov.

Zistili, že starostlivosť o vnúčatá má významne pozitívny vplyv na mentálne zdravie starých rodičov, a to z viacerých dôvodov.

Nepriamym výsledkom tejto starostlivosti je zlepšenie rodinných vzťahov s vlastnými deťmi i väčšia rodinná súdržnosť. Dobrými a láskyplnými vzťahmi s vnúčatami získavajú starí rodičia možnosť pozitívne ovplyvniť ich rozvoj a budujú si v sebe pocit spojenia s budúcimi generáciami. 

Starostlivosť o vnúčatá tiež predstavovala zvýšenú fyzickú aktivitu starých rodičov najmä vo veku nad 60 rokov.

„Máme presvedčivé dôkazy, že starostlivosť o vnúčatá spôsobuje emocionálne naplnenie, zlepšuje sociálnu integráciu a zvyšuje fyzickú aktivitu, čo je pozitívne spojené so psychickou pohodou,“ píše sa v záveroch štúdie. „Taktiež stimuluje intelektuálnu aktivitu, najmä ak sú interakcie zložité alebo náročné, čo pomáha udržiavať kognitívne funkcie starších dospelých,“ dodávajú autorky štúdie. 

Odborníčky nezabúdajú ani na tienistú stránku starostlivosti o vnúčatá. Hovoria aj o tom, že starostlivosť o malé deti je pre starších ľudí vyčerpávajúca a starí rodičia majú často pocit, že preto majú menej času na iné prospešné sociálne aktivity aj na seba.

Máme presvedčivé dôkazy, že starostlivosť o vnúčatá spôsobuje emocionálne naplnenie, zlepšuje sociálnu integráciu a zvyšuje fyzickú aktivitu.

Prichádzajú však k záveru, že napriek všetkým spomenutým negatívam sú benefity starostlivosti o vnúčatá oveľa vyššie, prejavujú sa v dobrej mentálnej kondícii, udržaní si rozumových schopností a tým sa zlepšuje ich fyzické i duševné zdravie. 

A to sa deje dokonca aj vtedy, keď je starostlivosť o vnúčatá nie veľmi častá a skôr len sporadická.

Profesor antropológie James Rilling vo svojich rozhovoroch so starými rodičmi zistil, že najväčšou výzvou je pre nich nezasahovať do výchovy. Potvrdili mu, že je to pre nich veľmi ťažké, keď majú vlastnú predstavu, ako by mali byť ich vnúčatá vychovávané a aké hodnoty by im mali byť vštepované. Práve prekročenie tejto hranice býva často začiatkom konca dobrého vzťahu so starými rodičmi.

Rilling upozorňuje, že pri čoraz vyššom veku dožitia čoraz dlhšiu etapu svojho života prežijeme ako starí rodičia. Aj preto by sme sa mali snažiť nebrať starostlivosť o malé deti v rodine ako príťaž a niečo, čo nás obmedzuje, ale, naopak, naučiť sa užívať si svoju novú rolu.

Napríklad starí rodičia, ktorí sa zúčastnili na výskume a ktorí uviedli, že sa aktívne podieľajú na starostlivosti o vnúčatá, si užívajú najmä to, že na ich pleciach už nestojí existenciálna starostlivosť o deti. 

„Mnohí z nich povedali, aké je pekné nebyť pod takým časovým a finančným tlakom, pod akým boli pri výchove svojich detí,“ hovorí Rilling. „Môžu si užiť skúsenosť byť starou mamou či starým otcom oveľa viac ako byť rodičom.“