Štát zamestnal stovky mentorov Učiteľom majú pomáhať, nie ich kritizovať

Problémy s disciplínou či v komunikácii s rodičmi, snaha nahradiť klasické metódy modernejšími, ale aj vzdelávanie žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. To sú časté problémy, s ktorými už dnes učiteľom v bežných základných školách pomáhajú mentori.

Systémová podpora pedagógov bola na Slovensku dlho len výdobytkom niektorých súkromných škôl. Začínajúci učitelia s minimom praxe počas štúdia, ale aj tí starší na pokraji vyhorenia či boriaci sa s rôznymi problémami tak boli často odkázaní sami na seba.

Navštívili sme jedno z regionálnych centier podpory učiteľov aj pedagogičku, ktorá využíva mentoring, aby sme zistili, ako po novom vyzerá pomoc školám.

Nie inšpekcia, ale pomocná ruka

„Služby mentorky som sa rozhodla využívať, keďže som začínajúca učiteľka. Ako začínajúci učiteľ ste hodený do vyučovacieho procesu, kde máte získať skúsenosti?“ hovorí pre Postoj učiteľka z veľkej trnavskej základnej školy na Bottovej Manuela Heribanová. Aj keď má pätnásť rokov praxe ako vychovávateľka, po doplnení potrebného vzdelania sa postavila za katedru ako začiatočníčka. Tento školský rok je triednou učiteľkou prváčikov, štvrtákov učí prírodovedu. Hovorí, že s kolegyňami v kabinete sa rozprávajú, nikto z nich však nemá priestor na podrobnú analýzu vyučovacieho procesu.

Učiteľka prvákov Manuela Heribanová hovorí, v čom jej pomáha mentoring. Foto: Postoj/autorka

Pre mentoring sa rozhodla na základe dobrej skúsenosti bývalej kolegyne. Priznáva, že na začiatku mala obavy, že mentorka jej bude vyčítať chyby, ktoré robí. „Moje obavy sa vôbec nepotvrdili. Keď je na mojej hodine, nemám pocit, že je tam niekto, kto mi ide niečo vyčítať, ale, naopak, niekto, kto mi chce pomôcť a zefektívniť moju prácu,“ dopĺňa Heribanová.

Jej mentorka počas vyučovania sedí na hodine a robí si poznámky. „Potom si hodinu spolu rozoberieme, povie mi, čo boli silné stránky hodiny a kde vidí priestor na zlepšenie. Nedáva mi hotové rady, otázkami ma smeruje k riešeniu,“ vysvetľuje učiteľka, ako mentoring prebieha.

Heribanová hovorí, že ako učiteľka nemá šancu všímať si všetky reakcie detí a vo frmole jej veľa vecí unikne. „Keď napríklad preberáme nové písmeno, prváci ho musia vidieť. Vtedy poviem: ,Všetky očká na mňa,‘  a hneď vysvetľujem. Mentorka ma však upozornila, že sa na mňa nepozerajú všetci žiaci, lebo niektorí ešte píšu. Teraz vždy počkám dlhšie, kým získam pozornosť všetkých,“ hovorí príklad z hodiny.

Pomoc nielen pre začiatočníkov

V Regionálnom centre podpory učiteľov v Trnave, ktoré sme navštívili, pracuje sedem mentoriek. Hovoria, že ich pomoc vyhľadávajú okrem začínajúcich učiteľov aj pedagógovia v strednom veku, ktorí potrebujú nový stimul. 

Mentorka z trnavského RCPU Vanda Stančíková. Foto: Postoj/Adam Rábara.

Podľa jednej z mentoriek Vandy Stančíkovej väčšina pedagógov nezažila túto formu pomoci, a tak sú niektorí spočiatku skeptickí. „To, čo učitelia poznajú, sú hospitácie a inšpekčná činnosť, kde ich niekto hodnotí. Mentoring však vychádza z koučingu, nie je tam teda hodnotiaci prístup, ale má ich podporiť na ceste rastu. Hľadáme spolu to, čo by sme mohli zmeniť a nabudúce vyskúšať,“ hovorí Stančíková a dodáva, že tí, ktorí spoluprácu zažili, sú veľmi pozitívne naladení a odporúčajú ju ďalej.

Mentorky z Trnavy, s ktorými sme sa rozprávali, momentálne stíhajú pokryť dopyt učiteľov. Prešovské RCPU funguje kratšie, a tak sa snaží dostať do povedomia učiteľov. Väčší nápor očakáva jeho riaditeľka koncom školského roka. RCPU v Martine funguje už tretí rok. Riaditeľka Zuzana Herbrychová pre Postoj povedala, že mentori majú práce dosť, vedia si ju však zadeliť podľa priorít. „Prednosť majú vždy učitelia, ktorí mentoring ešte nezažili,“ uviedla. Tí, ktorí prešli ročným mentoringom, majú stretnutia so svojím „koučom“ už menej často, systém je už u nich podľa Herbrychovej nastavený.    

Učitelia majú svoje centrá v okresoch

Štát v posledných dvoch rokoch vyškolil už asi tristo mentorov z vybraných učiteľov, aby svojich kolegov pripravili na zmeny vo vzdelávaní, ktoré postupne do našich škôl prináša kurikulárna reforma. Riešiť s nimi však môžu aj problémy, na ktoré denne pri práci so žiakmi narážajú.

Logo RCPU. Foto: Postoj/ Adam Rábara.

Týchto sprievodcov učiteľov v jednotlivých okresoch zastrešujú regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU). Momentálne je týchto centier na Slovensku 32, ďalších osem pribudne vo zvyšných okresoch v septembri tohto roka. Začiatkom budúceho školského roka má byť podľa ministerstva školstva vytvorených dokopy štyristo mentorských miest. Na päť základných škôl tak pripadá jeden mentor. To, či učitelia využijú ich služby, je výlučne na ich rozhodnutí.

Mentori na úkor učiteľov?

Regionálne centrá a mentori sú financovaní z plánu obnovy, v rámci ktorého dostalo Slovensko na zmeny vo vzdelávaní milióny eur. Mentori boli vybraní spomedzi učiteľov, ktorí zostávajú na polovičný úväzok naďalej pracovať vo svojej škole, druhú časť ich úväzku tvorí práve pomoc kolegom.

Riaditeľka Základnej školy Alexandra Dubčeka v Martine Dana Brezňanová dávnejšie pre Postoj povedala, že nie všetci riaditelia sú ochotní uvoľniť pedagóga pre službu mentora, lebo tým sčasti prídu o akčného a kvalifikovaného učiteľa. Pri nedostatku kvalifikovaných pedagógov je to zo strany riaditeľov pochopiteľné. Riaditeľka martinskej školy jednu zo svojich učiteliek do služby mentorky pustila, poskytuje ju aj učiteľom na vlastnej škole.

Vzdelávacia reforma Prvý stupeň bude až do piateho ročníka. Z tvorby reformy odišli kľúčoví ľudia

Adam Takáč Mária Melicherová

Ministerstvo už rozhodlo o novom rozdelení základnej školy. Chýbajú však učebnice aj systém hodnotenia. Prvé školy by pritom mali na systém nabehnúť už v septembri.

 „Cieľom zmien je aj to, aby sa stalo kultúrou školy, že sa učitelia môžu od seba navzájom učiť,“ vysvetľuje bývalá riaditeľka centra RCPU Martina Grošková. Školy znížia úväzok aktívnym učiteľom, na druhej strane získajú vyškoleného mentora, ktorý aj po skončení prípravy reformy môže pomáhať kolegom vo svojej škole.

Nenašli dosť vhodných kandidátov

Kritériom na miesto mentora je minimálne päťročná učiteľská prax a bydlisko v regióne. Adepti museli prejsť pohovorom so zástupcami ministerstva školstva a organizácií Teach for Slovakia a LEAF, ktoré sa zaoberajú mentoringom v školstve. Tie následne mentorov aj školili.

Všetky miesta sa pre nedostatok vhodných uchádzačov doposiaľ ani nepodarilo obsadiť. „Z 320 mentorských miest je obsadených 305, pätnásť je neobsadených. Pri výbere je pre ministerstvo školstva kľúčová kvalita a potenciál mentorov pri práci so školami a učiteľmi,“ napísali nám z tlačového odboru ministerstva.

„To, čo učitelia poznajú, sú hospitácie a inšpekčná činnosť, kde ich niekto hodnotí. Mentoring však vychádza z koučingu, nie je tam teda hodnotiaci prístup, ale má ich podporiť na ceste rastu.“Zdieľať

Pre učiteľov, ktorí začali robiť mentorov, je zlaďovanie dvoch náplní práce dosť veľká zmena. „Spočiatku som mala vždy ráno pripravené dve tašky, každú do inej práce,“ smeje sa jedna z trnavských mentoriek Tatiana Ďurovská. Ďalšou výzvou je, že sa musia naučiť pracovať s dospelými ľuďmi, čo je pre väčšinu učiteľov novinka.

Centrá podpory učiteľov majú fungovať aj po zavedení reformy

Regionálne centrá robia okrem mentoringu pre školy aj rôzne workshopy a prednášky. „Vzdelávania šijeme školám na mieru, teda pripravíme si prednášky podľa oblastí, o ktoré prejavila daná škola záujem, v čase, keď majú napríklad riaditeľské voľno,“ hovorí riaditeľka trnavského RCPU Katarína Kissová. Aj v rámci takýchto školení nadväzujú kontakty s učiteľmi.

Snažia sa tiež dostať do povedomia príklady dobrej praxe, teda školy, ktorým sa úspešne podarilo zaviesť zmeny. „Cieľom regionálnych centier podpory je sieťovať školy. Keď vidíme, že sa niekde pasujú s problémom, a vieme, že niečo zafungovalo v škole, ktorá je len o dve dediny ďalej, snažíme sa tieto školy prepojiť,“ hovorí bývalá riaditeľka RCPU v Trnave Martina Grošková. Za úspech preto považuje aj vytvorenie klubu riaditeľov v regióne. „Riaditelia si chvália, že sa u nás stretli, potykali si a môžu si navzájom pomáhať, keďže často riešia podobné problémy,“ dodáva Grošková.

Riaditeľka RCPU v Trnave Katarína Kissová. Foto: Postoj/Adam Rábara.

Činnosť centier na podporu učiteľov sa nemá skončiť zavedením reformy do všetkých škôl v roku 2026. „RCPU nevnímame ako trojročný projekt z Plánu obnovy a odolnosti SR, ale ako ďalší pilier podpory školám a pedagogickým zamestnancom,“ uviedol vo svojom stanovisku tlačový odbor ministerstva.

Z čoho bude ich činnosť financovaná? Do roku 2025 išlo o financovanie z plánu obnovy, ďalšie tri roky majú ísť peniaze na centrá zo štrukturálnych fondov. „Od roku 2029 už budú mať regionálne centrá vybudované a dostatočne posilnené partnerstvá v regióne a stanú sa všeobecne akceptovanou a využívanou formou profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov. Oni sami budú poznať potrebu ďalšej existencie takýchto centier. Školy ich služby budú naďalej využívať a hradiť ich z prostriedkov na profesijný rozvoj,“ napísali Postoju o ďalších plánoch s centrami z tlačového odboru ministerstva.

Učiteľ ako sprievodca nie jediný nositeľ vedomostí

Na zmeny vo vzdelávaní už tento školský rok nabiehajú prvé ročníky v pilotných asi štyridsiatich školách. Od septembra k nim pribudne ďalších vyše štyristo škôl, ktoré sa prihlásili v decembri minulého roka.

Mentorky RCPU v Trnave. Foto: Postoj/Adam Rábara.

Hlavnou myšlienkou reformy je presunúť ťažisko vzdelávania od memorovania poznatkov k získavaniu zručností, ako je kritické myslenie, čitateľská, finančná gramotnosť či schopnosť plánovať.

Podľa mentoriek z trnavského centra, ktoré sme navštívili, to bude vyžadovať výrazný posun vo vnímaní roly učiteľa. Zásadnejšia zmena než to, čo sa bude po novom učiť, je totiž to, ako sa to bude učiť. „Učiteľ už nemá byť v pozícii výhradného nositeľa vedomostí, ktorý skúša a známkuje. Skôr má byť akýmsi sprievodcom, ktorý aktivitu presmeruje na deti,“ hovorí riaditeľka centra Katarína Kissová. Ovocie reformy tak bude závisieť hlavne od učiteľov.