Pohľad z Moskvy Rusi nie sú v panike, vojna ich živí

Prianie a realita sa často obchádzajú. Priali by sme si, aby sankcie konečne mali taký drvivý účinok, že sa v Rusku začne panika? Mnohí určite. Realita je však oveľa zložitejšia. Rusko nie je domček z kariet, ktorý sa pre jeden balíček sankcií rozsype. To by sme si mali uvedomovať, ak nie od roku 2014, tak určite od roku 2022, keď Moskva rozpútala plnohodnotnú vojnu proti Ukrajine.

Presne na štátny sviatok Deň Ruska 12. júna, ktorý Rusi, mimochodom, nemajú príliš radi, pretože im pripomína rozpad ZSSR, Spojené štáty uvalili na krajinu Vladimira Putina nové sankcie.

Spojené štáty rozšírili sankcie proti Rusku, dopadli aj na tamojšie významné finančné inštitúcie. Americké obmedzenia majú postihnúť predovšetkým ruské aktivity v Ázii a subjekty, ktoré podľa Washingtonu pomáhajú Rusku s jeho vojnou proti Ukrajine. Celkovo ide o zhruba 300 ľudí a právnických osôb, spresnilo americké ministerstvo financií.

Oznámilo tiež, že cieľom nových sankcií je „architektúra ruského finančného systému“, ktorú podľa neho ruské úrady „preorientovali na uľahčenie investícií do ruského vojenského priemyslu a na nákup tovaru potrebného pre ďalšiu agresiu proti Ukrajine“. Na sankčnom zozname je preto napríklad poisťovňa Sogaz, v ktorej sú poistení ruskí vojaci bojujúci na ukrajinskom fronte, čo má sťažiť výplaty za zranenie či smrť vo vojne. A aj moskovská burza a ruské Národné clearingové centrum, ktoré je prostredníkom všetkých jej obchodov s valutami.

Ako sa sankcie prejavili? Americké reštrikcie prinútili moskovskú burzu k zastaveniu obchodovania v dolároch a eurách.

A to je všetko? Prekvapivo áno.

Určite nemálo čitateľov zaregistrovalo na sociálnych sieťach a, bohužiaľ, aj v niektorých médiách správy, že Rusi v panike vyberajú peniaze z bánk. Že sa údajne tvoria dlhé rady pred bankomatmi a ruskí sporitelia šalejú. A ako dôkaz bola dodávaná snímka jedného radu v Petrohrade pred tamojšou populárnou zmenárňou.

Nesmierne mi prekážajú „lepšie“ dezinformácie. Sú síce opakom dezinformácií proruských šaškov, ktorí šíria hlúposti ruskej propagandy, ale inak sa v ničom nelíšia. „Lepšie“ dezinformácie sú nepravdivé správy, v našom prípade o Rusku, ktoré šíria zástancovia liberálnych a demokratických hodnôt, saturujúce potrebu víťazstva nad Ruskom a našej nadradenosti nad Ruskom. Špecialista na „lepšie“ dezinformácie je v tomto ohľade na sieti X Igor Suško.

Hoci správy o krachu Ruska, o smrti náčelníka ruského generálneho štábu Gerasimova či vražde Alexeja Navaľného ​​znejú až fantasticky a potvrdzujú sa tým schémy, v ktorých je Rusko vnímané, nie sú o nič lepšie než táraniny vyznávačov plochej zemegule. A čo je horšie, ich šírenie fakticky podrýva dôveryhodnosť k inak relevantným médiám či stúpencom liberálnej demokracie.

Rusi sú voči slovu sankcie imúnni

A aká teda bola situácia v Rusku po uvalení amerických sankcií na moskovskú burzu? Vlastne žiadna. Svoju finančnú paniku si Rusi odbyli na začiatku vojny, keď sa ruská spoločnosť ponorila do neznámych vôd a skutočne sa obávala o svoje úspory, o to, ako ruský štát bude vo vojnovom móde vôbec fungovať.

Preto po uvalení aktuálnych reštrikcií sa síce niektorí Rusi rozhodli nakúpiť si zahraničnú valutu, obzvlášť keď sa ruská Centrálna banka nevyjadrila, ako bude riadiť kurz eura a dolára, ale o paniku rozhodne nešlo.

Niektoré zmenárne preto predávali valutu s obmedzením, niektoré pre istotu vôbec – aby na tom neprerobili. Avšak koncom minulého týždňa sa situácia stabilizovala. Na stanovenie výmenných kurzov rubľa voči doláru a euru ruská Centrálna banka teraz používa bankové a mimoburzové údaje.

V našej štvrti na západnej periférii Moskvy bol pokoj. Nielenže banky nikto nebral útokom – špeciálne som sa bol pozrieť do pobočky štátnej Sberbank –, ale dokonca mi pripadalo, že Rusi sú voči slovu sankcie imúnni. Ich postupný nábeh a schopnosť Kremľa sa s nimi vyrovnať zrejme ruskej spoločnosti dávajú istú psychologickú imunitu voči sankčnému tlaku.

A je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec. Rusi nemajú vlastne dôvod cítiť neistotu. Aspoň tá časť ruskej spoločnosti, ktorá vojnou žije alebo pomáha v jej chode.

Začiatkom mesiaca ruský štatistický úrad Rosstat zverejnil správu, podľa ktorej tento rok v marci platy v ročnom porovnaní vyrástli o viac ako 21 percent. Priemerný plat tak dosiahol hodnotu 87 740 rubľov, teda zhruba 922 eur.

Ruskí štatistici uvádzajú, že najvyššie priemerné mzdy sa vyplácajú vo sfére ťažby ropy a plynu a presahujú 324-tisíc rubľov (cca 3403 eur), najhoršie na tom majú byť ruskí zamestnanci v pohostinstve, ktorých priemerný plat nedosahuje ani 48-tisíc rubľov (cca 504).

Rast platov prebieha konštantne od ruského vpádu na Ukrajinu. Ruskí ekonómovia poukazujú, že jeho hlavným hnacím motorom je na plné obrátky pracujúci zbrojný priemysel, horibilné platy pre bojovníkov na ukrajinskom fronte a niektoré civilné sektory, ktoré vďaka západným reštrikciám chytili druhý dych.

Veľký dopyt po pracovníkoch v zbrojnom priemysle

Ruský zbrojný priemysel pritom masovo vysáva pracovníkov z civilného sektora a stále nemá dosť. Ako oznámil na nedávnom Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre Denis Manturov, podpredseda vlády zodpovedný za priemysel, zbrojovkám chýba 160-tisíc zamestnancov.

Podľa jeho slov za necelý rok a pol podniky vyrábajúce zbrane pre ruskú armádu zamestnali 520-tisíc pracovníkov, ale potreba personálu stále pretrváva.

„Skutočne zaznamenávame nárast miezd v niektorých oblastiach ekonomiky, v niektorých profesiách. Rast miezd zaznamenávame v priemysle s nedostatkom zamestnancov s technickým vzdelaním, teda stredoškolsky vzdelaných technikov a robotníkov a inžinierov s vyšším vzdelaním. Oboch skupín je v ekonomike nedostatok. A niektoré firmy sa jednoducho snažia udržať platy na maxime, aby neprišli o tých technicky zdatných špecialistov, ktorých sa im podarilo prilákať alebo ktorých chcú prilákať ešte viac,“ povedal mi ruský ekonóm Vasilij Koltašov z Inštitútu novej spoločnosti.

Koltašov podotýka, že privilegovaných sektorov s prudko rastúcimi platmi nie je toľko, ako by sa mohlo zdať. Expert prirovnal súčasnú ekonomickú situáciu k Rusku na začiatku tisícročia, keď došlo k oživeniu hospodárstva po prudkom prepade na konci deväťdesiatych rokov.

Pokiaľ však vtedy podvyživený ruský trh prahol po manažéroch orientujúcich sa v predaji a nákupe, teraz je záujem o pracovníkov, eufemicky povedané, schopných privariť k tanku poklop.

Aké bludy mi píšu RusiIdeme trestať Európu, ste na strane satana a skončíte ako Ukrajina

Jiří Just

Rozdiely v platoch

Podľa Koltašova je disproporciu v platoch vidieť najmä v ruských regiónoch. „V regiónoch, v rozpočtovej sfére, v oblasti stredného a vysokého školstva alebo v oblasti štátneho zdravotníctva. Ak kvalifikovaní lekári pracujúci v súkromnom sektore zarábajú viac ako v štátnej sfére, tak sa môžu spoľahnúť len na dorovnanie inflácie. Preto máme taký nejednotný obraz,“ vysvetľuje.

Ako uvádza, na jednej strane firmy pracujúce pre zbrojnú výrobu dávajú svojim zamestnancom horibilné sumy, na strane druhej sú obyvatelia regiónov, ktorí musia pracovať v dvoch zamestnaniach, aby finančne vyšli.

„Pokiaľ ide o značnú časť populácie, tá zatiaľ markantný nárast reálnych príjmov nepocítila. Naopak, inflácia dopadla na ľudí veľmi tvrdo. Zamestnávatelia im tieto straty nekompenzovali a mzdy nezvyšovali,“ dodáva Koltašov.

Ruská realita je preto tak trochu iná, než sa môže zdať z médií a sociálnych sietí. A kým je vojna pre Rusov zdrojom horibilných príjmov a dôvodom na hrdosť, situácia v krajine Vladimira Putina sa len ťažko zmení. A to aj napriek rôznym zakolísaniam.

Je to pre nás zlá správa? Možno. Ale zároveň prispieva k tomu, aby sme vytriezveli a začali brať situáciu vážne.