ESĽP v spore Karsai vs. Maďarsko Európske štáty nie sú povinné legalizovať eutanáziu, riešením je paliatívna starostlivosť, rozhodol súd

Európsky súd pre ľudské práva 13. júna rozhodol o tom, že Maďarsko môže zachovať svoje zákony, ktoré zakazujú asistovanú samovraždu, informovala agentúra CNA.

Tento rozsudok sa týka všetkých 46 krajín, ktoré patria do Rady Európy, vrátane Slovenska, keďže potvrdil legitimitu zákonov chrániacich život.

Rada Európy nemôže vydávať zákony, no môže presadzovať ľudské práva a udržiavanie právneho štátu vo svojich členských štátoch. Jej najrelevantnejším orgánom je Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sa riadi Európskym dohovorom o ľudských právach z roku 1953.

Práve na tento dokument sa odvolala konzervatívna aliancia právnických kancelárií ADF International, ktorá v súdnom spore Karsai vs. Maďarsko tvrdila, že maďarský zákon o zákaze asistovanej samovraždy by sa mal zachovať. O jeho napadnutie sa pokúsil Dániel Karsai, maďarský právnik trpiaci neurodegeneratívnym ochorením.

O jeho žiadosti minulý rok informovali viaceré európske médiá vrátane slovenských a českých ako Denník N, SME či iRozhlas.cz.

ADF poukazovala na to, že Európsky dohovor o ľudských právach na rozdiel od práva na život negarantuje žiadne právo na smrť.

ESĽP teraz dal za pravdu Maďarsku. Zákon zakazujúci asistovanú samovraždu je podľa rozhodnutia súdu v súlade s povinnosťou štátu chrániť život svojich občanov.

„Neexistuje žiadny základ pre záver, že sú členské štáty nabádané, nieto ešte povinné poskytnúť prístup k asistovanej samovražde,“ uviedol ESĽP.

Veľké riziko zneužitia

Právnik Dániel Karsai tvrdil, že Maďarsko porušuje Európsky dohovor o ľudských právach, keď mu neumožňuje podstúpiť asistovanú samovraždu.

Podľa neho išlo o narušenie súkromného a rodinného života a porušenie zákazu diskriminácie, o ktorých hovoria články 8 a 14 spomínaného dohovoru, pretože nevyliečiteľne chorí pacienti môžu požiadať o ukončenie liečby, zatiaľ čo asistovaná samovražda je nelegálna.

Aliancia ADF poukazovala na riziko zneužitia legálnej asistovanej samovraždy, ktoré by pocítili najmä bezbranní ľudia. „Odstránenie takýchto ustanovení zo zákona vytvára nebezpečný scenár, v ktorom sa na zraniteľných ľudí vyvíja tlak, aby ukončili svoj život v obave (či už oprávnenej, alebo neoprávnenej), že budú príbuzným, opatrovateľom alebo štátu, ktorý má nedostatok prostriedkov, na ťarchu,“ uviedla.

ESĽP vo svojom rozhodnutí podobne zdôraznil ohrozenie ľudských životov, ktoré by bolo dôsledkom legalizácie asistovanej samovraždy. Podľa súdu existuje riziko omylu a zneužitia takéhoto zákona a legalizácia asistovanej samovraždy má rozsiahle spoločenské dôsledky.

„Maďarská spoločnosť nepovzbudzovala chorých, aby sa usilovali o smrť, ale namiesto toho sa im snažila poskytnúť starostlivosť a podporu,“ uviedol súd v rozhodnutí na margo maďarskej legislatívy, ktorú napadol Karsai.

ESĽP konštatoval, že je ľudským údelom, že „lekárska veda nikdy nebude schopná odstrániť všetky aspekty utrpenia nevyliečiteľne chorých osôb“.

Zvýšená zraniteľnosť nevyliečiteľne chorých osôb sa má podľa ESĽP stretnúť s humánnym prístupom, ktorý zahŕňa paliatívnu starostlivosť na vysokej úrovni.

Kde sa povolila eutanázia, nebol už krok späťNajskôr prísne kritériá, časom sa smrť povoľuje psychicky chorým aj deťom

Alena Potocká

Eutanáziu povoľuje len nepatrná menšina štátov

Súd navyše poukázal na to, že „väčšina členských štátov Rady Európy naďalej zakazuje eutanáziu a súvisiace praktiky“. Jediné štáty Rady Európy, ktoré legalizovali asistovanú samovraždu, sú Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Španielsko.

V rezolúcii zhromaždenia Rady Európy z roku 2012 sa pritom uvádza, že „úmyselné usmrtenie závislej ľudskej bytosti konaním alebo zanedbaním v jej údajný prospech musí byť vždy zakázané“.

V Spojených štátoch amerických je eutanázia alebo asistovaná samovražda legálna v 10 z 50 štátov a v dištrikte hlavného mesta.

„Na celom svete len nepatrná menšina krajín povoľuje asistovanú samovraždu. Všade, kde je táto prax povolená, sú právne ‚záruky‘ nedostatočné na to, aby zabránili zneužívaniu, čo sa ukazuje ako najškodlivejšie pre zraniteľných členov spoločnosti vrátane starších ľudí, zdravotne postihnutých a ľudí trpiacich duševnými chorobami alebo depresiami,“ uviedol Jean-Paul Van De Walle, právnik ADF.

„Samovražda je niečo, čo spoločnosť právom považuje za tragédiu, ktorej treba predchádzať, a to isté musí platiť aj pre asistovanú samovraždu. Cieľom, o ktorý sa všetci snažíme, musí byť starostlivosť, nie zabíjanie,“ dodal.

Daniel Karsai po zverejnení rozsudku na sociálnej sieti vyjadril z rozhodnutia súdu sklamanie. Napísal, že so svojimi kolegami si zdôvodnenie rozhodnutia preštudujú a v stanovenej lehote troch mesiacov posunú svoju žiadosť na Veľkú komoru ESĽP. „Nikto sa nemusí báť, budeme pokračovať!“ uviedol.

Súd zopakoval svoj postoj

Rozhodnutie v tomto prípade je v kontinuite s rozhodnutím ESĽP z roku 2002, keď súd rozhodol, že britský zákaz asistovanej samovraždy neporušuje Európsky dohovor o ľudských právach a chráni zraniteľných občanov.

Neskôr v roku 2022 ESĽP rozhodol o tom, že Belgicko porušilo právo na život Godelievy de Troyerovej, keď nezabezpečilo dostatočnú nezávislosť inštitúcií, ktoré v roku 2012 schválili jej žiadosť o eutanáziu pre „neliečiteľnú depresiu“. De Troyerová bola lekárom usmrtená bez toho, aby predtým kontaktovala akéhokoľvek člena svojej rodiny. Lekár, ktorý jej podal smrtiacu injekciu, bol aj spolupredsedom federálnej komisie poverenej schvaľovaním prípadov eutanázie.