Čo bude s Green Dealom? O čom je a prečo ho treba opraviť a zreálniť. Ekonomicky aj technologicky

Niektorí predstavujú ešte ambicióznejšie ciele, iní by ho chceli v niektorých bodoch ponaprávať a sú aj takí, čo by ho najradšej zniesli zo sveta.

Aj v slovenskej eurovolebnej kampani sa objavujú heslá ako „Zrušíme Green Deal“ a podobne.

Ide, samozrejme, o lacný politický sľub. Jednak nejde o akýsi jeden predpis, dokument či zákon, ktorý možno anulovať jediným vydareným hlasovaním, a jednak ani politická sila tých, ktorí sa cez takýto sľub snažia dostať do europarlamentu, nie je taká, aby sa aj na európskej úrovni dokázala nájsť väčšina na úplné vymazanie všetkých legislatívnych aktov, ktoré sú súčasťou Green Dealu.

Treba povedať aj to, že väčšina legislatívy, ktorá do tejto Európskej zelenej dohody patrí, nie je nijako zvlášť problematická. Diabol je však, ako obvykle, ukrytý v detailoch.

Aj preto sa na európskej úrovni postupne presadzuje myšlienka revízie niektorých aktov.

Ochrana životného prostredia má zmysel

Najprv si pomenujme základné východiská.

Všetko, čo prispeje k lepšej kvalite životného prostredia v najširšom význame tohto pojmu, treba oceniť a privítať. Menej znečistenia vo vzduchu, vo vode či v pôde znamená zdravší život pre všetkých.

Obnova prirodzených biotopov – napríklad lesov, mokradí, riek, jazier – znamená lepšiu kondíciu celej krajiny, odolnejšiu voči suchám či záplavám. Zdravšia a úrodnejšia znamená lepšiu úrodu. Rozmanitejšie biotopy znamenajú menšiu potrebu chemickej likvidácie živočíšnych a rastlinných škodcov.

Menej zbytočného odpadu a jeho recyklácia znamenajú menšiu záťaž na prostredie, ale aj nižšie náklady na získavanie primárnej suroviny, napríklad dreva na výrobu papiera alebo ropy na výrobu plastov.

Nezabiješ

Erik Potocký

Podpora lokálneho pestovania a chovu nielen šetrí spotrebu fosílnych palív na prepravu potravín (často z druhého konca planéty), ale šetrí aj peniaze, podporuje lokálnu ekonomiku, udržiava krajinu v kultúrnom stave.

Takýchto príkladov je nepreberné množstvo a mnohé z nich sa zámerovo pretavili aj do legislatívnych aktov, ktoré poznáme pod súhrnným pojmom Green Deal.

Otázkou však vždy zostane, v akej podobe sa do legislatívy dostali a či v schválenom znení naozaj prispievajú k deklarovanému cieľu.

Omyl totiž môže znamenať, že náklady – ekonomické, spoločenské, ale aj environmentálne – môžu byť napokon vyššie ako príspevok k zlepšeniu životného prostredia.

Čo je to Green Deal?

Hoci sa týmto pojmom oháňa kdekto a v posledných mesiacoch s blížiacimi sa eurovoľbami už takmer každý záujemca o politickú funkciu, odpoveď na otázku, čo je to Green Deal, nie je úplne jednoduchá.

Green Deal ako politický program bol predstavený 11. decembra 2019.

Chronologický prehľad jednotlivých krokov a právnych aktov možno nájsť na stránkach Európskej komisie. Doteraz má takmer 90 „míľnikov“.

Začalo sa to predstavením Investičného plánu Európskej zelenej dohody, Mechanizmu spravodlivej transformácie, Európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý má do roku 2050 zabezpečiť klimatickú neutralitu EÚ, a Európskeho klimatického paktu.

Nasledovali konkrétnejšie právne predpisy zasahujúce jednotlivé oblasti: Európska priemyselná stratégia, Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, stratégia Z farmy na stôl, Stratégia v oblasti diverzity.

Zelený údel

Erik Potocký

Pribudli energetické právne akty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov, vodíka či batérií, ale aj zámery v oblasti poľnohospodárstva, napríklad o využívaní pesticídov, takzvaná metánová stratégia týkajúca sa hlavne hovädzieho dobytka, či oblasť venujúca sa stavebníctvu – obnove budov s cieľom ich energetického zefektívnenia.

Komisia postupne prichádzala s reguláciami v oblasti obchodovania s emisiami, podarilo sa napokon presadiť aj takzvané uhlíkové clo, navrhla ďalšie sprísňovanie emisných noriem, ktorej súčasťou bol aj faktický zákaz predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

S uvedomením si sociálnych následkov a finančnej záťaže veľkej časti populácie prichádza nápad na zriadenie Sociálno-klimatického fondu. Vplyvy na priemysel má vyriešiť nová priemyselná dohoda v intenciách zeleného prechodu. Prístupu k zdrojom potrebným na elektrifikáciu všetkých oblastí života sa zas venuje právny akt o kritických surovinách.

Celé je to pretkané plnením čiastkových cieľov, napríklad v programe Fit for 55, kde ide o zníženie úrovne emisií do roku 2030 o 55 percent oproti referenčnému roku 1990.

Súčasťou Green Dealu sú aj ďalšie, rezortne špecifické súčasti, napríklad týkajúce sa morských rias, certifikácie dovozu z tretích krajín v snahe brániť odlesňovaniu najmä v trópoch, ochrana ozónovej vrstvy, pravidlá obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, takzvané práva na opravu výrobkov, ochrana opeľovačov a podobne.

Len z tohto heslovitého a neúplného zoznamu vidieť, že Green Deal nie je jeden ucelený materiál, ale má mnoho súčastí, z ktorých niektoré možno objektívne oceniť, iné boli predmetom sporov a sú aj také, ktoré sú vyslovene kontroverzné.

DekarbonizáciaEurópa nechce priemysel. Veď preň ani nemá dosť energie

Erik Potocký

Krátko po ohlásení Green Dealu svet naplno zasiahla covidová pandémia, ktorá pre vyvolané opatrenia okrem ľudského zdravia a životov devastovala aj hospodárstvo. Zrodil sa preto plán obnovy (systém dotácií a pôžičiek), ktorý mal ekonomiku oživiť. Jednotlivé schémy však boli od počiatku podfarbené ideou Green Dealu, každá krajina sa preto snažila svoj plán čo najviac ozeleniť, aby sa k peniazom dostala.

Mnohým z čiastkových súčastí Green Dealu sme sa venovali v samostatných textoch aj na Postoji – a aj ich výpočet by zabral niekoľko desiatok slov.

Pritom ani chronológia, ktorú uvádza Európska komisia, nie je úplná. V ďalších mesiacoch a rokoch majú podľa pôvodného plánu pribúdať ďalšie predpisy, nové ambicióznejšie zámery, revízie cieľov.

Plány narážajú na realitu

Kým išlo o deklarácie a politické vyhlásenia, existovala aj tendencia verejnosti zámery obsiahnuté v Green Deale podporovať. Svedčia o tom úspechy najmä zelených strán v minulom volebnom cykle v niektorých krajinách, ale aj príklon väčších a tradičnejších strán k zeleným témam. Napokon o tom hovoria aj sympatie verejnosti s protestujúcou mládežou, ktorú piatkovým blicovaním inšpirovala švédska (vtedy) tínedžerka Greta Thunberg.

Keď sa však opatrenia začali prejavovať v praxi a v jednotlivých krajinách sa začali schvaľovať zákony buď priamo vychádzajúce z Green Dealu, alebo obsahovo príbuzné, začala sa pomaly meniť aj verejná mienka.

V Česku má cena elektriny stúpnuť o 71 percentZdraženie je prvým z hmatateľných dôsledkov Green Dealu

Lukáš Kovanda

Z najvypuklejších možno spomenúť zámer vyššieho zdanenia fosílnych palív, ktorý vo Francúzsku stvoril takzvané Hnutie žltých viest, farmárske protesty proti metánovej stratégii a likvidácii chovov hovädzieho dobytka v Holandsku, ktoré napokon pretvorili tamojšiu politickú scénu, či búrlivú odozvu, ktorú mal v Nemecku nápad vládnych Zelených zakázať v domácnostiach kotly na plyn a tuhé palivo.

Prieskumy a odhady pred európskymi voľbami tak naznačujú, že celá európska politika sa posunie doprava. Víťazstvo vo voľbách už má tradične prakticky isté Európska ľudová strana (EPP), sama však väčšinu nedosiahne. Pravdepodobne zvolí užšiu spoluprácu s Európskymi konzervatívcami a reformistami a možno aj formu tichej podpory od skupiny nacionalistických strán ID.

Sama EPP už vo svojom programe avizuje prehodnotenie Green Dealu, resp. jeho kľúčových kontroverzných častí – napríklad zákaz spaľovacích motorov, sústrediť sa chce na oživenie európskeho priemyslu. Podobný názor má aj ECR.

Čaká nás revízia Green Dealu?EPP vo volebnom programe plánuje zvrátiť zákaz spaľovacích motorov

Erik Potocký

A tak hoci by aj veľká časť Socialistov (S&D) a liberálov (Renew) chcela za podpory Zelených pokračovať v nastolenom tempe, ba ho ešte zrýchliť, bez EPP na to nebudú mať dostatočný mandát. Ak sa teda budú chcieť naďalej podieľať na moci a výraznejšie prehovoriť do zloženia Európskej komisie, budú musieť prijať kompromisy navrhované ľudovcami a ECR.

Je tak viac-menej jasné, že k prehodnoteniu Green Dealu dôjde, jedine že by sa EPP ako celok chystala spáchať podvod na voličoch.

Ako sme už spomenuli, zrušenie celého Green Dealu by bolo politicky nemožné a ani by to z hľadiska ochrany životného prostredia nebolo vhodné.

Dôležité preto bude sústrediť sa na kľúčové kontroverzné oblasti a naplnenie sľubu uvaliť na Green Deal moratórium, teda dočasne neprijímať žiadne ďalšie legislatívne úpravy z tohto balíka.

To požaduje napríklad EPP, ale aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého strana Renaissance je kľúčovým členom skupiny Renew – aj preto by európski liberáli mohli byť viac naklonení úpravám v Európskej zelenej dohode, hoci slovenský člen tejto frakcie – PS – sa prezentuje výrazne prozelenou agendou a spravidla presadzuje tie najradikálnejšie znenia jednotlivých opatrení.

Problematické súčasti Green Dealu

Medzi „najpopulárnejšie“ témy patrí bez debaty faktický zákaz áut so spaľovacím motorom. V technickom vyjadrení ide o zákaz predaja a registrácie nových áut s nenulovými emisiami po roku 2035.

Hoci automobilky, ktoré majú v Európe svoje výrobné závody, sa už nastavili na postupný prechod na výrobu čisto elektrických áut, stále existujú možnosti, aby sa výroba tých so spaľovacím motorom zachovala aspoň v obmedzenej miere.

Kritici direktívne danej hranice roku 2035 upozorňujú na to, že aj keď je možné vyrábať v Európe v danom čase už len elektrické autá, problémom je jednak pokrytie nabíjacími stanicami, no čo je horšie, stovky miliárd eur si vyžiada budovanie a posilňovanie prenosových sietí.

Bez nich totiž hrozia rozsiahle výpadky dodávok elektriny alebo elektrina na prídel.

Už pri schvaľovaní zákazu či nulovej emisnej normy sa podarilo do dokumentu presadiť záväzné prehodnotenie, ktoré by Európska komisia mala urobiť v roku 2026, a aj ustanovenie o technologickej neutralite.

Už pri schvaľovaní zákazu či nulovej emisnej normy sa do dokumentu podarilo presadiť záväzné prehodnotenie, ktoré by Európska komisia mala urobiť v roku 2026, a aj ustanovenie o technologickej neutralite.

Vzhľadom na predvolebné očakávania je tak možné, že reálne dôjde k zásadnému prehodnoteniu totálnej preferencie elektromobility.

To sa zároveň týka aj sprísňovania až po nulovú úroveň nielen osobných, ale aj nákladných áut.

Otázna je aj povinnosť rekonštrukcie stavieb, ktorá by mala byť postupne povinná pre všetky typy administratívnych alebo obytných budov.

Nová emisná daňAko nám europarlament zdraží dopravu a bývanie

Erik Potocký

Ďalším problematickým bodom je množstvo administratívy, ktoré musí súkromný aj štátny sektor vyprodukovať pri spisovaní rôznych hlásení a správ. Takmer každý právny predpis obsahuje ustanovenia o tom, že sa majú vytvoriť príslušné kontrolné úrady, ktoré budú zhromažďovať informácie a tie sa potom budú sumarizovať na centrálnej európskej úrovni.

To znamená zamestnanie minimálne desaťtisícov úradníkov po celej Európskej únii, ktorých výsledkom práce nebude žiadna ekonomická pridaná hodnota.

Nepriamy súvis s tým má aj vytvorenie Sociálneho klimatického fondu, ktorý má kompenzovať náklady pre chudobnejšiu časť populácie, napríklad v prípade emisných daní v doprave a bývaní. Zhromaždiť sa majú miliardy eur, ktoré sa následne budú prerozdeľovať.

Prehodnotenie cieľov by sa malo týkať aj podielu znižovania emisií v porovnaní s referenčným rokom 1990. Plány totiž hovoria o zrýchľovaní tohto znižovania. Skutočnosť však naráža na realitu, v ktorej sa najprv vypínajú tie najšpinavšie zdroje, napríklad uhoľné elektrárne. Ďalšie znižovanie je ťažšie a zároveň drahšie.

Slovensko by sa muselo zbaviť priemyslu

Možnosti Slovenska v znižovaní emisií spracoval Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia. Ten konštatoval, že ciele Slovenska dané v balíku Fit for 55 sú bez výrazného obmedzenia dopravy a mobility nedosiahnuteľné. Uviedol aj to, že energetické úspory sa pri súčasných technologických možnostiach vylučujú so zachovaním súčasnej priemyselnej bázy našej krajiny. 

Inak povedané – aby sa nám podarilo splniť ciele znižovania emisií, významné priemyselné podniky by museli Slovensko opustiť.

Vypnúť všetko však nie je možné. Uprednostniť treba z princípu tie riešenia, ktoré vedú k porovnateľným výsledkom pri nižších celkových nákladoch.

Napríklad porovnávacia štúdia Radovana Ďuranu (vypracovaná pre europoslanca Eugena Jurzycu z SaS) uvádza ako najlacnejší spôsob zachytávania uhlíka opatrenia v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, teda do pôdy – 55 € za tonu CO₂. Pričom priemerné náklady znižovania emisií v EÚ v rokoch 1990 – 2015 sa pohybovali od 116 do 504 € za tonu.

Znižovanie emisií cez zvyšovanie podielu bezemisných vozidiel si podľa štúdie vyžaduje buď veľké náklady štátneho rozpočtu cez dotácie na kúpu a iné zvýhodnenie elektroáut, alebo vysoké súkromné náklady cez daňovú penalizáciu vlastníctva áut so spaľovacím motorom. Zároveň sa ukazuje, že s ukončením dotačných programov došlo vo viacerých krajinách k výraznému poklesu novoregistrovaných elektroáut.

Znižovanie emisií cez zvyšovanie podielu bezemisných vozidiel si podľa štúdie vyžaduje buď veľké náklady štátneho rozpočtu cez dotácie na kúpu a iné zvýhodnenie elektroáut, alebo vysoké súkromné náklady cez daňovú penalizáciu vlastníctva spaľováka.

Z porovnania tiež vyplynulo, že priemerné náklady na znižovanie emisií výrazne presiahli cenu emisnej povolenky na tonu oxidu uhličitého generovanú systémom ETS, ktorá sa v „najdrahších“ obdobiach pohybovala okolo 100 eur.

No a úplnou nevyhnutnosťou je, aby všetky normy, ktoré obsahujú akékoľvek nároky na technické možnosti niektorej z dotknutých oblastí, boli vopred konzultované s tými, ktorí týmto technickým záležitostiam rozumejú z praxe. 

Príkladom je pôvodná podoba návrhu na emisnú normu Euro 7, ktorá bola v praxi nevykonateľná, pretože v krátkom čase vyžadovala technológie, ktoré automobilky nemali šancu riadne vyvinúť a otestovať. Napokon sa znenie normy podarilo zreálniť.

To, že sa opatrenia prijímajú často bez potrebných technických podkladov a len na základe ideologického presvedčenia o nutnosti riešiť klimatickú krízu, potom vedie aj k takým záverom, že namiesto potravín sa úrodná pôda využíva na produkciu biopalív, čo sa časom ukázalo ako slepá ulička.

Alebo vykazovanie spaľovania dreva ako využívanie obnoviteľných zdrojov.

Potrebujeme opäť zdravý rozum

V každom prípade: legislatívna smršť, ktorá v končiacom sa volebnom období Európskeho parlamentu priniesla desiatky legislatívnych aktov, ktoré poznáme pod spoločným názvom Green Deal, potrebuje pauzu.

Potrebuje prehodnotenie, výraznú revíziu najproblematickejšej legislatívy a dôsledný legislatívny audit aj tých pravidiel, ktoré sú na prvý pohľad bezproblémové. Napríklad kvôli odstráneniu zbytočnej administratívy.

Aby si Európska únia svojím environmentalistickým nadšením nepoštvala proti sebe občanov jednotlivých krajín a nezničila vlastné hospodárstvo, ktoré má byť podkladom na financovanie všetkých politík súvisiacich aj s ochranou životného prostredia.