Kandidáti do europarlamentu Hokejisti, exministri, dezinformátori i prezidentskí kandidáti. Kto chce Brusel?

Doplnené v stredu 13. marca o ďalšie kandidátky

Kandidátnu listinu do eurovolieb v nedeľu do polnoci predložilo 25 politických subjektov vrátane jednej koalície. Dokopy sa o hlasy voličov uchádza 324 kandidátov.

„Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán preskúma predložené kandidátne listiny najneskôr do 20. marca a najneskôr do 30. marca  zaregistruje kandidátne listiny, ktoré sú v súlade so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva,“ uviedol rezort vnútra.

V súčasnosti sa prezidentská kampaň začala prepletať s kampaňou do eurovolieb. Viacerí kandidáti, ktorí bojujú o post hlavy štátu, sa budú uchádzať aj o miesto v Bruseli.

Príkladom nie je len Andrej Danko z SNS či Marian Kotleba z ĽSNS, ale aj kandidát na prezidenta Patrik Dubovský.

Matovičovci v koalícii so Za ľudí nominovali aj Dubovského

Hnutie Igora Matoviča svoju kandidátku predstavilo ako posledný politický subjekt. Do eurovolieb idú matovičovci v koalícii so stranou Za ľudí. V parlamentných voľbách sa uchádzali o hlasy voličov aj so stranou Kresťanská únia. Tá však ide do eurovolieb opäť sama.

Bývalé OĽaNO má 11 kandidátov, zatiaľ čo Za ľudí Veroniky Remišovej štyroch. Jedným z nich bude aj prezidentský kandidát Patrik Dubovský. Kandiduje z piateho miesta.

Historik ÚPN získal podpisy pod svoju prezidentskú kandidatúru od 15 poslancov hnutia Slovensko, Za ľudí a Kresťanskej únie, nepodpísal sa mu iba Igor Matovič, ktorý tiež kandiduje za prezidenta. Rovnako tak sa obavil aj na kandidátke do eurovolieb. Hnutiu chce „pomôcť“ v kampani z posledného miesta kandidátky.

Kandidátku povedie súčasný europoslanec Peter Pollák.

Do Bruselu za bývalé OĽaNO kandiduje z druhého miesta aj exminister vnútra Roman Mikulec. O dôveru voličov sa z tretej priečky kandidátky bude uchádzať aj šéf poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš. Kandidujú aj bývalí poslanci hnutia Anna Andrejuvová z NOVA a Milan Vetrák, ktorí sú dnes poslaneckými asistentmi.

Zo štrnásteho miesta kandiduje poslanec NR SR Gábor Grendel, z trinásteho Ľubomír Galko, exminister obrany za vlády Ivety Radičovej.

Hnutie bude chieť byť podľa Matovičovych slov „hlasom normálnosti v Bruseli“. Ak uspejú, plánujú sa postaviť obom extrémom – politike, ktorú „predstavuje vládna koalícia rozbíjajúca Európsku úniu zvnútra, ako aj politiku progresivizmu, ktorej hlavné posolstvá sú zavedenie práva na zabitie dieťaťa v tele matky medzi základné ľudské práva v Charte základných práv EÚ, alebo názory proti záujmom Slovenska v téme zaradenia jadrovej energie medzi ekologické zdroje,“ dodal Igor Matovič.

KDH stavilo na Lexmann a Škripeka

V eurovoľbách kandidujú za KDH obaja súčasní europoslanci. Miriam Lexmann vedie kandidátku z prvého miesta a Ivan Štefanec dostal od vedenia kresťanských demokratov štvrté miesto.

Štefanec najprv nebol v pôvodnom návrhu kandidátky, a to aj pre nesúlad s hnutím pri viacerých hlasovaniach v Bruseli. Bývalý politik SDKÚ sa presadil na kandidátke až na základe hlasovania členov rady KDH, ktorí ho dodatočne navrhli počas zasadnutia. Rada totiž hlasuje o každom mene kandidátky osobitne.

Z druhého miesta bude za KDH kandidovať bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas. Trojku má vysokoškolský pedagóg na Prešovskej univerzite Gabriel Paľa a päťku Branislav Škripek, ktorého v septembri zvolili do parlamentu za KDH.

V minulosti bol Škripek prvým europoslancom za OĽaNO. Po odchode z Matovičovho hnutia založil Kresťanskú úniu s odídenkyňou z KDH Annou Záborskou, s ktorou kandidoval aj do europarlamentu. Doň sa však v roku 2019 nedostal, hoci získal viac preferenčných hlasov ako vtedajšia jednotka KÚ Záborská.

V KDH siahli aj po bývalých hokejistoch Dávidovi Skokanovi a Jurajovi Mikúšovi.

Z posledného miesta bude do Bruselu kandidovať aj bývalý predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ, ktorý bol v minulosti splnomocnencom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Od roku 1998 bol hlavným vyjednávačom za prístupové rokovania Slovenskej republiky za člena Európskej únie a neskôr ako prvý Slovák vykonával aj funkciu eurokomisára.

Kresťanská únia to skúsi s Krajniakom a Vašečkom

Strana Anny Záborskej pôjde do eurovolieb samostatne, a nie s hnutím Slovensko a stranou Za ľudí, ako spolu kandidovali v predčasných parlamentných voľbách.

Z prvej priečky bude kandidovať exminister práce Milan Krajniak, ktorý koncom januára ukončil členstvo v hnutí Sme rodina. „Nebudeme podržtaškou Bruselu, progresívcov ani Ficovej vláde,“ vyhlásil Krajniak.

Krajniakovou dvojkou bude Záborskej dlhoročný spolupracovník Michal Považan, ktorý bol kancelárom predsedníčky Kresťanskej únie v čase jej pôsobenia ako splnomocnenkyne vlády pre ochranu slobody vierovyznania a presvedčenia.

Krajniak si so sebou do Kresťanskej únie zobral aj ľudí, s ktorými kampaňoval pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Zo siedmeho miesta bude kandidovať Eva Hudecová a zo štvrtého Jozef Lukáč, ktorý bol aj pri vzniku KÚ pred eurovoľbami v roku 2019.

Kanidujú aj ľudia z bývalého OĽaNO – Peter Liba, ktorý kandiduje zo šiesteho miesta a Monika Kavecká, ktorá sa o dôveru voličov bude uchádzať z ôsmej priečky.

Súčasní poslanci Kresťanskej únie v národnom parlamente – Anna Záborská a Richard Vašečka – nekandidujú do europarlamentu.

Za Demokratov plánuje preraziť exšéf polície Hamran

Bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý koncom minulého roka zvažoval kandidatúru na prezidenta, sa napokon rozhodol kandidovať do europarlamentu. Posilnil kandidátku strany Demokrati a o dôveru voličov sa uchádza z druhého miesta kandidačnej listiny po lídrovi strany a exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. Hamran dostal ponuku kandidovať do Bruselu aj od Igora Matoviča a Progresívneho Slovenska, rozhodol sa však pre Demokratov.

Spolu s ním sú na kandidátke aj manželky policajtov zo skupiny takzvaných čurillovcov Jarmila Koteková a Natália Svítková.

Natália Svítková je mestskou poslankyňou v Prievidzi. Vystupovala aj na opozičných protestoch proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Jej manžel Juraj Svítok bol donedávna zástupcom šéfa policajnej inšpekcie. 

Za stranu, ktorá v predčasných voľbách nezískala ani tri percentá, kandidujú z tretieho a štvrtého miesta aj exčlenovia Za ľudí Jana Žitňanská a Juraj Šeliga. Žitňanská už bola predtým europoslankyňou zvolenou za hnutie NOVA Daniela Lipšica. Kandiduje aj volebná líderka Demokratov z parlamentných volieb lekárka Andrea Letanovská. Z posledného miesta zabojuje aj bývalý premiér a exšéf strany Eduard Heger.

Na kandidátku sa dostal aj ďalší niekdajší člen Za ľudí Tomáš Meravý či súčasný europoslanec Jozef Mihál, ktorý do bruselského parlamentu nastúpil len nedávno ako náhradník za lídra PS Michala Šimečku.

PS povedie expremiér Ódor a Hegerova exporadkyňa

Slovenskí progresívci skúšajú osloviť voličov akvizíciou bývalého premiéra prezidentkinej vlády Ľudovíta Ódora.

Za niekdajším viceguvernérom Národnej banky Slovenska nasleduje diplomatka Ľubica Karvašová, ktorá počas posledných štyroch rokov pracovala ako poradkyňa pre záležitosti Európskej únie pre premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora. Karvašová je tiež vnučkou Imricha Karvaša, prvého guvernéra NBS v časoch druhej svetovej vojny. 

Trojku a päťku dostali súčasní europoslanci PS Martin Hojsík a Michal Wiezik, ktorí sa venujú najmä zelenej agende.

Slovenskí progresívci v eurokampani stavili okrem známych mien aj na ideologické vyhranenie. Bývalá moderátorka a redaktorka televízie Markíza Veronika Cifrová Ostrihoňová, kandidátka PS s číslom štyri, označila potraty za základné ženské právo, ktoré by malo byť garantované na európskej úrovni.

O „práve na interrupciu“ hovorila pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

„Frakcia Renew, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, presadzuje, aby sa takéto právo zaviedlo aj do charty základných práv Európskej únie, tak aby sa ženy na Slovensku, v Poľsku alebo v Maďarsku nemuseli obávať, že prídu o toto základné právo rozhodovať o vlastnom tele,“ povedala Cifrová Ostrihoňová. 

Okrem Cifrovej Ostrihoňovej dostala na kandidátke progresívcov miesto aj bývalá novinárka spravodajského portálu o dianí v Európskej únii EurActiv.sk Lucia Yar.

Posledné miesto patrí zakladajúcemu členovi SaS a neskôr aj PS Martinovi Poliačikovi, ktorý je zástupcom riaditeľky kancelárie Globsecu v ukrajinskom Kyjeve.

SaS chce v Bruseli znova Sulíka

Slobodu a Solidaritu do eurovolieb povedie jej končiaci predseda Richard Sulík, ktorý bol už v minulosti europoslancom. Na druhom mieste bude súčasný europoslanec Eugen Jurzyca, trojku dostala Vladimíra Marcinková, odídenkyňa zo Za ľudí a blízka spolupracovníčka prezidenta Andreja Kisku.

Na štvrtom mieste kandiduje poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá sa v minulom volebnom období najviac zviditeľnila ako odporkyňa zákona o pomoci tehotným ženám z dielne Anny Záborskej.

Kandidujú aj bývalí štátni tajomníci na ministerstve hospodárstva Karol Galek a Ján Oravec či odídenec z OĽaNO Juraj Krúpa a exposlanec SaS Miroslav Žiak.

Do europarlamentu kandiduje z posledného miesta aj 23-ročná bývalá podpredsedníčka Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska Radka Wagingerová. Po štyroch rokoch na tejto pozícii sa v roku 2021 stala tímlíderkou pre západné Slovensko v organizácii Mladí SaSkári a dnes už obhajuje prístup k potratovej tabletke.

Hlas posiela do boja župana Becíka

Lídrom kandidátky Hlasu Petra Pellegriniho v európskych voľbách bude nitriansky župan Branislav Becík, ktorý je tiež podpredsedom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Hlas ho prezentuje ako „skúseného poľnohospodára“.

Dvojkou bude Branislav Ondruš, štátny tajomník ministerstva práce u Erika Tomáša. Ide tiež o bývalého moderátora televízie JOJ a exposlanca Smeru. Z tretieho miesta bude kandidovať poslanec parlamentu a primátor Kežmarku Ján Ferenčák.

Piate miesto patrí prorektorke Ekonomickej univerzity v Bratislave a poslankyni Paule Puškárovej. Ďalšími poslancami, ktorí chcú preraziť v Bruseli, sú Miroslav Čellár a Igor Šimko.

Kandiduje aj bývalý medzinárodný futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ, ktorý sa v posledných rokoch angažoval pri prešovskom futbalovom klube. Predtým tiež pôsobil ako šéf medzinárodného oddelenia Šachtaru Doneck, futbalového klubu z ukrajinského Donbasu.

Pellegrini tvrdí, že na rozdiel od kandidátok niektorých iných subjektov nie je kandidátka Hlasu žiadnym podvodom na voličoch.

„Ak navrhnutí kandidáti dostanú dôveru od ľudí, skutočne sa ujmú svojich mandátov v Európskom parlamente. Hlas odmieta klamanie voličov nasadzovaním mediálne známych tvárí, ktoré neraz samy priznávajú, že slúžia len ako volavky, a v skutočnosti sa do europarlamentu v prípade svojho zvolenia vôbec nechystajú a mandát prenechajú niekomu inému,“ povedal Pellegrini.

Smer vysiela Blahu aj Laššákovú z Infovojny

Líderkou kandidátky Smeru do eurovolieb bude opäť dlhoročná europoslankyňa Monika Beňová. Ako dvojka kandiduje Ľuboš Blaha, na treťom mieste je Erik Kaliňák. Ak Blahu s Kaliňákom zvolia do europarlamentu, odídu podľa Roberta Fica aj z Národnej rady. 

Súčasnú europoslankyňu Katarínu Roth Neveďalovú, ktorá kandiduje z piateho miesta, predbehla na kandidátke právnička Judita Laššáková. Bola silným hlasom protipandemických opatrení. Pôsobila aj ako asistentka europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý sa dostal do Bruselu na kandidátke ĽSNS.

Pred septembrovými voľbami Laššáková kampaňovala s terajším poslancom Smeru Tiborom Gašparom. Predtým bola účastná aj na protestoch vtedy ešte opozičného Smeru.

Laššáková dlhodobo spolupracuje s antisemitom Danielom Bombicom, známym pod prezývkou Danny Kollár, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Moderovala tiež diskusie na Infovojne.

Roth Neveďalová v minulosti bola už europoslankyňou. Znova sa ňou stala po smrti Miroslava Číža. Po návrate do poslaneckých lavíc v roku 2023 pre portál euractiv.sk povedala aj to, že registrované partnerstvá mali byť uzákonené už dávno a Smeru neprekážajú.

Za europoslankyňou nasleduje s číslom šesť Gabriel Döme za Mladých sociálnych demokratov. 

Danko sa okrem Tabák spolieha len na svojich

Strana Andreja Danka nasadila do volieb ministrov, štátnych tajomníkov aj poslancov parlamentu.

Lídrom kandidátky SNS je sám Andrej Danko, ktorý kandiduje aj v prezidentských voľbách. Podľa poslanca SNS Romana Michelka, ktorý kandiduje v eurovoľbách z piateho miesta, by nedávalo zmysel, aby sa Danko vzdal v boji o Grassalkovičov palác príliš skoro. Dankovu kandidatúru za prezidenta chcú viditeľnosťou zúročiť v eurovoľbách.

Dvojka a trojka patrí súčasným ministrom za SNS Tomášovi Tarabovi a Martine Šimkovičovej. Ministri už avizovali, že si v prípade úspechu mandát v europarlamente neuplatnia, chcú však podporiť značku strany.

Za ministerkou kultúry kandiduje primátor mesta Holíč Zdenko Čambal. Šestku získala Romana Tabák, ktorá bola v minulom volebnom období poslankyňou za hnutie OĽaNO Igora Matoviča.

Do Bruselu chce ísť aj Adam Lučanský, syn bývalého šéfa polície Milana Lučanského, ktorý zomrel deň po tom, čo sa vo väzení pokúsil o samovraždu. Lučanského promovala SNS na bilbordoch s Andrejom Dankom už pred voľbami do parlamentu.

Kandidujú aj štátni tajomníci ministerstva životného prostredia otec a syn Štefan a Filip Kuffovci, ako aj splnomocnenec vlády pre manažment pandémie Peter Kotlár. Kotlár je antivaxer a tiež tvrdí, že koronavírus vyvíjali „vojenské satanistické základne“ ako biologickú zbraň. Kandidátku uzatvára starosta Očovej Rudolf Huliak.

Republika chce ťažiť z odkazu starej SNS aj dezinfoscény

V eurovoľbách kandidujú aj zástupcovia hnutia Republika, ktorí pôvodne chceli z Únie vystúpiť. Teraz hovoria o potrebe reformy európskeho zoskupenia.

Stranu, ktorá sa nepresadila v národných voľbách, v boji o miesto v Bruseli povedie jej súčasný europoslanec a predseda Milan Uhrík. Za ním nasledujú exposlanci Milan Mazurek a Miroslav Suja.

Na štvrtom mieste kandiduje bývalý vojenský generál Jozef Viktorín, ktorý je proti Severoatlantickej aliancii. Odmieta „agresívnu zahraničnú politiku NATO“, a to aj napriek tomu, že sa v minulosti angažoval pri príprave slovenskej armády na jej vstup do Aliancie.

Päťku dostal Pavol Slota, syn bývalého predsedu SNS Jána Slotu, ktorý je dnes predsedom strany Domov. Jedenáste miesto na kandidátke zas patrí bývalej poprednej tvári SNS Anne Belousovovej, dnes poslankyni Žilinského kraja.

Za hnutie Republika kandiduje aj Lívia Pavlíková, ktorá sa zviditeľnila na portáli Kulturblog. Ten je na viacerých platformách vypnutý pre šírenie extrémistického obsahu. „Zastavme všetky tie nezmysly z Bruselu,“ hovorila Pavlíková vo videu, na ktorom ju ako kandidátku predstavoval Uhrík ako protipól Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej.

Farby Republiky v Bruseli by chcel hájiť aj Ľubomír Huďo, ktorý sa ako publicista objavuje v dezinformačných médiách. Kandidoval aj v parlamentných voľbách zo 149. miesta. Posledné 15. miesto patrí šéfredaktorovi Zeme a veku Tiborovi Eliotovi Rostasovi. Ten bol v minulosti diskutovať o spolupráci na ruskom veľvyslanectve a tiež ho odsúdili za antisemitský článok Klin Židov medzi Slovanmi.

Maďarskú alianciu povedie Berényi, kandiduje aj exminister Miklós

Lídrom kandidátky Maďarskej aliancie bude bývalý predseda SMK József Berényi, podľa ktorého chce Aliancia v europarlamente presadzovať napríklad prijatie príslušnej legislatívy na ochranu národnostných menšín. Kompetencie v oblasti kultúrno-etických otázok by podľa neho mali ostať na úrovni členských štátov.

Z druhého miesta kandiduje Peter Pandy, ktorý zastáva funkciu predsedu republikovej rady platformy Most-Híd začlenenej v Maďarskej aliancii. Tomás Iván kandidujúci na piatom mieste je prezidentom Združenia maďarských podnikateľov na Slovensku. 

Kandidátku uzatvára bývalý minister životného prostredia László Miklós. Šéfom envirorezortu bol v rokoch 1998 až 2006 počas Dzurindových vlád.