Debata v redakcii po atentáte Ak politici pri moci neprejdú sebareflexiou, neprejdú ňou ani novinári a konflikt sa vyostrí

Od atentátu na premiéra Roberta Fica ubehol prvý týždeň. Premiérov zdravotný stav sa zlepšuje a je už mimo ohrozenia života. Šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus s Michalom Magušinom hodnotia, čo táto tragédia zatiaľ spravila so Slovenskom. Opisujú príčiny, ktoré spoločnosť k atentátu doviedli, v čom zlyhali novinári a ako táto zmení politiku.

Komentátori sa obávajú, že namiesto utlmenia a zmieru v spoločnosti aj na politickej scéne dôjde ešte k väčšej polarizácii.

„Ešte nevieme, čo táto udalosť spravila so Slovenskom, ale v tejto chvíli neexistuje žiaden náznak, že sa v krajine niečo zlepší,“ myslí si skepticky Michal Magušin. 

Martin Hanus hovorí, že Robert Fico je silný politik, ktorý v minulosti vedel byť k svojim nepriateľom aj veľkorysý, preto si netrúfa odhadnúť, v akej kondícii sa vráti späť do politiky. Napriek tomu veľké zmeny kurzu v politike najsilnejšej vládnej strany skôr neočakáva. Hľadanie jediného vinníka atentátu tiež pokladá za účelové.

Kedy nastal hlavný polarizačný moment, ktorý krajinu doviedol až sem?

Šéfredaktor denníka Postoj tvrdí, že Igor Matovič a jeho štýl politiky určite stáli pri zrode novodobej, mimoriadne agresívnej osobnej polarizácie a expremiér je spoluzodpovedný za dnešný stav. „Matovič poháňal polarizáciu, ale napokon Smer po tom, čo sa dostal do totálnej defenzívy, prebral matovičovské prvky,“ vraví Hanus, podľa ktorého radikálna politika Smeru v posledných rokoch prekonávala to, čo do politiky vniesol líder hnutia OĽaNO, dnes Slovensko.

Michal Magušin si myslí, že najväčšie rozdelenie slovenskej spoločnosti vyplynulo práve z vlád, ktoré viedol Robert Fico. Obaja tiež tvrdia, že svoj podiel na polarizácii nesú aj médiá hlavného prúdu, ako aj tie alternatívne.

Politici vládnej koalície aj po atentáte na premiéra vyzývajú médiá rešpektovať výsledok volieb, Magušin súhlasí, no podľa neho to neznamená, že novinári teraz nemajú upozorňovať na radikálne zmeny zákonov, ako ani to, že by opozícia nemala zvolávať protesty, keďže má na to svoje legitímne právo. 

„Ale to, akým spôsobom sa to robí, to je už druhá vec a tam je veľký priestor na zmeny,“ myslí si Magušin. Čo z protestov musí zmiznúť a čo by mali zmeniť vo svojom fungovaní štandardné médiá?

„Novinári by si mali dávať pozor na jazyk, ale aj na spôsob uvažovania,“ tvrdí zas Hanus, podľa ktorého slovenskí komentátori často „prvoplánovo strieľajú“ po tom, kto sa im názorovo či hodnotovo nepáči, bez toho, aby sa snažili porozumieť, z čoho daný človek vychádza. 

Ak však politici pri moci neprejdú sebareflexiou, predpokladajú, že ňou neprejdú ani novinári a situácia dospeje do ešte väčšieho konfliktu.

Aká bude ďalšia politika Smeru po atentáte? Je strana Roberta Fica už jasným víťazom blížiacich sa eurovolieb? Ako sa zmení taktika opozície a má vôbec šancu niekto z nej na tejto situácii politicky vyrásť? Viac sa dozviete v novej Debate v redakcii, ktorá bola nahrávaná vo štvrtok.