Rok po atentáte Smer kriminalizuje opozíciu a z Fica robí martýra

Keď Juraj Cintula pred rokom päťkrát vystrelil na Roberta Fica, bolo len otázkou času, kedy začne Smer túto nešťastnú – a v slovenských dejinách bezprecedentnú – udalosť využívať v politickom boji.

Spravila by to zrejme každá strana, aby posilnila svoje preferencie, pozíciu a vplyv na verejné dianie. Obzvlášť ak je vo vláde, má problémy s koaličnými partnermi a postupne stráca na popularite.

Smeru nepridali na pokoji ani tisícky ľudí, ktorí chodili pravidelne na námestia. Najskôr protestovali proti trestnej politike štátu, potom proti normalizácii v kultúre a napokon proti zahraničnej politike vlády.

Fico a spol. sa to snažili zvrátiť aj fantazmagóriami o údajnom štátnom prevrate riadenom z cudziny. Súčasne pripravovali verejnosť na „šokujúce“ odhalenia o prepojení atentátnika s opozíciou.

Frontman nenávisti

Z bežného politického súboja – poznačeného tragickou udalosťou – sa však napokon stala fraška a nevkusné propagandistické divadlo. Čelným predstaviteľom Smeru totiž chýba cit pre mieru.

Počnúc samotným predsedom strany, ktorý sa s útokom psychicky nevyrovnal. Nie je na tom nič opovrhnutiahodné – v takýchto prípadoch však nie je hanbou vyhľadať odbornú pomoc.

Čo je však horšie, Robert Fico nevyužil šancu byť lídrom novej spoločenskej dohody. Politikom, ktorý by svojím príkladom zmierňoval napätie medzi politickými tábormi a ich sympatizantmi.

Premiér sa, naopak, vydal opačnou – a ešte viac polarizujúcou – cestou. Od atentátu je frontmanom nenávisti, ktorý bičuje vášne do maxima. A popritom sa ľutuje, keďže z atentátu politicky nič nevyťažil.

Cynická hra s emóciami

V posledných dňoch dokonca verejne (!) hovorí o tom, že Slovensko je „milimeter“ od ďalšieho útoku. Naznačil aj konkrétne meno: Martina Šimkovičová.

Kde sa takto chodí, ak je to pravda, s bubnom na zajace? Čo je v skutočnosti motívom takýchto vyhlásení? Nemali by zodpovední politici – namiesto vyvolávania hystérie – potichu prijať adekvátne opatrenia?

Za Ficom však nezaostávajú ani jeho stranícki kolegovia – na čele s Robertom Kaliňákom a Tiborom Gašparom. Po krvavej košeli lídra Smeru ukázali verejnosti aj jeho prestrelené brucho po atentáte.

Cynické zahrávanie sa s emóciami pokračovalo spomienkovými akciami na výročie atentátu: počnúc rokovaním vlády na „mieste činu“, kde si Fico podával ruky so svojimi priaznivcami...

Obraz martýra

Systematicky budovaný obraz martýra umocnil aj večerný míting v Handlovej, kde ubezpečoval podporovateľov Smeru, že je údajne v plnej sile. Vraj chce stále riadiť stranu a vyhrať najbližšie voľby.

Marketingovú šou však sprevádzali aj znepokojivé udalosti: špičky Smeru naďalej kriminalizovali Demokratov a ďalej spájali náhodné fotografie ich členov s Cintulom na protivládnych protestoch.

Zároveň vytrhávali z kontextu rôzne výroky, ktoré vraj potvrdzujú, že opoziční politici, aktivisti či komentátori štvali davy proti Ficovi, takže nesú prinajmenšom nepriamu zodpovednosť za atentát.

Opäť sa zvolávali aj bezpečnostné rady – ako povinná kulisa, ktorá má dodať tomuto divadlu vážnosť. Nič také sa však nedeje: rok po sme stále v bode nula. A rozpoltení najviac od pádu Mečiara.