SNS vyhrala Fond na podporu umenia ovládnu nominanti ministerstva kultúry

Parlament včera definitívne schválil zmenu fungovania Fondu na podporu umenia z dielne SNS. O tom, ktoré kultúrne projekty dostanú štátnu podporu, bude po novom rozhodovať Rada fondu ovládaná ministerstvom kultúry.

Doteraz mala deväť členov, piati z nich boli odborníci na kultúru či umenie. Podľa novely bude mať 13 členov – ôsmich priamo menuje ministerka kultúry. Jedného z nominantov ministerstva odporučia starostovia, primátori či predsedovia žúp.

Opozícia aj kultúrna obec zmeny kritizujú. Obávajú sa, že novela umožní ministerstvu pod vedením SNS svojvoľne zasahovať do oblasti kultúry. „Navrhované zmeny nás vracajú 15 rokov dozadu, do čias, keď si žiadatelia chodili vybavovať podporu po známosti priamo za ministrom,“ povedal Andrej Polakovič zo siete kultúrnych centier Anténa na jednom z protestov proti plánovaným zmenám.

Plán SNS na zmeny vo fonde pôvodne kritizovali aj Roman Malatinec či Ľubica Laššáková z Hlasu. Chceli predložiť vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý by rozhodujúce slovo nechal odborným komisiám a zvýšil by zastúpenie miest a regiónov v Rade fondu. Koalícia sa na ňom najprv dohodla, napokon však stroskotal na odpore ministerstva kultúry.

Novelu zákona z dielne SNS nakoniec podporilo všetkých 79 poslancov koalície vrátane Malatinca a Laššákovej. „Po atentáte na pána premiéra sme sa v Hlase dohodli, že ukážeme jednotu vládnej koalície,“ povedal Roman Malatinec.

Dodal, že bude sledovať, čo sa na fonde bude ďalej diať. „Keby sa dačo pokazilo, budeme to naprávať. Ale inú možnosť nemáme, je to v rukách SNS. Urobili sme, čo sa dalo.“

Zákon ešte môže do parlamentu vrátiť prezidentka Zuzana Čaputová, koalícia však má dosť hlasov na to, aby jej veto prehlasovala.

Koniec samosprávy

Fond na podporu umenia funguje od roku 2016. Jeho vznik inicioval vtedajší minister kultúry za Smer Marek Maďarič. Ročne rozdeľuje 20 miliónov eur pre umelcov, festivaly, múzeá, galérie či knižnice. Okrem podpory novej tvorby pomáha napríklad regionálnym múzeám či galériám, aby mohli dopĺňať svoje zbierky či modernizovať expozície.

Podľa novely dostane desať miliónov navyše. Majú ísť najmä na opravy či stavby kultúrnej infraštruktúry.

Fungovanie fondu bolo pôvodne nastavené tak, aby politici mali čo najmenší vplyv na jeho chod. Rozdeľovanie peňazí na umelecké projekty si v súčasnosti kultúrna obec riadi do značnej miery samosprávne cez odborné komisie FPU, ktoré majú konečné slovo pri prideľovaní dotácií. Dohromady majú okolo 300 členov a posudzujú približne 5000 žiadostí ročne.

Od prvého júna to má byť úplne inak, odborné komisie majú mať len poradný hlas. Rada ich názor môže, ale nemusí brať do úvahy.

Zvrhlosti a excesy?

Zmeny presadil poslanec za SNS Roman Michelko. „Ľudia z komisií si musia byť vedomí, že ak urobia nejaký ťažký exces, tak bude niekto, kto bude schopný to napraviť alebo zmeniť,“ povedal. Fond kritizoval za to, že v minulosti podporil podľa neho „zvrhlosti“ a niektoré komisie postupovali aktivisticky.

„Queer festival, kde sa niekto prezliekal za prasa, sado-maso a takéto zvrhlosti boli podporované,“ vymenoval. „Časopis Glosolália dostal 20-tisíc a ikonické, erbové časopisy ani cent tri roky po sebe, toto sú zvrhlosti najhrubšieho zrna. Niekto musí s tým začať niečo robiť.“

Riaditeľ FPU Robert Špoták s Michelkom nesúhlasí. Odmieta, že by komisie boli aktivistické, rozhoduje podľa neho kvalita projektu, nie ideológia. „Nemáme žiadne kritériá, že gender alebo LGBTI projekty by mali mať nejakú prioritu alebo boli v špeciálnej kategórii. Pre všetky projekty platia tie isté kritériá. A tie, ktoré sú kvalitnejšie, uspejú.“

Nikto podľa neho nikoho nenúti do sledovania umeleckých prejavov, ktoré sú mu nepríjemné. „Takisto nie každý chodí na operu. Niekoho to vyslovene nudí či irituje. Ale je to dôvod na to, aby sme nepodporovali operu? Myslím si, že nie.“ 

Niečo sa chystá v oblasti pamiatkovej ochranyOdborníci sa boja, že namiesto pamiatok budeme mať len lunaparky

Miro Pastorek

Na základe čoho budú rozhodovať?

Je pochopiteľné, že so zmenami fungovania FPU nesúhlasia ani členovia komisií. Argumentujú tým, že každým projektom sa podrobne zaoberajú a posudzujú ho aj v kontexte iných žiadostí. 

Uvítali by, keby sa spôsob ich práce zmenil, no iným spôsobom, ako presadila SNS. Už teraz je podľa nich náročné odviesť kvalitnú prácu v podmienkach, keď majú na značný objem práce málo času. V komisiách pracujú popri svojich zamestnaniach.

Pri 5000 projektoch musia každý rok naštudovať desaťtisíce strán textu. Obávajú sa, že ak by komisiami schválené žiadosti ešte raz študovala Rada, ktorá bude mať rozhodujúci hlas, proces sa natiahne a žiadatelia budú na svoje peniaze čakať neúnosne dlho.

Roman Michelko to považuje za „najväčší hoax a absolútnu hlúposť“. Tvrdí, že Rada nebude posudzovať každý projekt, len odobrovať rozhodnutia komisií. „Zasiahne len v prípade, ak tam niečo bude veľmi krivé,“ povedal.

Zo schválenej novely zákona však priamo nevyplýva, že by Rada mala fungovať práve takto. Bude záležať na tom, aké pravidlá si orgán, ktorý bude mať 13 členov, z toho osem nominantov ministerstva, nastaví.

„Pokiaľ by to malo fungovať tak, že Rada si len pozrie výsledky a vyberie si nejaké projekty, tak je otázka, nakoľko je to legitímne rozhodnutie, keď nepoznajú kontext, iné žiadosti, ktoré boli predložené v tom programe,“ upozornil riaditeľ FPU Robert Špoták. „Na základe čoho sa rozhodnú, že niektorý projekt je lepší ako iný, ktorý trebárs komisia odporúčala podporiť?“

Priamy vplyv na dotácie

Rada FPU má v súčasnosti deväť členov. Všetkých menuje minister či ministerka kultúry, piatich z nich na návrh odborníkov činných v oblasti kultúry. Už podľa doterajšieho zákona má riadiacu funkciu – schvaľuje napríklad rokovací poriadok odborných komisií či zásady hodnotenia žiadostí. Môže tiež napríklad požiadať riaditeľa, aby jej vysvetlil, prečo niektorá zo žiadostí bola podporená.

Rada teda aj doteraz mala veľký vplyv na fungovanie fondu, nemohla však priamo zasiahnuť do poskytnutia či odmietnutia dotácií pre konkrétne projekty. 

To sa vďaka schválenému návrhu Romana Michelka zmení a Rada bude priamo rozhodovať o dotáciách. Má pritom prihliadať na názor odborných komisií, tie však budú mať len poradný hlas.

Ľudí je dosť

Takmer dve tretiny z približne 300 členov odborných komisií vyhlásilo, že ak novela o FPU prejde, odídu z funkcií. Roman Michelko sa neobáva, že to ohrozí činnosť fondu.

„Samozrejme, že je ich kým nahradiť,“ povedal. „Máme ľudí z kultúrnej brandže, výtvarníkov, dramatických umelcov, ľudí, ktorí robia festivaly. Komisie sú päťčlenné, keď dvaja odídu, v pohode ich nahradíme.“

Cez leto sa podľa Michelka tak či tak neotvárajú žiadne grantové výzvy a komisie neposudzujú projekty, bude preto čas nájsť nových ľudí. „Neodídu naraz všetci. Veľa ľudí sa teraz vyhráža, ale ešte si rozmyslia, či odídu,“ dodal.

Robert Špoták si nie je istý, či je zásobáreň odborníkov na Slovensku naozaj taká veľká, ako si myslí poslanec Michelko. „Nie je to celkom tak, že je možné ich ľahko nahradiť,“ povedal. 

Dodal, že jedna výzva je naplánovaná aj na august. „Nie je isté, či vôbec bude vyhlásená, za akých podmienok a ako prebehne jej realizácia a hodnotenie,“ povedal.

Ak by naozaj odišlo viac ako 170 ľudí, môže to podľa neho niektoré komisie úplne ochromiť. 

Upozornil, že časť potenciálnych členov komisií je vždy v konflikte záujmov. Kultúrna obec na Slovensku je pomerne malá a často sa stáva, že možný člen komisie je nejakým spôsobom angažovaný v jednom z projektov, ktorý má FPU posudzovať.

Túto skúsenosť potvrdil aj Roman Malatinec z Hlasu, ktorý sa v kultúre pohybuje dlhodobo. „Všetci sme v nejakom procese zakomponovaní. Ani mňa dlhé roky nemohli dať do komisií, lebo som bol napríklad členom programovej rady nejakého festivalu alebo podujatia. V živote som nebol členom komisie a v umení som už 30 rokov.“

Riaditeľ FPU požiadal členov odborných komisií, aby neodchádzali.

„Kvalita rozhodovania o projektoch stojí aj po prijatých zmenách na odbornej práci vás všetkých a je naďalej dôležitá pre fungovanie fondu. Samozrejme, pochopím a budem rešpektovať akékoľvek rozhodnutie jednotlivých členov a členiek odborných komisií, ale apelujem na všetkých, aby sa nevzdávali členstva minimálne do účinnosti novely zákona,“ napísal na sociálnej sieti.

Ochromený fond

Opozícia a kultúrna obec sa obávajú aj toho, že fungovanie fondu sa na niekoľko mesiacov úplne ochromí. Podľa kritikov zmien bude trvať dlho, kým sa podarí nastaviť nové procesy a pravidlá, ktoré z novely vyplývajú.

Roman Michelko odmieta aj tieto výhrady. „To je absolútne lichá obava. Treba malé negociácie týkajúce sa schémy štátnej pomoci s Protimonopolným úradom. Na ministerstve ma ubezpečili, že to bude trvať len týždne, maximálne do mesiaca.“

Robert Špoták upozornil, že jeho skúsenosť je iná. Komunikácia o schéme štátnej pomoci podľa neho doteraz vždy trvala minimálne tri mesiace. „Pokiaľ sa to urýchli, tak to, samozrejme, uvítame, ale neviem, akým spôsobom by k tomu malo dôjsť,“ zhodnotil.

Okrem komunikácie s Protimonopolným úradom musí fond v nových podmienkach upraviť viaceré vnútorné predpisy na čele s tým, ktorý stanoví, ako bude fungovať Rada. To si tiež vyžiada svoj čas.

Bude potrebné upraviť napríklad aj zmluvné podmienky pre žiadateľov. „Rozhodne treba nejaký čas na to, aby sa tie procesy upravili, nehovoriac o registračnom systéme, ktorý je pomerne komplexný. Je nastavený na súčasné procesy a pravidlá, čiže tam tiež bude musieť dôjsť k nejakým úpravám pred tým, než sa začne používať podľa ustanovení novely,“ doplnil šéf FPU.

Upozornil, že momentálne prebieha hodnotenie výzvy na granty v oblasti divadla, tanca, literatúry či tradičnej kultúry. Nie všetky zasadnutia komisií stihnú prebehnúť do konca mája. 

Novela platí od prvého júna, výsledky výzvy sa preto nebudú môcť zverejniť, kým sa o nich nerozhodne podľa nových pravidiel.