Socha Imricha Karvaša Pred Národnou bankou bude stáť jedinečné dielo z lámaného kameňa

Pred Národnou bankou bude stáť jedinečné dielo z lámaného kameňa
Štefan Papčo. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Väznili ho nacisti aj komunisti. Na soche prvého guvernéra Národnej banky a podporovateľa SNP pracuje sochár Štefan Papčo.
9 minút čítania 9 min
Vypočuť článok
Socha Imricha Karvaša / Pred Národnou bankou bude stáť jedinečné dielo z lámaného kameňa
0:00
0:00
0:00 0:00
Jakub Lipták
Jakub Lipták
Vyštudoval sociológiu a kognitívnu vedu. Pochádza z Bratislavy a zaujíma sa o celospoločenské a mestské témy. Má rád prírodu, architektúru, fotografovanie a spoznávanie nového.
Ďalšie autorove články:

Šľapaje v betóne Bratislava dostala pamätník, na ktorý sa ľudia môžu postaviť za hodnoty Novembra

Kauza Šutaja Eštoka Elektronická komunikácia s verejnou správou má svoje muchy, ale to ministra neospravedlňuje

Psychiater Peter Šomšák Ústava nevymazáva intersexuálov ani nikoho iného. Pohlavie ako spektrum si nedokážem predstaviť

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Imricha Karvaša možno právom považovať za jedného z najvýznamnejších Slovákov 20. storočia. Pred druhou svetovou vojnou pôsobil ako minister, počas Slovenského štátu sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky, no zapojil sa do protifašistického odboja a zabezpečil finančnú a materiálnu podporu pre Slovenské národné povstanie.

Hoci ho za to Nemci zatkli a odsúdili na trest smrti, Karvaš vojnu prežil a v roku 1945 bol zbavený všetkých obvinení. V povojnovom období pôsobil okrem iného ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Po februárovom prevrate však upadol do nemilosti aj komunistického režimu, keďže odmietol spoluprácu so stranou.

Viedlo to k jeho opätovnému zatknutiu a odsúdeniu, ktoré sa zopakovalo v roku 1958, až o dva roky bol amnestovaný. Zomrel v roku 1981 vo veku 77 rokov.

Po Nežnej revolúcii sa mu posmrtne dostalo mnohých pôct vrátane štátnych vyznamenaní, Ekonomická univerzita v Bratislave po ňom pomenovala vedeckú cenu. Po dokončení novej sídelnej budovy Národnej banky Slovenska po ňom dostala názov dovtedajšia Starohorská ulica.

Dnes tu Karvaša fyzicky pripomína nenápadná busta umiestnená zhruba v polovici juhozápadného priečelia budovy. 

Už dlhšie sa však hovorí o tom, že táto osobnosť by si zaslúžila významnejší pamätník. V roku 2022 preto Národná banka vyhlásila verejnú súťaž na výtvarný návrh sochy v exteriéri budovy.

Zapojilo sa do nej šestnásť umelcov a kolektívov a súťaž sa síce skončila s víťazom, ktorým sa stal Peter Ilčík so sochou umiestnenou na schodoch pred vstupným portálom do budovy, no vyhlasovateľ súťaže sa napokon rozhodol nerealizovať žiaden zo súťažných návrhov.

„Vyhlasovateľ súťaže aj napriek tomu hodnotí súťaž a jej výsledok ako všeobecne prospešnú iniciatívu, ktorá umožnila prejaviť umeleckú tvorbu mnohých súčasných autorov,“ uvádza sa vo vyhodnotení súťaže.

Papčove štúdie sochy Imricha Karvaša. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Socha vzniká v Ružomberku

Zámer postaviť Karvašovi pamätník však pokračoval a dnes už naberá konkrétny tvar. Sochu realizuje sochár Štefan Papčo, ktorý bol priamo oslovený Národnou bankou. Tej predstavil svoj návrh a následne ho banková rada vybrala na realizáciu.

Hoci bude Karvaš prvou výraznejšou Papčovou realizáciou vo verejnom priestore, nejde o žiadneho nováčika. Je laureátom viacerých ocenení doma i v zahraničí a medzi jeho najznámejšie diela patria sochy horolezcov – schúlené postavy v páperových bundách.

Jedna z týchto sôch nazvaná Jaroslav sa dokonca v súčasnosti dostala do zbierky umenia organizácie UNESCO v Paríži, kde bude trvalo umiestnená. Slávnosť jej odovzdania sa uskutoční dnes v Paríži. Ide o prvé slovenské dielo v tejto zbierke svetového významu.

Papčo sa netají tým, že je milovník prírody a horolezectva. Jeho umelecké začiatky sa ešte v detskom veku začali náčrtmi prírodných motívov, no už o pár rokov, keď bol asi šiestak alebo siedmak, denne pracoval s drevom a už vtedy vedel, že sa chce venovať soche.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Imrich Karvaš je však podstatne odlišná téma ako horolezci a Papčo priznáva, že je to preňho výzvou. „Prvý krok pre mňa bol, že som si prečítal jeho dielo Moje pamäti. Vyplynulo z toho pre mňa, že to bol veľmi zásadový a pracovitý človek. Bol charakterný, mal víziu o tom, na akom smerovaní krajiny sa chce podieľať, ako sa podieľal aj na financovaní SNP,“ hovorí.

„Z jeho pamätí bolo pre mňa najsilnejšie sledovať, akým spôsobom pracoval s ľuďmi, ktorí ho vypočúvali, ako vždy premýšľal niekoľko krokov dopredu. Uvedomelé definovanie si cieľa a postupnosti krokov k jeho dosiahnutiu – takto som navnímal Karvašovu osobnosť a jeho charakterové črty, ktoré sa snažím do sochy dostať,“ pokračuje.

Na mieste, kde bude socha osadená, teda blízko dnes umiestnenej busty, je výrazným prvkom žula – je z nej nielen obklad budovy, ale aj široký chodník. 

„Pri uvažovaní o soche Imricha Karvaša som rozmýšľal, ako k nemu pristupovať, ako s ním pracovať ako s osobnosťou vo vzťahu k banke ako inštitúcii, ale aj ako zohľadniť architektonické riešenie. Keď som uvažoval, ako z Karvaša dostať to najčistejšie a najšťavnatejšie a ako to priniesť do vzťahu k tej budove, žula mi z toho vyskakovala od začiatku,“ vysvetľuje Papčo.

Papčove skice sochy Imricha Karvaša.

Lipnická žula

„V poslednom období som mal blízko k surovo lámanému kameňu, ktorý ukazuje štruktúru hmoty v čistej a najkrajšej podobe. Nie sú tam stopy po sekaní alebo brúsení. Toto sa mi podprahovo spájalo s Karvašovými charakterovými črtami ako vytrvalosť, nezlomný charakter, nekompromisnosť...“ pokračuje.

Umiestnenie sochy Papčo konzultoval s architektmi budovy NBS Martinom Kusým a Pavlom Paňákom. „Pohybovali sme sa s maketou sochy z preglejky a spoločne sme hľadali ideálne miesto, ktoré funguje z viacerých pohľadov,“ hovorí. Socha bude otočená smerom k Námestiu slobody.

Dielo bude pozostávať zo šiestich vrstiev žulových blokov. „Technika, ktorú používam, je prastará metóda delenia kameňa. Navŕta sa systém dier, do tých sa nabijú kliny a tak sa časť kameňa odlomí. Týmto spôsobom delenia formujem figúru,“ opisuje Papčo spôsob, akým socha vzniká. Takto začal s kameňom pracovať v roku 2020.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Je to pre mňa nová skúsenosť a je to aj experiment, čo si zo strany zadávateľa veľmi cením,“ hovorí. „Vnímam to však aj ako určitý posun v práci s figurálnou sochou. Nielen pre mňa osobne, ale aj vo vzťahu k dejinám umenia.“

Použitá bude lipnická žula z Česka. Kvádre spolu vážili viac ako štyridsať ton a doviezli ich dva kamióny. „Vo výsledku z toho ostatne možno tretina,“ hovorí.

Vrstvy sa následne zlepia dokopy a hotová socha bude vysoká necelých päť metrov. Ide o približne tretinu z výšky priečelia, voči ktorému Papčo sochu vymedzuje. Tretinový pomer vraj oku dobre sedí. Karvaš nebude mať podstavec, bude priamo vystupovať zo žulovej dlažby.

Papčo na modeli sochy v tretinovom pomere určil miesta vrtov a uhly, pod ktorými mu jeho pomocníci v ružomberskom ateliéri pomáhajú s vŕtaním. „Jadrovú vŕtačku si vždy pomocou kružidiel nastavia podľa modelu. Potom zamerajú uhol, pod ktorým má vrt ísť, a keď to majú zadefinované, vŕtačku ukotvia a môžu vŕtať,“ približuje techniku práce.

Do dier potom vložia oceľové kliny, ktoré sa do kameňa postupne zabíjajú. V určitom momente časť kameňa odpadne, ale ako presne, je čiastočne dielo náhody, respektíve fyzikálnych vlastností kameňa.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Figurálna socha nie je mŕtva

Figurálne sochy, obzvlášť tie do verejného priestoru, sú na Slovensku často zdrojom kontroverzií. Papčo si však rozhodne nemyslí, že figurálna socha ako taká je mŕtva.

„Problém figurálnej sochy je skôr náš lokálny problém,“ hovorí. „Vo svete sa stále figúra realizuje, ale samozrejme, nie v duchu 19. storočia. Vynikajúcim príkladom je holandská umelkyňa Anne Wenzel, ktorá realizuje obrovské pálené keramické sochy. Z môjho pohľadu sú skvelým príkladom súčasného jazyka, ako sa dá pracovať s figúrou.“

„Ako autor som sa tohto roku zúčastnil na medzinárodnej výstave s ťažiskovým zameraním na figúru v južnom Francúzsku vo Villa Datris Fondation. Na výstave participovalo viac ako šesťdesiat medzinárodne etablovaných umelcov, čo je tiež dôkazom toho, že ide o stále živú tému,“ pokračuje.

Ako Papčo hovorí, výzvou je preňho z formálneho hľadiska priniesť do figúry „tú šťavu, ktorú súčasná socha potrebuje“.

„Aby to neostalo iba v napodobení reality, že toto je Imrich Karvaš. Pokus o zobrazenie reality je prekonaný,“ myslí si.

Konkrétny tvar má zatiaľ prvý zo šiestich žulových blokov. Najväčšou výzvou pre Papča bude Karvašova hlava, ktorá bude robená rovnako ako zvyšok sochy, teda odlamovaním kameňa, nie však prostredníctvom vrtov, ale rezov. Konkrétny postup a následne aj podoba finálnej sochy by mali byť jasné v najbližších mesiacoch.

„Veľa času zabrala práca na modeloch a teraz to prechádza do remeselnej práce,“ uzatvára Papčo. 

Sochu by mal dokončiť do konca marca a k jej odhaleniu by malo dôjsť na jar budúceho roka. Ak všetko pôjde podľa plánu, v Bratislave by mala vtedy už stáť unikátna socha nielen v slovenskom, ale zrejme aj vo svetovom kontexte.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Imrich Karvaš Sochy Umenie Národná banka Slovenska SNP
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť