Pred stretnutím Trumpa a Netanjahua Prečo nechce izraelský premiér skončiť túto vojnu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je na koni. Jeho rozhodnutie obísť kroky americkej diplomacie v Teheráne bombardovaním iránskych jadrových zariadení spolu s úspešným pokusom zapojiť do tohto úsilia prezidenta Donalda Trumpa sa mu z krátkodobého hľadiska výrazne vyplatilo.

Bez ohľadu na záverečné vyhodnotenie škôd spôsobených vojnou niet pochýb o tom, že hlavné iránske jadrové zariadenia v Natanze, Fordó a Isfaháne boli vážne poškodené. Zasiahnutá bola aj iránska jadrová priemyselná základňa, pričom počas 12-dňovej leteckej kampane zahynulo najmenej 10 iránskych jadrových vedcov.

Celé toto úsilie prinieslo Netanjahuovi – ktorý bojuje o svoj politický život od 7. októbra 2023, keď útok Hamasu vážne degradoval jeho povesť „pána bezpečnosti“ – novú chuť do života.

Netanjahuov krátky vzostup v prieskumoch verejnej mienky vyvolal množstvo špekulácií, že premiér je teraz politicky dostatočne schopný na to, aby konečne ukončil takmer 21 mesiacov trvajúcu vojnu v Gaze, ktorú možno charakterizovať ako dlhú cestu s nejasným koncom.

Prímerie medzi Izraelom a IránomObe krajiny uznali prímerie sprostredkované Trumpom. Izraelská armáda varuje, že konflikt sa neskončil

TASRPostoj

Trumpove plány

Prezident Trump v utorok podnietil ďalšie špekulácie, keď uviedol, že Izrael „súhlasil s potrebnými podmienkami“ na 60-dňové prímerie.

Vysokopostavení izraelskí predstavitelia vyhlásili, že oslabenie vojenskej sily Iránu otvorilo nové možnosti pre izraelskú zahraničnú politiku na Blízkom východe. Samotný Netanjahu sa pozastavil nad „mnohými príležitosťami“, ktoré sa vytvorili teraz, keď sa podarilo vysporiadať s Teheránom.

Stretnutie izraelského premiéra s prezidentom USA v Bielom dome počas budúceho týždňa a Trumpova výzva na sieti Truth Social na ukončenie vojny v Gaze dohodou o prímerí a prepustení rukojemníkov len zvyšujú očakávania.

Je teda prelomová dohoda o Gaze skutočne na dohľad?

Pre tých z nás, ktorí sa už dlho obávajú, že ciele Izraela v Gaze, najmä „vykorenenie Hamasu“, sú nedosiahnuteľné, je ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní – alebo aspoň seriózne diplomatické úsilie o dosiahnutie zastavenia násilia – veľmi lákavou vyhliadkou. 

Dalo by sa celkom logicky predpokladať, že Netanjahuovi jeho úspešná hra v Iráne poskytuje dostatok dobrej vôle v izraelskej verejnosti aj v rámci jeho vládnej koalície, aby konečne zastavil konflikt, ktorý poškodil medzinárodnú povesť Izraela a zaťažil jeho armádu.

To by však naznačilo, že podľa Netanjahua sú dnes vojnové ciele Izraela v Gaze nedosiahnuteľné alebo nehodné vynaložených nákladov, alebo že sa po dobrom spánku nejako zmenil na mierotvorcu. Dôkazy na takéto domnienky však chýbajú.

Prípadne sa predpokladá, že Trump, ktorý často hovorí o potrebe získať späť všetkých rukojemníkov a dokonca schválil priame rokovania USA s Hamasom – označeným za zahraničnú teroristickú organizáciu – s cieľom oslobodiť posledného amerického občana, ktorý sa ešte nachádza v Gaze, skutočne zatlačí na Netanjahua, aby vojnu ukončil.

Ani to však nie je samozrejmosť a ak sú minulé činy predpokladom budúcich udalostí, potom by sme nemali byť prekvapení, ak sa Trump jednoducho presunie k väčším veciam a americkú politiku v Gaze bude naďalej delegovať na Netanjahua.

Gretina plavba za slobodu PalestínyHumanitárna misia je legitímna, ale výber posádky nemohol byť horší

Ján Cipár

Izrael ani Hamas sa v rokovaniach nikam nepohli 

Predtým než sa začneme zapodievať týmto naratívom, musíme si naliať čistého vína a pozrieť sa na vec reálne. Predovšetkým musíme zvážiť vojnové ciele a politické stimuly Netanjahua, ktorého rozhodnutia určia osud navrhovaného prímeria.

V prvom rade zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz o tom, že odkedy sa vojna s Iránom skončila Trumpom nariadeným prímerím, by sa Netanjahuov postoj ku Gaze pohol čo i len o milimeter.

Hoci Izraelčania môžu neurčito hovoriť o novoobjavených možnostiach urovnania konfliktu, podmienky, ktoré ponúkajú, sú dnes rovnako prísne ako v marci, keď sa zrútilo posledné prímerie. Ani podmienky Hamasu sa veľmi nezmenili, čo znamená, že obe strany sú naďalej uväznené v nezmieriteľnom betónovom bludisku, z ktorého sa nedá uniknúť.

Hamas je ochotný prepustiť zvyšných približne 50 rukojemníkov (z ktorých je pravdepodobne nažive len 20), ak Izrael definitívne ukončí vojnu a stiahne svoje jednotky z Gazy. Netanjahu je ochotný ukončiť vojnu len vtedy, ak Hamas prepustí všetkých rukojemníkov, odzbrojí sa a svojich vodcov prevezie do exilu.

Spojené štáty, Katar a Egypt pôsobili ako sprostredkovatelia, ktorí pravidelne nabádali obe strany na kompromis, ale ich výzvy zostali väčšinou nevypočuté. Trumpov blízkovýchodný vyslanec Steve Witkoff sa v máji pokúsil vytvoriť určitú spoločnú pôdu na rokovanie tým, že navrhol vzorec, ktorý by 60-dňové prímerie a urýchlené dodávky pomoci do Gazy vymenil za prepustenie polovice rukojemníkov.

Hamas je však zásadne proti podpisu akejkoľvek dohody, ktorá by Izraelu ponechala možnosť obnoviť vojnu. Netanjahu sa zasa veľmi zdráha podpísať čokoľvek, čo by mu zväzovalo ruky a bralo mu túto možnosť.

Ide o ten istý problém, ktorý na jar zničil predchádzajúce prímerie Trumpovej administratívy, keď sa Izrael rozhodol radšej vrátiť k vojne, než predĺžiť prímerie o niekoľko ďalších týždňov. Táto udalosť bola pre Hamas veľkým varovným signálom a poučenie bolo jasné: nedohodnite sa s Izraelom na ničom, kým Američania nezaručia, že Izrael bude akceptovať trvalé prímerie.

Boje pokračujú

Izraelské vojenské operácie v Gaze nestrácajú na intenzite – v skutočnosti sú ešte intenzívnejšie. Zatiaľ čo sa svet sústredil na raketové a letecké útoky medzi Izraelom a Iránom, v Gaze zomierali stovky ľudí, pretože izraelské lietadlá a delostrelectvo ostreľovali husto obývané oblasti, ktoré boli podľa Izraelských obranných síl (IDF) pozíciami Hamasu.

Len v utorok zahynulo viac ako 70 ľudí, pričom viac ako 20 prišlo o život len pri pokuse o získanie humanitárnej pomoci. IDF opäť nariadili povinnú evakuáciu rozsiahlych oblastí na severe Gazy a izraelské tanky sa vydávajú na výpady do mesta Gaza v snahe vykoreniť v ňom Hamas.

Hoci by sa dalo tvrdiť, že cieľom týchto krokov je ešte viac zatlačiť na Hamas v rámci príprav na obnovenie rokovaní o prímerí, rovnako ľahko sa dá hovoriť, že Netanjahu zdvojnásobuje svoj sľub poraziť Hamas vojensky – v takom prípade nie je veľmi priestor na diplomaciu.

Nezabúdajme ani na domácu politiku, ktorú musí Netanjahu zvládnuť. Áno, jeho popularita sa vďaka vojne s Iránom trochu zvýšila, čo by teoreticky mohlo znížiť tlak, ktorý nad ním držia ultranacionalistickí protiarabskí extrémisti ako Itamar Ben Gvir a Bezalel Smotrič.

Nemali by sme sa však tváriť, že títo dvaja vládni ministri a strany, ktoré vedú, už nie sú rozhodujúcim hlasovacím blokom pre premiéra, ktorý je napokon stále nepopulárnou politickou osobnosťou a je zapletený do niekoľkých korupčných káuz. Netreba pripomínať, že obaja títo muži by radšej skočili z Allenbyho mosta, než by mali byť spájaní s ukončením vojny v Gaze – na území, ktoré, ako dúfajú, chcú zahltiť izraelskými osadami a anektovať ako súčasť Izraela.

Palestínsky lekár z Lučenca, ktorý preváža deti z GazyTo nie je vojna, ale peklo na zemi. V Gaze chcú radšej smrť, ako by ju mali opustiť

Lukáš Kekelák

Zatlačí Trump na Netanjahua?

Je Netanjahu ochotný staviť svoju politickú budúcnosť (a možno aj slobodu) na nové voľby, keď ich výsledky môžu preňho dopadnúť zle? Možné je všetko – a nemali by sme podceňovať Netanjahuovu schopnosť uzatvárať nové politické spojenectvá, aby sa udržal nad vodou –, ale pre muža, ktorý uprednostňuje stabilitu a predvídateľnosť, by to bol veľký risk.

To, či sa vojna v Gaze ukončí, bude nakoniec pravdepodobne závisieť od Donalda Trumpa. Stretnutie s Netanjahuom v Bielom dome sa na budúci týždeň aspoň čiastočne zameria na kauzu Gazy a možno si predstaviť, že Trump bude izraelského premiéra prehovárať, aby ukončil konflikt a začal pracovať na iných projektoch na Blízkom východe, na ktorých prezidentovi záleží – na normalizácii vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou, na mierovej dohode medzi Izraelom a novou sýrskou vládou a možno aj na podobnej dohode medzi Izraelom a Libanonom.

Ako však bolo spomenuté, ťažko sa dá zaručiť, že Trump bude na Izraelčanov vyvíjať tlak nad rámec tvrdej rétoriky. Predchádzajúce Trumpove výzvy v tomto smere zväčša prešli jedným uchom dnu a druhým von, pričom Netanjahu žiadosť odmietol a Trump nechal Izraelčanov robiť, čo chcú.

Zmenilo sa niečo na tomto nastavení? Čoskoro sa to dozvieme. Odpoveď určí, či má Trumpova širšia blízkovýchodná agenda šancu alebo či uviazla vo vákuu.

Pôvodný text: Don’t Bet on a Gaza Ceasefire. Uverejnené v spolupráci s The American Conservative, preložil Lukáš Obšitník.