Invázia do Rafahu Netanjahu je pod tlakom radikálnych partnerov, humanitárna pomoc palestínskym civilistom sa obmedzí

Izrael spustil začiatkom mája ofenzívu na mesto Rafah, ktoré sa nachádza na juhu Pásma Gazy a ktoré Izrael považuje za poslednú baštu Hamasu. Táto ofenzíva prichádza po neúspešných rokovaniach o prímerí, ktoré sa momentálne nachádzajú v patovej situácii. 

Humanitárna situácia v Rafahu je žalostná. Na území približne 64 km² sa nachádza viac ako milión ľudí, ktorí už nemajú kam ujsť. Navyše Izrael pre väčšinu z nich nemá pripravený plán na bezpečnú evakuáciu a ponecháva ich svojmu osudu.

Podľa Izraela je konečné víťazstvo nad Hamasom možné iba zničením jeho štyroch bataliónov, ktoré sa stále nachádzajú v Rafahu. Podľa izraelských spravodajských služieb sa zároveň pod týmto mestom nachádza bohatá spleť tunelov, ktorá umožňuje pašovať zbrane z Egypta. 

V neposlednom rade by sa tu mali ukrývať viacerí čelní predstavitelia Hamasu. Aj keď bezpečnostné dôvody sú primárnym dôvodom izraelskej operácie, kľúčovým faktorom sú aj tie politické.

Premiér Netanjahu momentálne vládne s podporou radikálne pravicových strán, ktoré žiadajú masívnu inváziu a odmietajú ukončenie vojenskej operácie pred dosiahnutím absolútneho víťazstva. Bez ich podpory môže jeho vláda okamžite padnúť. 

Minister financií Bezalel Smotrich ešte začiatkom mája vyhlásil, že „prijatie navrhovanej dohody by znamenalo vyvesenie bielej vlajky a víťazstvo Hamasu“. Ministerka Orit Strook uviedla, že akákoľvek vláda, ktorá by prijala takúto dohodu, nemá právo existovať. 

Útok na Rafah a totálne víťazstvo je teda pre Netanjahua jedinou možnosťou, ako zostať v úrade.  

Pred vpádom do RafahuHumanitárna situácia v Gaze je neúnosná. Aké má Izrael alternatívy?

Ján Cipár 

Katastrofálna humanitárna situácia

Invázia do Rafahu bola dlhodobo avizovaná, najmä od februára 2024 sa v médiách začala spomínať čoraz viac. Izrael začal svoju vojenskú akciu na jeseň najprv na severe Gazy, a tak obyvatelia týchto oblastí niekoľko mesiacov hľadali útočisko práve na juhu v meste Rafah. 

Toto mesto, ktoré malo v minulosti iba 275-tisíc obyvateľov, muselo v priebehu niekoľkých mesiacov prijať 1,4 milióna utečencov. Jeho výhodou je, že sa nachádza pri hraniciach s Egyptom a v blízkosti kľúčových humanitárnych koridorov Rafah a Kerem Šalom, ktorými prúdila do Gazy z Egypta väčšina humanitárnej pomoci.

Tieto koridory sú však teraz pre prebiehajúce boje uzavreté a situácia sa tak začína ešte viac zhoršovať. Riaditeľka Svetového potravinového programu Cindy McCain uviedla, že na severe Gazy dochádza k hladomoru a v prípade masívnej operácie v Rafahu by k podobnej situácii prišlo aj na juhu. 

Čoraz viac chýba aj čistá voda a bežné hygienické potreby, čo výrazne zvyšuje hrozbu prepuknutia epidémie. Navyše utečenci v Rafahu už nemajú kam ujsť, nemôžu sa vrátiť na sever Gazy, pretože pri izraelských akciách bolo zničených 69 až 81 percent budov a väčšina potrebnej infraštruktúry.

Ako na svojich vizualizáciách ukazuje denník Washington Post, evakuácia Rafahu bude mať katastrofálne následky. V pondelok 6. mája Izrael nariadil vysťahovanie východných častí Rafahu, v ktorých sa mala začať operácia. To prinútilo viac ako 100-tisíc ľudí odísť do vyhradenej zóny Mawasi na brehu Stredozemného mora. 

Oblasť, ktorú opúšťajú, však nielenže obsahovala vyššie spomenuté kľúčové koridory, ale aj jednu z posledných fungujúcich nemocníc v Gaze, ktorá liečila aj ťažké ochorenia ako rakovina či cukrovka. Okrem toho sa vo východnej časti Rafahu nachádza aj veľká časť poľnohospodárskej pôdy a devastácia tejto pôdy ešte viac zhorší potravinovú situáciu.

Oblasť Mawasi, kam sa majú evakuovaní obyvatelia presunúť, je navyše nepripravená prijať desiatky tisíc nových utečencov a chýba jej infraštruktúra. Veľkou výzvou bude aj zabezpečenie humanitárnej pomoci, keďže doteraz išla jej drvivá časť po zemi z Egypta. 

USA sa už od marca intenzívne snažia výrazne zvýšiť dodávky cez Stredozemné more, zatiaľ však s veľmi obmedzeným úspechom. Dodávky po zemi sú stále najefektívnejšie, teraz však už budú veľmi limitované.

Fakt, že Izrael neberie humanitárnu situáciu dostatočne vážne, vyjadruje aj kritika amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena, ktorý vyhlásil, že „Izraelu chýba dôveryhodný plán na ochranu 1,4 milióna civilistov v Rafahu“.

Iránske rakety nad JeruzalemomIzrael našiel prekvapivého spojenca v Jordánsku. USA nechcú roztočiť eskalačnú špirálu

Christian Heitmann

Spojené štáty chcú cielenú operáciu

Spojené štáty síce považujú Rafah za útočisko pre mnohých predstaviteľov Hamasu a vnímajú ich elimináciu ako kľúčovú pre budúcu bezpečnosť Izraela, sú však za oveľa obmedzenejšiu a cielenejšiu operáciu. Navyše sa obávajú aj povstania bežných Palestínčanov z dôvodu neudržateľnej situácie a opätovného vzostupu Hamasu bez plánu na obnovu Gazy. 

Koniec koncov, už teraz sa ukazuje, že aj napriek intenzívnej operácii nedokázal Izrael eliminovať všetkých bojovníkov Hamasu na severe. Boje sa v tejto oblasti po piatich mesiacoch začínajú po preskupení bojovníkov tejto organizácie znovu obnovovať.

Izraelskí predstavitelia však tieto návrhy USA odmietajú a samotný premiér Netanjahu vyhlásil, že pokiaľ USA, ako hrozil Biden, stopnú svoje dodávky zbraní, Izrael bude „stáť sám proti svojim nepriateľom“. 

Avšak Biden tentoraz neskončil iba pri vyhláseniach, ale priamo pozdržal dodanie 3500 bômb Izraelu. Tento krok vyvolal búrlivé reakcie, pretože ide o jedno z najväčších narušení úzkych bezpečnostných vzťahov medzi USA a Izraelom za posledné desaťročia. Ide o prvé podmienenie a pozastavenie vojenskej pomoci od roku 1982, keď vtedajší prezident Reagan pozdržal vojenskú pomoc z dôvodu izraelského bombardovania Bejrútu.   

Biden sa pre pozastavenie pomoci dostal pod tvrdú kritiku republikánov, ktorí to vnímajú ako porušenie vzájomnej dohody. Iba pred tromi týždňami totiž schválili masívny balíček vojenskej pomoci pre Izrael, Ukrajinu a Taiwan, z ktorého mali byť financované aj tieto bomby. 

Republikánsky hovorca Snemovne reprezentantov Johnson vyhlásil, že sa cíti Bidenom podvedený, a republikáni už predložili návrh zákona, ktorý by americkú administratívu zaväzoval k dodaniu zbraní Izraelu. Na druhej strane však Bidena za jeho krok chválilo progresívne krídlo Demokratickej strany, a tak za jeho rozhodnutím mohla do určitej miery stáť aj túžba vyjsť v ústrety progresívnym voličom.

Analytik a novinár Břetislav Tureček o vojne v GazeIzrael sa musí rozhodnúť, či bude demokratickým alebo židovským štátom. Oboje je nereálne

Lukáš ObšitníkJozef Majchrák

Dôjde k narušeniu strategického partnerstva s USA?

Mnohí politickí komentátori sa v súvislosti s verejnými vyjadreniami prezidenta Bidena a zastavením vojenských dodávok zo strany USA pýtajú, či neprichádza k trvalému narušeniu partnerstva medzi USA a Izraelom. 

Na túto hrozbu koniec koncov upozornil aj jeden z Bidenových najbližších ľudí, senátor z jeho domovského štátu Delaware Chris Coons, ktorý často objasňuje Bidenovu zahraničnú politiku. 

Ten v nedávnom rozhovore upozornil, že Netanjahu by mal viac myslieť na svoj politický odkaz, ktorý by pri jeho súčasnej politike mohol pozostávať z „prerušenia dlhého, silného, obojstranného, strategického vzťahu medzi Spojenými štátmi a Izraelom. Myslím, že by to bolo tragické“.

Ako však upozorňuje komentátor Jamie Dettmer pre portál Politico, takmer všetci izraelskí premiéri od Davida Ben-Guriona sa v nejakej podobe vzopreli názoru vtedajšieho amerického prezidenta, či už išlo o J. F. Kennedyho, Ronalda Reagana, alebo Georgea H. W. Busha. 

Izrael jednoducho v náročnom regióne dlhodobo uprednostňuje svoje bezpečnostné záujmy pred akýmikoľvek inými faktormi a to sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani v najbližších rokoch nezmení.

Súčasné Bidenove kroky sú iba veľmi obmedzenou reakciou. Americký prezident naďalej podporuje Izrael a jeho právo brániť sa, a preto je dlhodobejšie poškodenie vzájomných vzťahov veľmi nepravdepodobné.