Rozvoj vzťahov, empatie, komunikácie, porozumenie emóciám či vnútorná motivácia ku konaniu dobra. To sú zručnosti, ku ktorým by mali po novom školy viesť žiakov.
Hoci školu vnímame najmä ako inštitúciu na získavanie nových vedomostí, podľa nového štátneho vzdelávacieho programu sa učitelia majú viac zamerať aj na rozvoj charakteru či viesť žiakov k sebapoznávaniu.
Dokument, ktorý opisuje, čo by mal žiak vedieť na konci jednotlivých cyklov, určuje po novom výstupy nielen z matematiky či cudzích jazykov, ale aj z oblasti charakteru. V týchto vzdelávacích štandardoch sa tak uvádza napríklad to, že žiak v treťom ročníku má vedieť identifikovať dobré vlastnosti druhých a vyjadriť im uznanie či prejavovať starostlivosť o svojich kamarátov a blízkych. Deviatak by si mal podľa vzdelávacích štandardov vedieť „slobodne a zároveň rešpektujúco obhájiť svoj názor aj pred väčšinou, ktorá má iný názor“, „vytrvať v dobrom, aj keď sa nikto nepozerá“, či „rozumne zvážiť a dodržať sľub“.

„Žiak bude vedený nielen k tomu, aby sa vzdelával a nadobúdal funkčné vedomosti a v praxi použiteľné zručnosti, ale aby ich dokázal využívať v celkovom súlade so svojimi životnými a profesionálnymi cieľmi, ktoré budú zároveň prispievať k spoločnému dobru,“ hovorí pre Postoj jeden z tvorcov nového štátneho vzdelávacieho programu profesor Andrej Rajský. Tento prístup podľa neho nie je nový. „Už Komenský hovoril o škole ako ,dielni ľudskosti‘ a tiež zdôrazňoval, že nestačí, ak je človek vzdelaný, ale pritom svoje vzdelanie nevyužíva na dobré ciele,“ dodáva.
Väčší dôraz na rozvoj charakteru a osobnosti je podľa Rajského čoraz väčšou témou vo svete aj medzi zamestnávateľmi. Svetové ekonomické fórum vo svojej správe z roku 2023 konštatuje, že medzi potenciálnymi zamestnávateľmi po pandémii narástol dopyt po takzvaných mäkkých zručnostiach. „Spomedzi 26 očakávaných schopností sa v top desať umiestnili povedzme vnútorná motivovanosť konania, osobná odolnosť či zvedavosť, ale aj empatia a aktívne počúvanie alebo líderstvo a schopnosť ovplyvňovať svoje okolie, pričom napríklad čítanie, písanie a počítanie sa ocitli až v druhej desiatke,“ spomína profesor Rajský.
Okrem prípravy pre trh práce treba mať podľa neho na zreteli, že žiakov treba viesť aj k naplnenému osobnému životu a k spokojnému spolunažívaniu s druhými.
Profesor Branislav Pupala, ktorý stál pri tvorbe nových osnov, no z reformného tímu odišiel, považuje predstavy o zavádzaní charakterového vzdelávania za naivné. „Myslieť si, že to, čo je v štátnom vzdelávacom programe, sa dostane do reality, je veľmi naivné. Najmä ak ide o to, čo stojí mimo riadnych vzdelávacích obsahov,“ hovorí pre Postoj. „Ide o nadšené predstavy, ktoré na jednej strane vykresľujú akýchsi ideálnych žiakov, a na druhej strane takéto časti kurikula učitelia spravidla ignorujú,“ dodáva Pupala.
Nový prístup, o ktorý sa snažia tvorcovia reformy, otvára otázku, aká je úloha školy pri budovaní charakteru, vzťahov a porozumení sebe samému.
Psychológ a pedagóg Viktor Križo v rozhovore pre Denník N zdôraznil, že škola nemá len vzdelávací charakter a potrebujeme v nej viac investovať do vzťahov.
„Stále nie sme ochotní pripustiť si, že škola má mať aj iný ako vzdelávací charakter… Obávam sa, že na tom nemáme celospoločenskú zhodu, hoci má škola aj v názve, že je to výchovno-vzdelávacia inštitúcia,“ uviedol. Spoločnosť podľa neho stále vidí hlavnú úlohu školy v tom, aby naučila deti čítať, písať a počítať. „Ja by som pred čítať, písať, počítať dal aj žiť,“ uviedol Križo.

Ilustračné foto: Shutterstock.com
Učitelia, ktorých sme k téme oslovili, sa zhodujú, že škola žiakov aj dnes vychováva, aj keď si to jej zamestnanci neuvedomujú. „Škola by mala vychovávať. A nielen mala, ona v skutočnosti vychováva, či si to uvedomuje, alebo nie. Každý učiteľ denne rieši množstvo výchovných situácií v interakcii s mladými a deťmi,“ hovorí pre Postoj zástupca riaditeľa pre výchovu na bratislavskom Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa Ondrej Székely.
Na žiakov výchovne pôsobia všetci zamestnanci svojimi postojmi a reakciami, spôsobom komunikácie s rodičmi, úrovňou medziľudských vzťahov, vnútornou integritou medzi deklarovaným a reálnym stavom. Úlohu podľa Székelya zohráva aj to, na čo sa v škole kladie dôraz, ale napríklad aj vzhľad priestorov.
Ondrej Székely aj učiteľ z Nitry Štefan Murárik súhlasia s tým, aby bol na budovanie charakteru kladený väčší dôraz zo systémovej úrovne. „Som všetkými desiatimi za to, aby charakterové vzdelávanie tvorilo jadro kurikula. V prvom rade potrebujeme, aby nám zo škôl vychádzali hodnotovo zrelí ľudia, ktorí vedomosti a zručnosti budú používať pre všeobecné dobro,“ domnieva sa Murárik.
Čo sa týka konkrétnej realizácie, je však skeptický. „V širokom zmysle slova je vychovávateľom každý učiteľ a najviac vychováva osobným príkladom. Sú to tisícky interakcií, v ktorých deti pozorujú a učia sa bez toho, aby o tom vedeli. Takže ak chceme, aby školy formovali charakter, pritiahnime do škôl charakterných učiteľov a prvý polčas sme vyhrali,“ hovorí Murárik. Hodnotové vzdelávanie by tak bolo súčasťou každého predmetu. „Učiteľ môže a má na každej jednej hodine viesť deti k úcte, spravodlivosti, čestnosti či pracovitosti,“ hodnotí.
Okrem snahy každého jedného učiteľa by podľa Murárika mali hodnotové a charakterové vzdelávanie v školách viesť ľudia, ktorí sú na to odborníci. „Nie každý, kto vyštuduje etiku, chce a dokáže byť etikom. Univerzity nám továrenskou rýchlosťou chrlia vysokoškolsky diplomovaných ľudí, o ktorých kvalite mám pochybnosti,“ tvrdí nitriansky učiteľ.
Tvorcovia reformy nechcú oklieštiť témy z oblasti charakteru či osobnostného rozvoja len na hodiny etiky či náboženstva. Odolnosť, vytrvalosť či fair-play sa dajú podľa profesora Rajského dobre rozvíjať v rámci telesnej výchovy. Vzory dobrého charakteru sa dajú dokumentovať na hodinách dejepisu na konkrétnych historických postavách či na slovenčine v rámci debaty o literárnych dielach.
„Chceli sme dostať tieto témy viac do stredu pedagogického záujmu, posunúť ich z ich pôvodnej marginalizovanej pozície smerom k ostatným, hlavne humanitným a spoločenskovedným obsahom vzdelávania, aby sa s nimi viac integrovali a previazali,“ priblížil Rajský, ktorý stál pri tvorbe nového kurikula.
Okrem klasických vyučovacích hodín budú mať školy po novom viac priestoru na projektové vyučovanie, zážitkové formy či tematické dni, v rámci ktorých sa môžu týmto témam venovať.
Školy budú mať k dispozícii štyri takéto dni za jeden polrok pre žiakov vo štvrtom až deviatom ročníku. V rámci nich sa môžu venovať rôznym témam podľa vlastného uváženia. „Je to príležitosť pre školy nastaviť si svoj vlastný, na mieru ušitý edukačný rámec v zhode so svojou špecifickou víziou,“ spresnil Rajský.

Potreba venovať sa témam ako rozvoj vzťahov, sebaregulácia či rešpektujúca komunikácia je v našej spoločnosti čoraz akútnejšia. Otázkou zostáva, či sú učitelia na to pripravení.
„Každý učiteľ, zvlášť na základnej škole, je komplexný pedagóg, ktorý by nemal vyučovať ,svoj predmet‘, ale mal by vyučovať ,svojich žiakov‘,“ tvrdí profesor. Veľmi dôležitá má byť preto systematická a profesionálna komunikácia medzi učiteľmi jednotlivých predmetov, napríklad s učiteľmi etiky, ale aj s inými odborníkmi v škole, ako sú školskí psychológovia či špeciálni pedagógovia.
V rámci reformy by mali byť vytvorené materiály aj multimediálne obsahy, ktoré by učiteľom pomohli s vyučovaním spomínaných prierezových tém.
Zmeny vo vzdelávaní sa do škôl zavádzajú postupne. Prvých takmer 40 škôl ich testuje v tomto školskom roku, ďalších asi 400 pribudne od septembra. Plošne sa zmeny zavedú do prvých ročníkov vo všetkých školách o dva roky.
Podľa Rajského je najdôležitejšie, aby zmeny neostali na papieri, ale aby v školách bolo cítiť zmenu v celkovej klíme a kultúre, ktorá bude nastavená na rozvoj žiakov po každej stránke.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.