Rodičia sa najnovšie môžu na školách stretnúť s novou neobvyklou situáciou. Na vlastnej koži ju pocítila Martina z Bratislavy, ktorá nás požiadala o anonymitu. Triedna učiteľka jej sedemročného syna si ju zavolala do školy, aby ju upovedomila o nevhodnom správaní jej dieťaťa v niektorých situáciách.

„Syn údajne kričal na niektorých svojich spolužiakov, že ich zabije. Veľmi ma jeho správanie nepríjemne prekvapilo a zamrzelo. Aj keď po dohovore so synom som zistila, že ho cez prestávku tieto deti naháňali a sácali a v tej chvíli mu nenapadla rozumnejšia obrana,“ opísala Postoju situáciu zo školy.

„Učiteľka mi dohovárala, že škola už má prideleného policajta, ktorému by to musela nahlásiť, a budeme mať zbytočné nepríjemnosti.“ Zdieľať

Sama priznáva, že jej syn je ešte emočne nezrelý a v niektorých situáciách reaguje prchko, ale nie je to agresívne dieťa a úmyselne fyzicky ešte nikomu neublížil.

„Preto ma veľmi zarazilo, keď mi učiteľka v dobrom dohovárala, že sa takáto situácia nesmie viac opakovať, pretože škola už má prideleného policajta, ktorému by to musela nahlásiť, a budeme mať zbytočné nepríjemnosti.“

Namiesto pomoci malým žiakom so zvládaním emócií v kolektíve sa škola rozhodla ísť na to jednoduchšou cestou – pohrozením rodičom, že nahlásia dieťa na polícii. Taký je, aj keď zrejme neúmyselný, dôsledok nového policajného projektu, ktorý vznikol ako reakcia na stúpajúcu agresivitu, násilie a radikalizmus na školách.

Polícia verí, že dokáže predísť útokom

V septembri vtedajší policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii informoval, že polícia v júni spustila veľký projekt, ktorého cieľom má byť najmä usmernenie tínedžerov so sklonom k násiliu.

K takémuto kroku ho priviedli nedávne prípady, ktoré otriasli verejnosťou, ako otrasná šikana dievčaťa v Miloslavove, dvojnásobná vražda pred Teplárňou, ktorú spáchal študent gymnázia pre nadané deti, či tragický požiar na rovnakom gymnáziu, ktorý spôsobil jeho žiak.

Hamran vyslovil presvedčenie, že polícia by mohla ďalším podobným tragédiám zabrániť, keby mala viac informácií, a preto správanie žiakov na školách bude odteraz monitorovať a kontrolovať.

Každej škole, základnej aj strednej, má byť pridelený policajt, ktorého úlohou bude získavať informácie od učiteľov, aby sa predchádzalo útokom.

Keďže k dispozícii je 2 050 policajtov, jeden policajt bude mať niekde na starosti aj viac škôl. Ak škola nebude hlásiť žiadne problémy, navštívi ju dvakrát ročne, kde bude treba, príde častejšie. Týmto pravidelným kontaktom sa má podľa slov bývalého policajného prezidenta budovať dôverný vzťah medzi políciou a vedením školy.

Projekt sa začal rozbiehať ešte v júni, teda ešte pred jeho verejným ohlásením. Podľa informácií, ktoré Postoju poskytla polícia, sa od júna tohto roku do neho zapojilo 2 697 základných škôl a 1 024 stredných škôl. V septembri policajti navštívili už viac ako 80 percent prihlásených škôl.

Prestanú školy riešiť šikanu v triedach?

Aj keď podľa plánov mali policajti kontaktovať už všetky školy, zrejme sa tak ešte nestalo. Niektoré náhodne oslovené školy v rámci celého Slovenska Postoju potvrdili, že ich zatiaľ ešte nikto nekontaktoval. Iné školy sa zase podľa ich vyjadrení do projektu nezapojili s tým, že už sami dlhšie spolupracujú s miestnymi mestskými policajtmi.

Najväčším problémom však nie je to, že polícii zrejme nevyjde plán zapojenia kompletne všetkých slovenských základných a stredných škôl.

Polícia totiž zdôrazňuje, že spomínaný policajt na škole nebude žiadny preventista. „Bude to takzvaný školský policajt, ktorý bude pre školu k dispozícii v prípadoch riešenia podnetov, ktoré si vyžadujú komunikáciu školy a polície, napríklad pri podozrení z ohrozenia bezpečnosti školy, prejavoch násilia voči spolužiakom alebo prejavoch radikalizácie a extrémizmu,“ povedala pre Postoj Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Policajného zboru.

Odborníci aj učitelia sa zhodujú, že agresivita medzi deťmi je dnes na vzostupe a majú problém s jej zvládaním. Mať preto priamy kontakt na policajta, na ktorého sa môže škola v prípade ohrozenia obrátiť, je logické riešenie.

Ak má však policajt za úlohu riešiť aj prejavy násilia detí medzi sebou, môže to vyvolať neželaný efekt, že šikanu medzi deťmi prestanú ďalej školy vnímať ako svoj problém a jej riešenie sa obmedzí na nahlásenie policajtovi.

Tak sa môže ľahko stať, že aj najmenších žiakov, ktorí by potrebovali skôr výchovné usmernenie alebo odbornú pomoc, budú riešiť policajti, ako to hrozí Martine z úvodu nášho textu.

Čítajte tiež

Šikana na slovenských školách Rodičia ju riešia aj preložením dieťaťa na inú školu

Jana Holubčíková

Prečo to zájde až tak ďaleko a je to správne? Pýtali sme sa rodičov aj psychologičky.

Inzercia

Nesmie sa to skončiť len oznámením policajtovi

Sociálna pedagogička Katarína Winterová zdôrazňuje, že pedagóg a škola sú priamo zodpovední za šikanu, ktorá sa deje v danej škole.

„Žiaľ, prax ukazuje, že mnoho škôl neprizná takéto správanie, nechce ho riešiť a zľahčuje ho. Z tohto pohľadu vnímam korektnú spoluprácu policajta a pedagógov ako vítanú,“ povedala pre Postoj.

„Tento projekt je odzrkadlením toho, ako sa my ako spoločnosť zaujímame o deti, o ich trápenia a ťažkosti.“ Zdieľať

Najdôležitejšie však v tomto kontexte podľa nej je, aby sa skutočne práca pedagógov neskončila len pri oznamovaní policajtovi. „Pretože šikanu nestačí len podchytiť a potlačiť, ale treba pracovať s agresorom, treba zastabilizovať obeť, je potrebné ošetriť vzťahy v triede,“ vysvetľuje.

Aký však dávame deťom signál, že ich správanie na škole bude pod dozorom policajta? Podľa špeciálnej pedagogičky zmiešaný. Na jednej strane to môže byť veľkou stopkou pre agresorov. „Vedomie prítomnosti autority a vyžadovanie vhodného správania môžu byť hranicou, ktorá sa neprekročí len tak ľahko,“ hodnotí Katarína Winterová.

Na druhej strane však podľa nej táto situácia môže vyvolávať u detí obavy a strach, čo všetko sa bude nahlasovať, aká je hranica prekročenia pravidiel a nahlásenia policajtovi. „Tým sa môže narušiť dôvera u detí voči sebe navzájom aj voči učiteľom,“ zdôrazňuje.

Podľa nej toto riešenie je odzrkadlením toho, ako sa my ako spoločnosť zaujímame o deti, o ich trápenia a ťažkosti. „Odborníci už niekoľko rokov opakujú, že psychické problémy detí a adolescentov narastajú. Narastá ich miera úzkosti, obáv, stresu, izolácie vďaka závislosti od mobilov,“ upozorňuje sociálna pedagogička.

„Môže sa narušiť dôvera u detí voči sebe navzájom aj voči učiteľom.“ Zdieľať

Napriek tomu stále nemáme čas, prostriedky ani odborníkov, ktorí by sa problémami detí zaoberali. „Na Slovensku je obrovský problém zabezpečiť deťom psychológov, klinických psychológov, ktorí im pomôžu v oblasti mentálneho zdravia. Chýbajú pedopsychiatri, na školách chýbajú kvalifikovaní pracovníci, psychológovia. Tí najzraniteľnejší, a to sú naše deti, sa nedostanú k pomoci, ak ju potrebujú.“

Úspech tohto projektu polície bude podľa Kataríny Winterovej závisieť najmä od toho, ako sa bude s nahlásenými žiakmi ďalej pracovať.

Nie odborná pomoc, ale policajt a sociálka

Polícia nás prostredníctvom mailu informovala, že po nahlásení žiaka bude o ďalšom postupe rozhodovať pridelený školský policajt a dieťa zrejme neminie ani kontakt so sociálnou kuratelou.

„Samozrejme, ďalší postup volí policajt po porade s vedúcim pedagogickým zamestnancom či iným zamestnancom školy a tiež orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,“ povedala Zuzana Hrabovská z policajného odboru komunikácie pre Postoj.

Koľko takýchto nahlásení doteraz polícia eviduje, nechce podľa svojich slov z taktických dôvodov konkretizovať. Z polície nám však potvrdili, že emailová adresa, ktorú na tieto účely zriadili, už bola zo strany škôl využitá.

S jednou z týchto škôl sa nám podarilo skontaktovať v Seneckom okrese, kde nám potvrdili, že jedného žiaka momentálne rieši sociálna kuratela v spolupráci s políciou. O čo konkrétne išlo, však zverejniť nemohli. 

Útočníkov by policajti v hláseniach asi nenašli

Či by sa týmto projektom dalo zabrániť nedávnym útokom žiakov, ktoré otriasli verejnosťou, je však otázne. Napríklad v prípade útočníka pred Teplárňou učitelia gymnázia tvrdili, že pôsobil ako tichý, ústretový a nekonfliktný žiak. Teda žiadny dôvod na nahlásenie podozrivého správania.

Rovnako sa pred médiami vyjadrila aj riaditeľka Strednej odbornej školy v Novákoch, na ktorej pred rokom zaútočil žiak prvého ročníka na svojich spolužiakov sekerou, pričom jedného z nich zranil.

„Ten žiak k nám chodil päť týždňov, my sme ho ešte poriadne ani nepoznali, vôbec to neviem odhadnúť,“ povedala Katarína Piačková.

Najdôležitejšie je, aby tí, ktorí sa priamo na tomto projekte podieľajú, ho využili zmysluplne a nie tak, že v policajnom hlásení skončia deti pre drobné roztržky v triede, pričom reálne radikalizujúci sa žiaci ostanú nepovšimnutí.

Neželaným efektom sa totiž ľahko môže stať to, že tie menšie deti nakoniec naučíme, že policajt je niekto, kto trestá a vyvoláva strach, nie niekto, na koho sa môžu obrátiť, ak sa im deje niečo zlé.