Náhradný líder Kaliňák je späť, a ešte silnejší. Možno aj zrelší

Jednak bude viesť namiesto Roberta Fica vládu, lebo je jej podpredseda a ako jediný vicepremiér pochádza zo Smeru.

Možno to pôsobilo na zahraničných novinárov aj zvláštne, že hlavnou osobou z vlády, ktorá teraz komunikuje s verejnosťou, je minister obrany. Akoby sme boli vo vojne.

Ale ono to má svoju logiku. Kaliňák je predsa len skúsenejší politik ako ambiciózny, ale politicky menej ostrieľaný Šutaj Eštok. Oni dvaja však sú a budú kľúčové tváre. Starý skúsený borec s mnohými bojmi a skúsenosťami a už aj s potrebou reflexie a mladý nabudený minister, ktorý si tieto ťažké chvíle aj trošičku užíva.  

Ale Kaliňák je zo Smeru, najsilnejšej strany, ktorej teraz isto nebudú padať preferencie. Má tam silnú autoritu ako človek, ktorý bol spoluzakladateľom strany a dvadsať rokov je jej podpredsedom. Okrem toho má blízky vzťah s Robertom Ficom. Možno je mu aj čosi ako rodina, keďže Robert Fico má zložitejší rodinný život.

No nejde iba o právnu či stranícku kompetentnosť. 

Kaliňák bol atentátom na svojho priateľa aj osobne veľmi zasiahnutý. A videli sme, že nerozmýšľal iba v čisto mocenských či politických kategóriách. Ukázal ambíciu či vnútornú potrebu, že celú tú situáciu chce aj hlbšie reflektovať, a odmietol prvoplánovo hľadať nepriateľov. V nemocnici v Banskej Bystrici hovoril o tom, že je pre každého čas pozrieť sa do zrkadla.

Ja mu rád dnes podám ruku a chcem s ním diskutovať.

„My nebudeme vynášať žiadne súdy.“ Akoby chcel zatiahnuť ručnú brzdu na rozbehnutom vlaku. 

Včera po zasadnutí bezpečnostnej rady zase opakoval: „Ja nikoho neviním a na nikoho neukazujem prstom. Nikomu to nevyčítam.“ Tým ukázal, že je zodpovednejší a pripravenejší na novú situáciu ako Danko či Blaha.

Kaliňák vyslal odkaz, že teraz ako najsilnejšia autorita vlády má ambíciu upokojovať spoločnosť, chce pokoj, chce vecnú diskusiu. Jeho politicky aj ľudsky zrelé vystúpenie si vyslúžilo opatrnú pochvalu aj v médiách prudko kritických k Smeru. A vlastne aj akési vydýchnutie, že teraz prevezme po Ficovi žezlo Kaliňák a nie trebárs Taraba či Matúš Šutaj Eštok. 

Dokonca včera na tlačovke urobil aj také gesto, že si chcel verejne podať ruku s jedným zo svojich najtvrdších kritikov, teda doyenom novinárskeho sveta Eugenom Kordom. „Stojí tu pán Korda, my sme dlhoroční diskutéri proti sebe, nepamätám si situáciu, že by bol niekedy so mnou súhlasil a naopak. Ja mu rád dnes podám ruku a chcem s ním diskutovať o tom, s čím on nesúhlasí a s čím ja nesúhlasím.“

Možno mal potrebu nejako tú tlačovku ukončiť podávaním si rúk s novinármi, ale ostal tam napokon osamotený, keď členovia vlády odkráčali preč. A aj s takým smutným úsmevom skonštatoval, že ostal sám. Možno sa tak aj cíti. No Kaliňák povedal aj to, že chce, aby sa krajina vrátila do stavu pred rok 2010. 

Prečo spomenul tento rok? V roku 2010 sa poslancom parlamentu za stranu SaS stal Igor Matovič.

Celé to je zvláštne. Aj ľahko absurdné.

Keď sa vrátime do roku 2017 a 2018, bol práve Kaliňák považovaný opozíciou i mnohými médiami za najväčšie zlo vo vláde. Zverejňovali sa jeho biznisy s Bašternákom, aj proti nemu smeroval veľký korupčný pochod organizovaný študentmi a po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej námestia volali v prvom rade po odstúpení Kaliňáka. 

Bol to ten najnenávidenejší muž slovenskej politiky.

Aj preto musel v marci 2018 odstúpiť. Javilo sa to tak, že je už politicky totálne odpísaný a že to pochopili aj v Smere. Javilo sa to tak, že Kaliňák už iba v parlamente dokončí volebné obdobie, aby to nebolo príliš ponižujúce – a zamieri kamsi do biznisu.

Dnes je podpredsedom Smeru, vlády a bude zrejme nasledujúce týždne viesť aj jedno aj druhé.

Kaliňák má teraz momentum.

A dokonca dáva najavo ambíciu meniť krajinu, upokojovať ju a uťať neustály kolobeh pomsty. Vieme už, že vraždil človek frustrovaný, zmätený a zradikalizovaný. 

Takže treba niečo s tou atmosférou v krajine robiť. 

Možno Kaliňákovi držať palce, aby to myslel úprimne a aby vedel krotiť tvrdé jadro koalície. 

Možno len dúfať, že ako zrelý muž, ktorý už prešiel všeličím, k niečomu aj dospel. A že to myslí s upokojovaním úprimne, lebo aj on chce žiť v krajine, kde sa nebude musieť báť ísť po ulici s rodinou alebo ísť za svojimi voličmi bez nepriestrelnej vesty.

Každý, kto hľadí s nedôverou na tú jeho snahu postaviť sa do roly zmierovača krajiny, by si mal položiť otázku: a akú máme ešte inú možnosť? Kto z vlády alebo z koalície by to ešte mohol robiť? Danko, Taraba, Blaha?

Príznačné je, že Igor Matovič je teraz ticho, na Facebook dal po atentáte len stručný status, že Robertovi Ficovi „ako človeku“ praje skoré uzdravenie a hlboko odsudzuje akékoľvek násilie. Ale aj jemu musí byť jasné, že celá jeho politika postavená na boji proti „smeráckej mafii“ zlyhala.

Výsledkom je, že dnes je kľúčovým mužom politického diania, na istý čas, Robert Kaliňák. A že krajina jeho reči o zrkadlách či o pokoji počúva s vďačnosťou.

Človek by povedal, že Kaliňák má teraz momentum. A ani by sa nemýlil.