Reakcia na atentát Teraz potrebujeme od politikov silné gesto

Po atentáte na premiéra Roberta Fica zaznieva veľa o slov o tom, ako je naša spoločnosť polarizovaná, politika zradikalizovaná a verejná debata toxická.

Všetko to platí, akurát včerajšia streľba v Handlovej nám vyslala správu, že sme zašli poriadne ďaleko. Tak ďaleko, že ak zostane len pri slovách a nebude nasledovať čin, budeme sa veľmi ťažko vracať k aspoň ako-tak znesiteľnému stavu.

To posledné, čo teraz potrebujeme, je kolektívny hon na vinníkov a vzájomné obviňovanie zo zodpovednosti za včerajšiu streľbu.

Ukazovanie prstom na opozíciu, médiá, slniečkarov či dezolátov, ale aj ťažko skrývané uspokojenie nad tým, čo sa Ficovi stalo – áno, aj takéto reakcie sa dali vidieť na sociálnych sieťach –, môže všetko len ešte viac zhoršiť.

To, čo by v tejto chvíli mali politici urobiť, je prísť s nejakou silnou iniciatívou. S niečím na spôsob okrúhleho stola všetkých relevantných politických aktérov, na ktorom by verejnosti vyslali signál, že si uvedomujú problém a stále dokážu spolu hovoriť.

Včera sa o symbolický krok týmto smerom na poslaneckom grémiu Národnej rady pokúsila opozícia, keď navrhovala, aby sa všetci politici parlamentu postavili pred kamery so spoločným vyhlásením, v ktorom útok na premiéra odsúdia. Táto iniciatíva však bola odmietnutá.

Dnes sa už jeden veľmi dôležitý krok udial: končiaca prezidentka Zuzana Čaputová a jej nástupca Peter Pellegrini zvolali do Prezidentského paláca stretnutie lídrov parlamentných politických strán.

To posledné, čo teraz potrebujeme, je kolektívny hon na vinníkov a vzájomné obviňovanie.

Nesmie to však dopadnúť len ako symbolické gesto bez reálneho obsahu, po ktorom zostanú iba fotografie v novinách. Nikto tu nevolá po vzájomnom objímaní, ale polarizácia spoločnosti je dnes na Slovensku taká silná, že je povinnosťou politikov začať reálnu debatu o tom, ako ju tlmiť.

Zázračné riešenia nenájdu, ale môžu diskutovať aspoň o nejakom spoločnom menovateli, súbore cieľov a pravidiel, na ktorých sa naprieč politickým spektrom dokážu zhodnúť. 

Môže to byť základná geopolitická orientácia krajiny, kroky nutné na ekonomický rozvoj či opatrenia na riešenie najvypuklejších sociálnych problémov.

Alebo tiež dohoda na definovaní červených čiar, ktoré by nemala prekračovať vládna väčšina pri správe krajiny, ale ani opozícia pri svojich politických aktivitách.

Ak by aspoň takýto elementárny konsenzus boli politici schopní dosiahnuť a demonštrovať ho verejnosti, vôbec by to nebolo málo.

Skeptik môže namietnuť, že by išlo len o politické divadlo bez reálneho efektu.

V histórii sa však dá nájsť viacero príkladov, keď v zlomových chvíľach takéto formáty fungovali a viedli aspoň k základnej spoločenskej dohode. A to za jedným stolom sedeli napríklad niekdajší disidenti s komunistickými aparátčikmi, ktorí ich posielali do väzenia.

Úplne najhoršie by bolo, keby po tom, čo sa stalo v Handlovej, politici opäť zaliezli do svojich starých zákopov a pokračovali v tom, čo tu vidíme už niekoľko rokov.

Vážení čitatelia, dočasne sme sa rozhodli vypnúť diskusie pod niektorými článkami, keďže sa v nich objavujú aj nevhodné príspevky a nie je v našich silách ich všetky včas mazať. Ďakujeme za porozumenie.