Iránske rakety nad Jeruzalemom Izrael našiel prekvapivého spojenca v Jordánsku. USA nechcú roztočiť eskalačnú špirálu

Irán vypálil v noci na nedeľu 331 dronov, rakiet a striel s plochou dráhou letu, pričom sa Izraelu a jeho spojencom podarilo zostreliť všetky prilietajúce drony a strely s výnimkou šiestich balistických rakiet. Podľa izraelskej armády rakety zasiahli vojenské letisko Nevatim, kde údajne spôsobili len ľahké škody na infraštruktúre. Na porovnanie, iránska odveta po zabití generála Solejmáního pozostávala iba zo 16 rakiet.

Podľa izraelských médií je hlavnou obeťou zatiaľ sedemročné arabské dievčatko z komunity izraelských beduínov, ktoré zranil šrapnel a je v kritickom stave. Asi tridsať ľudí utrpelo ľahké zranenia alebo potrebovalo psychiatrickú pomoc.

Okrem toho Irán uniesol loď MSC Aries plaviacu sa pod portugalskou vlajkou, ktorá je napojená na izraelského biznismena Eyala Ofera. Ešte pred útokom Holandsko zavrelo svoju ambasádu v Teheráne a Nemecko evakuovalo rodiny diplomatov a vyzvalo svojich občanov, aby krajinu opustili.

Iránsky útok je odvetou za izraelský nálet z 1. apríla 2024, pri ktorom bol zabitý iránsky generál Záhedí. Iránsky veliteľ sa v budove patriacej ku komplexu konzulátu v Damasku stretol s palestínskymi militantmi, okrem iného teroristami z Palestínskeho islamského džihádu.

Izraelčania ho vinili z plánovania teroristického útoku zo 7. októbra, pri ktorom Hamas a ďalší militanti z Pásma Gazy zavraždili tisícku Izraelčanov. Hoci Irán zapojenie do operácie „záplava al-Aksá“, ako ju nazýva Hamas, popieral, iránske zdroje neskôr úlohu Záhedího pri útoku potvrdili.

Iránski demonštranti podporujúci útok na Izrael. Foto: TASR/AP

Izraelský nálet vtedy odsúdil rad arabských a latinskoamerických štátov, ba aj niektoré európske a kriticky sa vyjadrila aj Európska únia. Izrael, naopak, argumentuje, že v skutočnosti išlo o budovu, ktorá už dlhé roky neslúžila diplomatom, ale ako miestne veliteľské stanovište iránskych islamských revolučných gárd, a preto by nemala požívať status konzulátu.

Samotná budova iránskeho veľvyslanectva v Damasku zostala nedotknutá.

Odborníci na medzinárodné právo sa sporia o presnú právnu argumentáciu. Zatiaľ čo niektorí tvrdia, že Izrael porušil Viedenský dohovor o diplomatických stykoch, iní namietajú, že Viedenský dohovor zaväzuje len štát, v ktorom je dotyčná diplomatická misia akreditovaná, a nemá implikácie pre tretie strany.

Väčšia zhoda existuje v otázke, že nálet bol porušením ius ad bellum, keďže sa Irán a Izrael (na rozdiel od Izraela a Sýrie) formálne nenachádzajú vo vojnovom stave.

Za posledné desaťročia Irán a Izrael podnikli rad krokov, ktoré by druhá strana mohla hodnotiť ako casus belli, ale z pragmatických dôvodov k otvorenej vojne medzi oboma stranami nikdy nedošlo.

Úder na konzulát

Záhedí bol jedným z najvýznamnejších generálov jednotiek al-Quds (arabský a perzský názov Jeruzalema) iránskych islamských revolučných gárd, ktoré Irán využíva v špeciálnych operáciách v zahraničí. Zabitý bol aj jeho zástupca generál Mohammad Hádí Hádží Rahímí.

Záhedí počas sýrskej občianskej vojny úzko spolupracoval s Baššárom al-Asadom a je najvyššie postaveným iránskym generálom zabitým od smrti Solejmáního pri americkom dronovom útoku v januári roku 2020.

Jeho smrť bola pre iránsky režim viac než len symbolickou stratou. „Islamské revolučné gardy sa stále spoliehajú na jedného muža a jeho siete. Nedokáže fungovať nezávisle od nich,“ citoval britský denník The Guardian odborníka na Irán Saeida Golkara.

„Keď odstránite kľúčovú postavu v hierarchii spolu so smrťou zástupcu Záhedího, spustí to inštitucionálny chaos. Nájsť nástupcu Záhedího, najmä počas krízy na Blízkom východe, bude teraz časovo náročné úsilie,“ myslí si Golkar.

„Malý satan“

Historicky boli vzťahy medzi Iránom a Izraelom mimoriadne srdečné. Irán bol vôbec druhým islamským štátom, ktorý s Izraelom nadviazal diplomatické styky. Oba štáty spájali podobné záujmy zoči-voči Arabom a boli pevne ukotvené v západnej aliancii.

To sa zmenilo po prevzatí moci islamistami okolo ajatolláha Chomejního v roku 1979. Chomejní vyhlásil Izrael za „malého satana“ a deklaroval, že „sionistický režim“ musí byť zničený.

Irán zaútočil na IzraelNad Jeruzalemom zneli výbuchy. Drony zostreľovala aj Británia či USA, väčšinu zneškodnili

Juraj Brezáni

Jedným z najkrvavejších útokov bol teroristický útok na izraelskú ambasádu v Buenos Aires v roku 1992, pri ktorom bolo zabitých 29 civilistov a ďalších 242 bolo zranených. O dva roky neskôr pri útoku na židovské komunitné centrum zahynulo dokonca 85 civilistov, v oboch prípadoch argentínske súdy identifikovali Irán ako hybnú silu útokov.

Izrael zas opakovane spáchal atentáty na vysokopostavených vedcov zapojených do iránskeho jadrového programu a vykonal nálety na pozície proiránskych milícií v Sýrii, pričom viackrát zabil aj významných iránskych veliteľov, naposledy v decembri Rázího Musávího.

Podarí sa zastaviť eskalačnú špirálu?

Podľa odborníka na Irán Alexa Vatanku z Middle East Institute vo Washingtone Irán napriek všetkej rétorike nemá záujem na otvorenej vojne s Izraelom.

„Zanikne rukou Palestínčanov alebo svojou vlastnou,“ objasňoval Vatanka ešte pred útokom pozíciu Iránu pre War on the Rocks. Dôvodom je, že Irán „považuje Izrael za zástupcu USA“ a verí, že priama izraelsko-iránska vojna by znamenala otvorenú vojnu so Spojenými štátmi.

Novým eskalačným krokom je však to, že Irán po prvýkrát podnikol útok na Izrael priamo zo svojho vlastného územia. Hoci mohol svoju odvetu vykonať skrz zástupcov, ako je napríklad milícia Hizballáh v Libanone, alebo zo Sýrie, tentoraz sa Teherán rozhodol protiúder viesť priamo.

Navyše si vybral aj terče nielen na Golanských výšinách, ako niektorí očakávali, ale samotné jadro Izraela vrátane Jeruzalema.

Časť pozorovateľov špekuluje, že Irán svojím úderom aj testoval reakciu zahraničia, najmä USA. Súdiac podľa zapojenia amerického letectva do zostrelenia iránskych rakiet a dronov, očakávanie Iránu, že by USA v rozsiahlej vojne prišli Izraelu na pomoc, sa potvrdilo. To výrazne znižuje apetít Teheránu na ďalšiu eskaláciu konfliktu.

Jordánsko na strane Izraela

Keďže Irán sa rozhodol útok nespustiť zo Sýrie alebo prostredníctvom svojich partnerov, milície Hizballáh v Libanone, ale priamo zo svojho vlastného územia, drony museli letieť aj cez iracké a jordánske územie.

Pozoruhodné je, že veľký počet dronov ani len nevstúpil do izraelského vzdušného priestoru, ale ešte nad Jordánskom ich zostrelili Američania, britská Royal Air Force aj samotní Jordánci.

Je prekvapivé, že jordánske kráľovstvo sa pripojilo k obrane pred iránskymi dronmi a raketami, keďže krajinu obývajú prevažne Palestínčania a ich potomkovia. Palestínčania na Západnom brehu či v Pásme Gazy za to Jordánsko odsúdili a obvinili ho, že sa v čase vojenskej operácie v Gaze postavilo na stranu Izraela.

Jordánska vláda v nedeľu vydala vyhlásenie, v ktorom nazvala pomoc Izraelu „aktom sebaobrany“. Dodala, že nekonala v prospech Izraela.

Médium Arab News navyše informovalo, že časť dronov zostrelila aj Saudská Arábia, ale táto informácia bola neskôr bez dodatočného vysvetlenia zmazaná.

„Myslím si, [...] že odveta Iránu bola strategickou chybou. Celé mesiace bol Izrael čoraz viac izolovaný, Amerika vyzerala neschopná a Irán premietal silu prostredníctvom svojich zástupcov, pričom zachovával [politiku] détente s arabskými štátmi. Potom prišla včerajšia noc. Bolo to zlé pre iránske odstrašenie. Irán sa rozhodol pre veľký útok a nie pre symbolický, ale pre veľký útok, ktorý bol nastavený tak, aby nenarobil veľa škody. To neodradí Izrael; naopak, Irán bude vyzerať slabý a neefektívny,“ nazdáva sa korešpondent Economistu na Blízkom východe Gregg Carlstrom.

1 : 0 pre Izrael

S iránskym úderom sa metaforická loptička znovu dostáva na izraelskú stranu ihriska.

Izrael už oznámil „bezprecedentnú odvetu“, ale v najbližších dňoch možno očakávať silný tlak zo strany USA aj ďalších partnerov Izraela, aby úspešné zostrelenie iránskych dronov vyhlásil za víťazstvo a nepodnikol žiadne drastické kroky.

Aj izraelský denník Haaretz varuje, že ak sa Netanjahu prepočíta, Izraelu hrozí útok Hizballáhu a vojna na dvoch frontoch.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

Na druhej strane iránsky útok by pre Izrael mohol byť príležitosťou spustiť protiúder na iránsky jadrový program, myslí si autor knihy o iránskom programe John Allen Gay. Šance na úspech sú však striedme, keďže veľká časť programu je dobre skrytá v bunkroch a chránená iránskou protivzdušnou obranou.

„Musíte teda zhodiť veľa bômb a máte obmedzený počet lietadiel, ktoré to dokážu. To je miesto, kde môže mať Irán vplyv: rezerva je dosť tesná, ak stratíte niekoľko lietadiel alebo zabránite nejakej munícii v dosiahnutí cieľových bodov,“ nazdáva sa Gay.

Samotný Irán zatiaľ napriek minimálnym výsledkom proklamoval víťazstvo a signalizuje, že je ochotný aspoň dočasne znovu zakopať vojnovú sekeru.

Náčelník iránskeho generálneho štábu generálmajor Bákerí vyhlásil, že „operácia bola úspešne ukončená“ a že Irán „nemá v úmysle v operácii pokračovať“. Generálmajor Salámí dokonca povedal, že operácia bola „úspešnejšia, než sa očakávalo“.

Táto rétorika, i keď v úplnom rozpore s reálnymi výsledkami operácie, má zjavne v úmysle zmraziť konflikt skôr, než doň zasiahnu USA. 

V širšom regióne však iránske vyhlásenia zožali posmech, turecký provládny denník Yeni Şafak (Nový úsvit) si z Iránu uťahuje, že nie je islamská, ale „animačná“ republika.

V iránskom režime navyše existuje aj radikálnejšie krídlo, ktoré nálety vyhlásilo len za „prvú fázu komplikovanej operácie“.

Či sa v Teheráne presadia radikáli, preto bude závisieť aj od toho, aká zdržanlivá bude reakcia Jeruzalema.