Novým prezidentom bude Peter Pellegrini. Nakoniec sa nenaplnili predpovede, že v druhom kole volieb sa odohrá tesný súboj, a šéf Hlasu porazil Ivana Korčoka výrazným rozdielom 53 k 47 percentám hlasov.
Pellegrini zvíťazil vďaka tomu, že sa mu pred druhým kolom podarilo nielen osloviť podporovateľov Štefana Harabina, ale aj zmobilizovať tých prívržencov vládneho tábora, ktorí v prvom kole nevolili. Svedčí o tom výrazne vyššia volebná účasť než v prvom kole.
Ide o druhú najvyššiu účasť v prezidentských voľbách, vyššia bola iba v roku 1999.
Svojho konkurenta dokázal Peter Pellegrini s prehľadom poraziť aj v súboji o maďarského voliča na južnom Slovensku.
Z pohľadu rozloženia politických síl ukázali tieto prezidentské voľby dve veci.
Vládna koalícia si stále udržiava pomerne vysokú voličskú podporu. Fotografie zo zaplnených námestí síce mohli u niekoho vyvolať dojem, že opozícia začína mať navrch a Ficova vláda svojou agresívnou politikou stráca svojich priaznivcov.
Realita je však taká, že Fico a jeho spojenci si medzi voličmi stále udržiavajú vysokú popularitu a dokážu ich dostať k volebným urnám.
Tieto voľby zároveň ukázali, že vládny tábor dokáže byť úspešný aj pri oslovení maďarských voličov, čo pre súčasnú opozíciu predstavuje problém. Bez toho, aby mala na svojej strane slovenských Maďarov, bude pre ňu ťažké Fica a jeho spojencov poraziť a odstaviť od moci.
Vládni politici budú s novým apetítom pokračovať v snahách dostať inštitúcie tohto štátu čo najviac pod svoju kontrolu.
Poďme teraz k tomu, aké bude mať Pellegriniho víťazstvo dôsledky.
Krátkodobo určite významne posilní vládnu koalíciu. Smer, Hlas a SNS tento výsledok vyhodnotia ako verejné odobrenie nastúpeného vládneho kurzu a posilnenie legitimity tejto koalície.
Robustný štýl vládnutia tejto zostavy sa tak v blízkej budúcnosti zaiste nezmení. Preto treba očakávať, že vládni politici budú s novým apetítom pokračovať v snahách dostať inštitúcie tohto štátu čo najviac pod svoju kontrolu. Dokonca je pravdepodobné, že tento apetít im ešte vzrastie, pričom kritikov budú odrážať tým, že prezidentské voľby jasne potvrdili ich mandát na tieto kroky.
Pre vládu je určite príjemnou správou, že opozícia nebude mať v Prezidentskom paláci svojho spojenca.
Pellegriniho odchod na prezidentský post sa však časom môže pre túto vládu ukázať aj ako problém. Koalícia má v parlamente väčšinu len o štyroch poslancov, a tak prípadné turbulencie či štiepenia v Hlase môžu otriasť jej stabilitou.
Pokiaľ ide o samotné pôsobenie Petra Pellegriniho v prezidentskom úrade, tak možné sú v zásade dva scenáre.
Prvým je, že sa potvrdia kampaňové heslá o „podržtaške“ a Pellegrini zostane lojálnym Ficovým spojencom. V takom prípade má táto krajina problém.
Prezident s pomerne silnými kompetenciami pri menovaní generálneho prokurátora, ústavných sudcov či členov súdnej rady môže vládnemu táboru výrazne pomôcť v ťažení na získanie politickej kontroly nad kľúčovými inštitúciami právneho štátu.
Je tu, samozrejme, aj možnosť, že Pellegrini nepôjde Ficovi úplne vo všetkom na ruku. Naberie v sebe silu sa premiérovi vzoprieť a časom sa dostanú do konfliktu.
Dnes pár hodín po voľbách to síce nevyzerá príliš pravdepodobne, ale keďže prezidentský post bude pre Pellegriniho znamenať úplne novú politickú hru, ani takýto scenár sa nedá úplne zhodiť zo stola.
Takmer jeden a štvrť milióna voličov chápalo tieto prezidentské voľby ako príležitosť ukázať, že existuje aj Slovensko, ktoré má na právny štát, vojnu na Ukrajinu či celkové spravovanie štátu iný pohľad ako Robert Fico a jeho spojenci.
Napriek tomu, že na volebné víťazstvo to nestačilo, táto časť Slovenska ukázala v týchto voľbách svoju silu.
Aj Pellegriniho volebný úspech a príchod do Prezidentského paláca tak ešte viac posilnia to, že politický súboj medzi týmito Slovenskami nebude len štandardným stretom medzi vládou a opozíciou, ale čoraz viac nadobudne podobu zápasu o charakter štátu.