Rada Európy spúšťa právny postup proti Turecku

Rada Európy oznámila úmysel začať konanie proti Ankare pre porušenie zmluvných záväzkov.

Dohodla sa na tom ministerská rada organizácie, ktorej členom je Turecko od roku 1949. Na konci procesu by v krajnom prípade mohla stáť aj suspenzia, či dokonca vylúčenie Ankary z Rady.

Napäté vzťahy medzi Radou Európy, ktorá nie je identická s Európskou radou EÚ, a Ankarou už trvajú niekoľko rokov. Zaťažujú ich najmä čistky v tureckej verejnej správe po neúspešnom puči v júli 2016, ktorý turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan zneužil na odstránenie kritikov, upevnenie svojej moci a kontroverzné zmeny ústavy.

Vyše 160 000 sudcov, učiteľov, policajtov, vojakov a úradníkov bolo odstránených zo služby, asi 80 000 osôb bolo aspoň dočasne zadržaných. Od leta 2016 sa vo väzbe ocitlo vyše stovky novinárov, v roku 2016 sedel každý tretí väznený novinár sveta v tureckých väzniciach.

Jednou z obetí Erdoğanovej paranoje sa stal aj podnikateľ a kultúrny mecén Osman Kavala, ktorého nadácia Anodolu Kültür podporuje medzietnický dialóg a ochranu kultúrneho dedičstva rôznych národov v regióne. O prípade Postoj písal v októbri, keď desať západných diplomatov vyzvalo Turecko, aby rešpektovalo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva a prepustilo Kavalu z väzby. Turecký prezident nato hrozil vykázaním všetkých zúčastnených diplomatov, napokon však od tohto kroku ustúpil.

Na slobodu sa Kavala, ktorý bol v prvej inštancii oslobodený aj tureckými súdmi, než ho úrady opätovne vzali do väzby, napriek tomu nedostal. 26. novembra turecký súd predĺžil jeho vyšetrovaciu väzbu, ktorá trvá už vyše štyroch rokov. No napriek dlhej väzbe sa tureckým úradom zatiaľ nepodarilo predložiť dôkazy o údajnom Kavalovom zapojení do puču.

Podľa rozhodnutia rady ministrov má Turecko čas do 19. januára, aby predložilo svoje stanovisko, 2. februára má prípad skončiť pred súdom.

Kavala nie je jediným politickým väzňom, o ktorého osud sa Rada Európy zaujíma. V samostatnom vyhlásení žiadala aj prepustenie opozičného politika Selahattina Demirtaşa, ktorého Erdoganov režim väzní od novembra 2016.

Turecký štát tieto výzvy, ako aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, kritizuje ako útok na „nezávislosť“ tureckého súdnictva a popiera, že by rozsudky ESĽP boli záväzné.

V krajnom prípade by trvajúce odmietanie rozsudkov ESĽP mohlo viesť k suspenzii alebo dokonca vylúčeniu Turecka z Rady Európy. Takýto krok sa však považuje za veľmi nepravdepodobný, keďže by si vyžadoval dvojtretinovú väčšinu a mnohé štáty na Balkáne, ale aj Budapešť a Varšava takýto krok nepodporujú.

Pre renomé Turecka je už samotné konanie devastujúce, rozsudky ESĽP zvyknú byť rýchlo implementované dokonca aj štátmi s pochybnou reputáciou právneho štátu. Konanie vo veci porušenia zmluvných záväzkov sa doposiaľ spustilo jedinýkrát v roku 2017 proti Azerbajdžanu. Ten vtedy výzve rýchlo vyhovel. Ako však píše švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung, v prípadoch Kavala a Demirtaş sa Ankara doposiaľ tvári, že je hluchá.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto TASR/AP