Španielsky spor o „trpasličích toreadorov“

Ľavica vo vláde chce skoncovať s tradičným povolaním niektorých Španielov s poruchou vzrastu.

Achondroplázia je zriedkavá genetická porucha, ktorá sa prejavuje malou postavou. Takíto dospelí merajú len okolo 120 – 130 centimetrov.

Asi najznámejší človek na svete s achondropláziou je herec Peter Dinklage, ktorého preslávil televízny fantasy seriál Hra o tróny, kde si zahral divákmi obľúbenú postavu Tyriona Lannistera. „Nikdy nezabúdaj, čo si, lebo zvyšok sveta na to nezabudne,“ radí trpaslík Tyrion ľavobočkovi Jonovi Snowovi v pamätnej scéne seriálu ako jeden vyvrheľ druhému. „Nos to ako pancier a potom to nikdy nebude môcť byť použité, aby ti to ublížilo.“

Keďže spoločnosť ich v minulosti vnímala ako kuriozitu, ľudia s achondropláziou sa často živili ako komedianti prácou v cirkusoch. Vyhľadávaní boli aj na kráľovských dvoroch. Napríklad Maria Bárbola, ktorá slúžila na španielskom kráľovskom dvore v 17. storočí, je zobrazená aj na známom obraze Las Meninas maliara Diega Velázqueza spolu s kráľovou dcérou Margarétou Teréziou. Velázquez je tiež autorom portrétu Sebastiána de Morru, dvorného trpaslíka a šaša kráľa Filipa IV.

Ľudia s poruchou vzrastu si našli cestu aj do tradičných španielskych býčích zápasov. V Španielsku fungujú umelecké súbory, v rámci ktorých „trpaslíci“ vystupujú na začiatku či v prestávkach corridy a veselia obecenstvo napríklad nekrvavým naháňaním sa s mladými zvieratami. A práve to je najnovšie problém podľa ministerstva pre sociálne práva v súčasnej ľavicovej vláde premiéra Pedra Sáncheza.

Ako informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ministerstvo pod vedením nominantky strany Podemos vidí v účasti ľudí s postihnutím vzrastu na býčích zápasoch útok na ich ľudskú dôstojnosť. Najradšej by tomu zabránilo.

Podobne to podľa španielskych novín El País vidia aj aktivisti z organizácií, ktoré sa snažia ľudí s achondropláziou zbaviť stigmy. Ich účasť na býčích zápasoch vraj podporuje spoločenskú atmosféru, v ktorej okoloidúci na uliciach na „trpaslíkov“ či iných telesne postihnutých, ukazujú prstom, pokrikujú na nich alebo sa z nich vysmievajú.

Úplne inak to však vidia samotní umelci, ktorí v týchto predstaveniach vystupujú. Pre nich ide o normálny spôsob obživy. Necítia sa oberaní o ľudskú dôstojnosť, naopak, práca je pre nich zdrojom sebaúcty, tak ako pre iných ľudí.

Účinkujúci zo súboru Diversiones en el Ruedo reagovali na spochybňovanie ich existencie transparentmi s nápismi „Sloboda“ a „Rešpektujme sa navzájom“. Ich manažér pre El País povedal: „Sme profesionáli, akreditovaní ministerstvom kultúry, platíme sociálne odvody a nechceme žiť z podpory, chceme bojovať. Je to naše remeslo. Každého pozývam, aby sa prišiel pozrieť a presvedčiť sa, či sa diváci smejú z nich alebo s nimi.“

Španielsky spor o „trpasličích toreadorov“ je len najnovším kolom kontroverzií vo veci samotných býčích zápasov. Pre časť verejnosti ide o týranie zvierat, kým ďalší v nich vidia jedinečnú národnú tradíciu hodnú zachovania. Napokon, býčie zápasy sú často prvá vec, ktorá človeku z cudziny zíde na um, keď sa povie „Španielsko“, hoci rozšírené sú tiež v Portugalsku, Francúzsku či v Latinskej Amerike.

Priamy zákaz býčích zápasov sa zatiaľ v Španielsku nepresadil. V Katalánsku sa o to pokúsili, no narazili na španielsky Ústavný súd. Na druhej strane, ich popularita vo verejnosti klesá. A ranu im uštedrila aj pandémia vírusu COVID-19.

Na obrázku: Žiaci cvičia so svojimi plášťami v býčej aréne Las Ventas v škole býčích zápasov v Madride v utorok 22. decembra 2020. Ilustračné FOTO TASR/AP