Ako by vyzeral moderný morový stĺp?

Morové stĺpy sú teraz o čosi zaujímavejšou pamiatkou. Asi ich vnímame intenzívnejšie, hoci aj veľmi rozličným spôsobom. Hudobník, muzikant a občas aj publicista žijúci trvale v USA Peter Breiner napísal, že je za to, aby sme boli schopní zmeniť veci pozitívnym myslením, transcendentálnou meditáciou, modlitbami, lietaním ponad Slovensko a morovými stĺpmi. „Bohužiaľ, história ľudstva tomu zatiaľ nenasvedčuje,“ píše Breiner a skepticky dodáva aj toto: „Mnohí sa snažili byť pozitívni, po tisícročia, počnúc Ježiškom a končiac inšpiratívnymi blogermi, ale presne ako povedal ruský premiér Černomyrdin – chceli sme to najlepšie a dopadlo to ako vždy.“

Profesor Krčméry má iný názor. O slovenskom vývoji pandémie tvrdí: „Je tam pozitívny moment, mnohí sa modlia, počul som, že v mnohých DSS sa modlia ruženec a nitriansky biskup s generálnym vikárom si prenajali lietadielko a obleteli Slovensko s relikviou – kvapkou Kristovej krvi, aby Otec všemohúci nedopustil na nás väčšiu skúšku, takže je tam táto nadprirodzená rovina.“ A profesor Krčméry ešte dodáva: „Kto môže pochopiť, nech pochopí!“

Kedysi ku kresťanskej tradícii patrilo aj stavanie morových stĺpov. Tie si mali uctiť a nakloniť svätcov, ktorí pomáhajú v pandémiách, ale mali aj pripomínať tragédiu, ktorú mesto či krajina zažili. A zároveň mali byť aj výstrahou, že epidémia či pandémia môže prísť kedykoľvek, a ako sa ukázalo, dokonca aj v tomto technologicky vyspelom svete.

Tie morové stĺpy sa niekomu môžu zdať smiešne či záležitosťou iných storočí. Ale určite aj tí, čo neuznávajú ich duchovný význam, pripustia, že mnohé sú naozaj krásnymi umeleckými dielami. Osobne mám silný vzťah k morovému stĺpu v Kremnici. Bez neho by hlavné kremnické námestie nebolo také vznešené a impozantné, ako je.

Ten stĺp človeka priťahuje, aby si ho obzrel bližšie, aby rozmýšľal, čo všetky tie výjavy majú znamenať. A keď si toto umelecké dielo, na ktorom Kremničania naozaj nešetrili, obzeráte dôsledne, napadne vám veľa vecí, napríklad že zápasy so zlom treba zvádzať neustále a že tie súboje majú rôznu podobu.

Kremničania postavili tento morový stĺp v druhej polovici osemnásteho storočia na pamiatku moru, ktorý sa mestom prehnal v roku 1711. Najprv postavili iba jednoduchý morový stĺp, ale neskôr sa rozhodli pre nákladný projekt, ktorý stál mestskú pokladňu naozaj veľké peniaze. Preto museli projekt načas aj zastaviť – časť ľudí to už vtedy považovala za zbytočný luxus. Jeho hlavní tvorcovia sa dokončenia diela ani nedožili. Trvalo sedem rokov, kým v roku 1772 stĺp so 14 sochami svätcov a ďalšími sochami anjelov dokončili. A odvtedy je pýchou Kremnice.

Myslím si, že aj na pamiatku súčasnej epidémie by mohlo vzniknúť také vznešené umelecké dielo. Samozrejme, nie v barokovom slohu, ale moderné. Malo by pripomínať nielen obete pandémie či obetavosť zdravotníkov, ale najmä to, čo nám pandémia pripomenula. Že nie všetko je v našich rukách, že nie všetko máme pod kontrolou. A že je potrebné počítať aj s takouto eventualitou v živote. Lebo vírusy a epidémie tu budú s nami asi navždy.

A že v ťažkých časoch mnohí z nás potrebujú aj niečo iné, ako je len dobrá zdravotná starostlivosť či otvorené obchody. V niekom mohla skúsenosť s epidémiou utvrdiť jeho skepticizmus, niekomu však ukázala aj iný rozmer bytia.

Kremnické námestie s morovým stĺpom. FOTO – Ivan Čobej